Zabudnuté bestsellery: Krvavá grófka naučila Slovákov čítať

Najväčší slovenský bestseller sa volá Čachtická pani

Pôvodné české vydanie Čachtickej pani z roku 1932. (Zdroj: coverbook.com)

Fiktívna otázka, kto je najväčším a najčítanejším autorom slovenských bestsellerov, má ľahkú odpoveď. Mladší čitatelia budú zrejme tipovať Dominika Dána alebo Táňu Keleovú-Vasilkovú, tí starší však vedia, že pozícia Joža Nižnánskeho (1903 – 1976) je neohroziteľná.

Jeho knihy nielenže vychádzajú dodnes (dokonca aj v prekladoch), ale najmä je autorom, ktorý napísal prvý rýdzo slovenský bestseller, knižný šláger, po ktorom skočili desaťtisíce čitateľov.

Jeho Čachtická pani (1932) bola takmer „povinným“ čítaním a príbeh, ktorý si jeho autor vymyslel, sa stal pre Slovákov historickou pravdou – väčšina z nich si myslí, že takto to s Alžbetou Bátoriovou naozaj bolo, vrátane železnej panny, nevinných dievčat a krvilačného Ficka.

V konopných gatiach

Nižnánsky sám o sebe povedal, že naučil slovenský národ čítať. Hoci to znie nafúkane, je to pravda. Samozrejme, že Slováci sa učia čítať v školách, ale čítať knihy ich učia autori, ktorí ich k čítaniu svojimi textami pritiahnu.

Po vzniku Československa (1918), keď sa Slováci konečne stali svojprávnym národom, sa ukázalo, že práve toto je problém. Okrem tzv. domových pokladníc, zábavných a náučných kalendárov a modlitebných knižiek, Slováci nečítali takmer nič.

Z toho vyplývala aj veľká zadubenosť nášho národa, veď časť z neho v tých časoch ešte stále behala v konopných gatiach. Istá čitateľská základňa bola len vo väčších mestách, noviny a časopisy však mali nízky náklad (niekoľko tisíc kusov) a literatúra, ktorá by sa čítala masovo, jednoducho neexistovala.

Práve toto zmenil Jožo Nižnánsky – napísal knihu, ktorú odrazu chceli čítať všetci. A nezostal len pri jednej, za šesť rokov ich vyprodukoval osem.

Ako zvýšiť náklad?

Nižnánsky, rodák z Brestovian pri Trnave, vyrastal v časoch vrcholiacej maďarizácie, keď aj lístok na vlak si bolo treba pýtať v úradnom jazyku, inak hrozili sankcie. Takže jeho literárne začiatky sú v maďarčine, no po vzniku ČSR rýchlo prešiel k rodnému jazyku.

Začínal ako novinár, čo bola najlepšia škola pre budúceho spisovateľa, a debutoval v roku 1928 básnickou zbierkou Medzi zemou a nebom. Situácia v novinách Slovenská politika, v ktorých od roku 1924 robil redaktora, však bola zlá – predávalo sa ich len 2000 kusov a vydavateľ pohrozil, že ak náklad nepôjde hore, denník skončí.

Redakcia sa rozhodla, že budú teda uverejňovať román na pokračovanie a skúsili ich niekoľko, boli to však preklady a nechytali sa. Nižnánsky spomína:

„Prišli sme (v redakcii) na to, že musíme uverejňovať pôvodný slovenský román, zaujímavý a napínavý od začiatku až do konca. Ale kde by sa dal taký román zohnať? Na tejto porade som spomenul, že najlepšie by sa hodil román o krvavej čachtickej grófke Alžbete Bátoričke. Kto nám ho však napíše? Podujal som sa teda hľadať autora.“

Napíšte to vy sám!

Autori však neboli. Vlažný záujem prejavil Kvetoslav Florián Urbanovič (1885 - 1963, predstaviteľ epigónskej postrealistickej prózy a drámy, ako ho charakterizuje slovník spisovateľov) a Nižnánsky mu zohnal množstvo historických podkladov a napísal mu aj kostru románu.

Výsledok bol však úbohý. Podľa Nižnánskeho spomienky vtedy zasiahol šéfredaktor Slovenskej politiky František Votruba: „A prečo ten román nenapíšete vy sám, pán kolega? Ohromilo ma to, zatočila sa mi hlava... Ale po krátkom rozmýšľaní a váhaní som redakcii oznámil, že Čachtickú paniu napíšem. Veď išlo o záchranu našej Slovenskej politiky!“

Nižnánsky si teda sadol a pustil sa do písania. Túto situáciu dôverne pozná

každý autor, ktorý písal na pokračovanie: tlak termínu je neúprosný, adrenalín stúpa, počet vyfajčených cigariet a vypitej kávy rastie a text vtedy vzniká akoby sám od seba.

Výsledok sa však dostavil: čitateľov slovenská politika nezaujímala, ale príbeh krvavej grófky áno a náklad novín začal utešene stúpať, až postupne dosiahol 35-tisíc predaných výtlačkov!

Na periférii literatúry

V roku 1932 Čachtická pani vyšla aj knižne, v pražskom vydavateľstve Mazáč, a úspech bol dokonalý, pretože čoskoro vyšiel aj preklad do češtiny aj maďarčiny.

Nižnánsky mal 29 rokov, polepšil si finančne a stal sa z neho uznávaný a obľúbený autor. Niekto by mohol namietnuť, že za úspechom bola atraktívna téma a hlad čitateľov po takomto druhu literatúry, je to však len polovičná pravda.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa preplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom SME1 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa preplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom SME1 na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: O knihách



Už ste čítali?