SME

Boli sme vo švédskom Älmhulte, kde má gigant Ikea všetko

Dizajnéri, testeri, múzeum aj hotel. V desaťtisícovom mestečku má takmer každý a všetko súvis s nábytkárskou legendou.

Toto sú legendárne schody a veľkorysý priestor, kam chodia dizajnéri na kávu a porozprávať sa. Asi 1800 ľudí pracuje v Älmhulte len v oblasti v oblasti vývoja produktov. (Zdroj: Ikea)

Libanonský taxikár, ktorý nás vezie z Malmö do mestečka Älmhult, o tomto mieste ešte v živote nepočul, hoci žije vo Švédsku osem rokov. No Švédi desaťtisícové mestečko na juhu krajiny poznajú veľmi dobre.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Tu vznikol v roku 1958 prvý obchodný dom Ikea s dovtedy nevídane lacným nábytkom pre masy. Tisícky ľudí sem cestovali za nákupmi autom aj vlakom. Ostatné švédske firmy s nábytkom zatiaľ Ikeu pre nízke ceny bojkotovali.

Dnes je problém stretnúť v meste človeka, ktorý vo firme nepracuje, alebo v nej nepracuje niekto z jeho rodiny či priateľov. Ikea len v Älmhulte zamestnáva 4700 ľudí. No kým kedysi to boli hlavne Švédi, dnes sú zamestnanci z desiatok rôznych krajín.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V taške za dolár odniesli kolegyňu

V centre vývoja produktov v budove Ikea of Sweden víta na dverách aj slovenský pozdrav „Dobrý deň“. Každoročne sa práve tu počas dní demokratického dizajnu predstavujú nové kolekcie a chystané spolupráce. V hale, kam inokedy dizajnéri chodia na kávu či desiatu, sledujú teraz novinky aj súrodenci Marianne a Knut Hagbergovci.

Pracujú v Ikei už takmer štyridsať rokov a boli medzi prvými dizajnérmi, ktorí prišli do Ázie po otvorení Ikea obchodov v Japonsku. V polovici osemdesiatych rokov 20. storočia tu navrhli aj ikonickú modrú tašku Frakta, ktorá je v obchodoch dodnes.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Málo zákazníkov vtedy vlastnilo autá, preto dostali za úlohu vymyslieť, ako by si mohli odniesť nákup domov mestskou hromadnou dopravou. Vymysleli verziu Frakta tašky, ktorá sa dala zapnúť na zips a odniesť na chrbte ako batoh. Prototyp tašky vyrobil manažér predaja Lars-Göran Petterson a Hagbergovci ho mali prispôsobiť a vyskúšať. „Potrebovali sme otestovať, že taška udrží päťdesiat kíl. No nemali sme závažia, tak sme oslovili jednu z našich čínskych spolupracovníčok, aby si do nej sadla,“ smeje sa Knut.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Jednodolárová taška vydržala a dospela až k takej sláve, že ju nedávno skopírovala luxusná značka Balenciaga za vyše dvetisíc dolárov. Jej nové verzie stále vyrába aj Ikea – tento rok predstavili verziu tašky vyrobenú z obalov od čipsov.

Kamaráti na celý život

Testovanie vo firme však dnes už vyzerá celkom inak ako v osemdesiatych rokoch. Výrobky musia spĺňať prísne bezpečnostné normy a pred uvedením na trh strávia týždne v testovacom laboratóriu. „V každej krajine sú rozdielne pravidlá a musíme im produkty prispôsobovať,“ hovorí Marianne, a naráža na skutočnosť, že spolu s bratom zažili premenu malej firmy na globálneho hráča.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

„Keď sme nastupovali, Ikea bola len v Nemecku, Škandinávii a Švajčiarsku, mala 21 obchodov. Dnes je po celom svete takmer štyristo obchodov a pre firmu pracuje 180-tisíc ľudí,“ hovorí Knut.

Hagbergovci majú spočítané, koľko za tie roky navrhli výrobkov – tisíc až tisícpäťsto. Napriek rozmachu technológií stále kreslia rukou a na rozdiel od kolegov nepoužívajú pri navrhovaní produktov počítač.

Atmosféra vo firme bola podľa nich vždy neformálna, s veľmi silnou komunitou. „Keď máme na cestách po svete problém, vždy vieme nájsť kamaráta z Ikey, ktorý nám pomôže. Môže ísť aj o miesto posledného odpočinku, o čokoľvek,“ hovorí Knut.

Neformálnosť a komunitný život, aké dovtedy v švédskych spoločnostiach neboli bežné, do firmy priniesol jej zakladateľ Ingvar Kamprad. Chlapík, ktorý začal podnikať už ako päťročný. Predával po domoch zápalky a neskôr ryby, čo nachytal.

Región Småland, odkiaľ Kamprad pochádzal, bol v tom čase chudobný a ľudia boli veľmi šetrní. Preto sa od začiatku snažil predávať za čo najnižšie ceny.

Nebol ešte plnoletý, keď založil Ikeu ako zásielkovú spoločnosť. Spočiatku obchodoval s fajkami a hodinkami. No keďže v regióne bolo množstvo výrobcov nábytku, čoskoro sa dostal aj k bytovému zariadeniu. Hodilo sa mu, že vláda začala budovať moderné byty pre masy. Kamprad ich túžil pre masy zariaďovať.

„Keď jedna z miestnych nábytkárskych spoločností skrachovala, odkúpil ju a spravil z nej svoju základňu. Ľudia sa mohli prísť na tovar pozrieť osobne, vyskúšať si ho a overiť si, že je kvalitný. Toto Kampradovi veľmi pomohlo. Získané prostriedky využil na stavbu obrovského obchodného domu v tomto mestečku,“ hovorí sprievodkyňa v Ikea múzeu Anne Kristin Söberg. Otvorili ho vlani a v meste je to jediné múzeum – ako inak, je venované Ikei.

Vizionár Kamprad je božstvo

Spočiatku mal však Kamprad veľmi zlý imidž. „Konkurenti mu zakázali vstup na veľtrhy, švédski výrobcovia nábytku s ním nechceli obchodovať. Traduje sa, že ho spolupracovníci zabalili do koberca, aby sa dostal na jednu výstavu nábytku,“ hovorí novinár Bosse Vikingson, ktorý takmer tridsať rokov pracuje pre regionálne noviny Smålandposten. Kamprad si našiel dodávateľov v iných krajinách. Ako postupne otváral stále ďalšie obchody, konkurencia ho už nemohla ignorovať.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C4Y52 na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu