Tak blízko smrti, tak blízko Fridy Kahlo. Boli sme v dome slávnej mexickej maliarky

Pred 110 rokmi sa narodila žena, ktorá pretvorila bolesť na umenie. Niektoré z jej predmetov boli nedotknuté pol storočia po jej skone.

Jeden z mnohých autoportrétov. Magdalena Carmen Frida Kahlo y Calderón sa narodila 6. júla 1907. (Zdroj: TASR/AP)

MEXICO CITY. Na rohu ulíc Viedenská a Abasolo sa stretávajú dve tabule. Navigujú k dvom domom – Frida doprava, Trotsky doľava. Svetoznáma mexická maliarka a sovietsky revolucionár, ktorý do Mexika ušiel pred Stalinom, neboli vždy rozdelení.

Vydávame sa doprava. K Modrému domu, v ktorom v roku 1958 otvorili Múzeum Fridy Kahlo, je to niekoľko blokov. Ako asi vyzerali ulice štvrte Coyoacán v hlavnom meste Mexika, keď tu žila na začiatku dvadsiateho storočia maliarka, ktorú aj cez oscarový film Salmy Hayekovej spoznal celý svet?

Mexico City malo vtedy len okolo 400-tisíc obyvateľov. Prechádzajúc ulicami jednej z najstarších častí mesta sa zdá, že iba tu ich je dnes viac ako vtedy v celej metropole. A je to nedeľa popoludní.

Pribudli autá. Aké čisté muselo byť kedysi ovzdušie nad mestom, kde dnes jeden ťažko hľadá lietadlo, čo pred pár minútami vzlietlo. „Revolúcia nechala Mexiko City prázdne,“ spomína na slová Fridy Kahlo mexický spisovateľ Carlos Fuentes v úvode knihy Denník Fridy Kahlo: Intímny autoportrét. V občianskej vojne medzi rokmi 1910 a 1920 zahynulo asi milión Mexičanov.

Dnes je plné najmä centrum Coyoacánu. Deti sa naháňajú po parku, kde miestni umelci vystavujú svoje kúsky a kreslia karikatúry okoloidúcich, najmä turistov. Na tričkách, šatách, obrazoch, peňaženkách vyvesených na miestnom trhovisku sú stovky podôb Fridy. Takmer na vás kričia, že práve ona musí byť suvenírom, ktorý si odnesiete z Mexika.

Zmrzlinári tlačia pred sebou malé vozíky s domácou výrobou. Na námestí pred kostolom si deti pinkajú do balónov, kúpite tu mexické pochutiny – ovocie posypané čili, soľou a dochutené limetkovou šťavou.

Aj hipsterské kaviarne tu majú, do pivární lákajú nahodené Mexičanky. Zamilované dvojice sa neokúňajú vášnivo sa bozkávať v parku. Možno sa tak bozkávali aj za Fridy, no jedna vec bola určite iná.

Pred domom Gullierma Kahla, otca Fridy, isto nestáli pred sto rokmi rady na obhliadku. Podľa hada tiahnuceho sa až na roh ulice Londýnska a predajcov kokosových orechov, ktorí využívajú obchodný potenciál miesta, vieme, že sme na mieste.

Bláznivé božstvo Xipe Totec

Vstupujeme do živých kulís povedomých z filmu. Historička Beatriz Sharrer tvrdí, že Fridin otec postavil dom v štýle začiatku dvadsiateho storočia – izby rozložené okolo dvora v strede. „Boli to Diego a Frida, ktorí neskôr dali domu svoj osobitý ráz a ktorí doň vtlačili farbami a tradičnými dekoratívnymi prvkami svoj obdiv k pôvodným obyvateľom Mexika,“ píše riaditeľka Múzea Fridy Kahlo Hilda Trujillo.

Frida už ako dieťa prekonala obrnu, no vtedy ešte nemaľovala. Začala, až keď zostala pripútaná k posteli na deväť mesiacov. Po škole sa viezla domov autobusom, do ktorého narazila električka. Zlomilo jej to chrbticu aj panvu. Ďalších jedenásť zlomenín mala na nohe. Madlo na držanie jej prerazilo chrbát a vyšlo von z tela cez vagínu. Bol rok 1925.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Od nehody až do svojej smrti absolvovala tridsaťdva operácií. Prežila spontánny potrat a v posledných rokoch života jej pre gangrénu amputovali pravú nohu.

Podľa Carlosa Fuentesa pripomína Frida bláznivé božstvo Xipe Totec, ktorého koža nebola nikdy jeho. „Kahlová zobrazuje seba samu s olúpanou kožou, krvavou, otvorenou kožou, rozrezaná na polovicu ako papája,“ píše spisovateľ. „Nie je maliarkou snov, naliehala, ale maliarkou svojej vlastnej reality,“ pripomína Fuente. „Často o nej hovoria ako o surrealistickej maliarke, ona však nemaľuje svoje sny, ale skutočnosť,“ píše aj riaditeľka múzea.

„Maľujem samú seba, pretože som sama. Som objektom, ktorý poznám najlepšie,“ vravela maliarka.

Frida – Diego – Trotskij

Sama, hoci vydatá za známeho umleca Diega Riveru. Frida tvrdila, že sa jej v živote stali dve tragédie: nehoda autobusu a manželstvo s Diegom.

Kahlovci sa aj pre nákladnú dcérinu liečbu zadlžili. Práve Diego odkúpil Modrý dom a dlhy rodiny splatil. O vzťahu s Fridou však povedal: „Čím viac som ju miloval, tým viac som jej chcel ublížiť.“

Fride nikdy nebol verný. A napokon, ani ona jemu.

Jedným z mužov v jej živote bol práve Lev Trotskij, ktorému mexický prezident Lázaro Cardenas udelil azyl. „Frida a Diego žili v ťažkých časoch v histórii Mexika aj sveta. Ich životy ovplyvnilo porevolučné obdobie v Mexiku, svetové vojny, príchod a rozkvet nacizmu a frankizmu,“ vymenúva riaditeľka múzea. „Pohybovali sa na vysokej sociálno-politickej scéne, kde si vybudovali vzťahy s fascinujúcimi postavami,“ vraví Trujillo.

Jednou z týchto významných postáv bol aj komunistický revolucionár, ktorý po Leninovej smrti prehral „boj“ o moc so Stalinom. Musel ujsť a po živote vo viacerých krajinách, ktoré sa obávali udeliť mu útočisko pre vzťahy so Sovietskym zväzom, skončil v Mexiku. Aj vďaka aktivite Diega Riveru, ktorý požiadal prezidenta o pomoc.

Trotskij a jeho manželka žili v Modrom dome viac ako dva roky. Práve pre bezpečnosť Trotského Modrý dom prestavali, aby bol chránený pred vrahmi, ktorých za ním poslal Stalin až do Mexika.

Diego bol komunista a Frida ho v politických presvedčeniach nasledovala.

Pre aféru s Fridou sa Trotskij s manželkou presťahovali do Červeného domu na Viedenskej. Vtedy tam ešte tiekla rieka, dnes vedie hlavnou triedou niekoľkoprúdová cesta.

Frida sa s Diegom rozviedla, po takmer roku však boli opäť spolu. Z lásky či nutnosti, lebo jeden zviditeľňoval druhého?

Fridina posteľ

Fridine maľby v Modrom dome doslova hypnotizujú. Niektoré sú už známe z kníh i filmu, ale keď ich človek vidí znova, vyvolajú emócie. Len málokedy veselé. „Fantázia s realizmom, vnútorná tma pod svetlom dňa na poludnie. Tieto aspekty sa stali hlavnými vplyvmi na umenie Kahlovej,“ píše spisovateľ Fuentes.

„Veľa kníh bolo napísaných o živote maliarky a zrealizovalo sa už veľa prieskumov jej života a prác. Stále však chýba lepšie vysvetlenie detailov z jej života a pochopenie jej umenia,“ myslí si Hilda Trujillo.

Okrem Fridinho umenia visia na stenách fotografie jej rodiny, otec Kahlo bol fotograf. Na ďalších podobizniach je ona a Diego s významnými osobnosťami ich čias. V dome sú osobné veci i zariadenie, aké mal dom, keď ho umelci obývali.

Žlto-modrú kuchyňu zdobia diela z rúk miestnych remeselníkov – od tanierov až po nábytok.

V Modrom dome tiež vytvorili Fridin ateliér. Na stole zostali desiatky farieb a štetcov.

A potom je tu posteľ. Tá posteľ, na vrchu ktorej mala Frida zrkadlo, aby mohla maľovať seba samu a svoje utrpenie. Posteľ, na ktorej ju v známom filme doniesli na otvorenie výstavy jej obrazov, keď jej lekár zakázal postaviť sa.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C4YRY na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C4YRY na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Už ste čítali?