Poviestka z Malých Karpát
Autor: Ferdinand Dúbravský
Ferdinand Dúbravský (1850 – 1926) patrí do galérie dávno zabudnutých autorov a jeho dielo je nám dnes k dispozícii najmä vďaka Zlatému fondu denníka SME. Dúbravský bol plodný autor, pracoval ako pisár a redaktor. Jeho život je spojený najmä so západným Slovenskom (Skalica a Modra). Tam sa aj odohrávajú jeho strašidelné povesti, ktoré zozbieral a upravil a z ktorých výber vám ponúkame.
Z Jabloňového na východ vedie cesta do hôr popri Tureckom vrchu ku kaplnke a odtiaľ k Limberku a Pezinku. Vrch je asi 550 m vysoký a porostlý bukovým lesom. Naproti k juhu na nižšom vrchu je jágerňa, menovaná „Skala“. O tomto okolí je nasledujúca povesť:
V sedemnástom storočí bolo v Uhorsku strašidlo, ktorého meno už samo spôsobovalo drkotanie zubov. Tým strašidlom bol Ahmed paša na Červenom Kameni a jeho janičiari. To nebolo už vojsko, ale sberba lúpeživá, surová a ukrutná.
Ahmed Jusuf paša poplienil celé Záhorie až po rieku Moravu a obyvatelia stupavského okolia zakúsili mnoho útrap a hrôz. Nemali útočišťa, iba hory a ich neprístupné hvozdy.
Ilustrácie: Lukáš Freytag (1991)
Študoval na Súkromnej strednej umeleckej škole Hodruša – Hámre, potom na Akadémii umení v Banskej Bystrici a napokon na VŠVU v Bratislave. Absolvoval stáž na University of Arts v Poznani (Poľsko). Absolvoval osem kolektívnch výstav, venuje sa komiksu.
Kto mohol, ešte zavčasu sobral svoj mohovitý majetok a kto nemohol sa dostať do hradieb zámku „Pavlina“, alebo „Detrekova“, utiekol do hôr a vyhľadal si tam dajakú neprístupnú skrýš.
Uprchlíci
Tam na „Skale“ v tej dobe nachádzal sa húf uprchlíkov z Jabloňového. Boli zásobení potravinami, mali so sebou obilie a dobytok a chystali sa pustiť do bezpečnejšieho úkrytu skalísk „Babej hory“. Boli tu už po niekoľko dní, ale boli tak skormútení, že až srdce zabolelo.
Venovali jednu noc na to, aby z prinesených zásob napiekli chleba, aby tam pod Babou horu, kam svoje ručné mlýnky so sebou vziať nemohli, netrpeli hladom. Všetko konaly mlčko, tíško, obávali sa prezradenia. Veď Turek bol už pod samou horou, možno už rozposlal svojich vyzvedačov, aby vyhľadali skrýš uprchlíkov.
Mali rozostavené stráže na všetky strany, aby boli hneď hotoví sobrať sa a utekať, keď zaznie výstražné znamenie. I na protejšom vrchu mali svoju stráž a toto bolo najvýznamnejšie miesto, lebo odtiaľ bol rozhľad na celú dolinu.
