Moderátor Stankay: Kedysi nás opľúvali na ulici, dnes má RTVS prestíž

Viliam Stankay nastupoval do verejnoprávnej televízie v turbulentných časoch, keď ju ovplyvňovalo HZDS. Dnes je rád, že napriek tomu zostal.

Moderátor Viliam Stankay v štúdiu verejnoprávnej televízie - za dvadsať rokov, čo je v RTVS, sa podľa neho výrazne nezmenilo, len kamery a monitory sú novšie a svetlá menej hrejú. (Zdroj: SME - Jozef Jakubčo)

V posledných rokoch bolo pomaly spoločenskou normou, aj v intelektuálnych kruhoch, kopnúť si do RTVS, hovorí dlhoročný moderátor VILIAM STANKAY. Televízia sa však podľa neho zlepšila nielen v číslach – sledovanosti a objektivite spravodajstva, ale aj vo vnímaní u divákov.

Vo verejnoprávnej televízii už pracujete okrúhlych dvadsať rokov. Nastupovali ste do nej v čase riaditeľovania Igora Kubiša, ktorý ju zneužíval na stranícke ciele HZDS. Ako ste to vtedy vnímali?

Boli to ťažké roky, spoločnosť bola veľmi polarizovaná. Ľudia vnímali politiku veľmi emotívne, vládla nevraživosť na každom kroku. Začínal som hneď po škole ako pomocný redaktor. Samozrejme, nemohol som byť spokojný s vnímaním televízie navonok. Boli obdobia, keď sme boli pomaly opľúvaní na ulici – aj tí, ktorí sme nerobili žiadnu nadprácu alebo politické témy, ktorí sme sa snažili pracovať najlepšie, ako sme vedeli. Kdekoľvek sme prišli, všade sme počuli „fúj, STV“. Nebolo to jednoduché. Stál som vtedy pred dilemou: vykašlem sa na to, odídem, alebo vydržím – veď tie pomery sa, preboha, musia zmeniť. Raz to musí byť rešpektované a seriózne médium ako v okolitých krajinách i na Západe. Rozhodol som sa, že budem bojovať, aby sme televíziu niekam posunuli.

Dnes ste rád, že ste v tom období zostali?

Áno. Vidím pozitívne výsledky, a nie je to len o číslach – že nám stúpa sledovanosť, máme kvalitnejšie spravodajstvo, ponúkame nekomerčné filmy či dokumenty, ale je to aj o vnímaní ľudí. Zastavia ma, chcú sa porozprávať, povedia, že už sledujú len nás, alebo že to robíme dobre. Samozrejme, že sú aj výhrady, nemôžeme vyhovieť všetkým, ale smerovanie je dobré a výsledok sa naozaj skvalitnil. Každý, kto chce pestrý program s pridanou hodnotou, si podľa mňa v RTVS niečo nájde.

Je dnes už prestíž pracovať vo verejnoprávnej televízii?

Áno, stáva sa rešpektovanou inštitúciou. Práca má kvalitu, podmienky, zázemie, slušný výstup navonok. Mám po rokoch pocit, že nie sme nejakou popoluškou mediálneho trhu. Pracujem vo firme, ktorá má adekvátnu vážnosť medzi ľuďmi aj kolegami v brandži. Som vďačný za každého človeka, ktorý povie, že je dobré, že verejnoprávnu televíziu máme.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Kedy a prečo ste sa rozhodli byť novinárom? Študovali ste strednú zdravotnícku školu, nechceli ste sa uplatniť v zdravotníctve?

Istý čas áno. Chcel som pracovať s ľuďmi a pomáhať im. Hneď po strednej škole som sa prihlásil na medicínu, ale prijímačky z chémie boli nad moje sily. Dodnes však mám veľmi blízko k zdravotníckym témam. Navyše mi vždy osud prihrá, aby som poskytoval prvú pomoc na ulici – keď sa niekto zraní, či má aj vážnejší úraz. Približne raz za polroka si takto oprášim svoje vedomosti. Potom ma prijali na pedagogickú fakultu s aprobáciou slovenčina – tá mi vždy išla – spolu s pedagogikou sluchovo postihnutých – tam som využil aj vedomosti zo zdravotníckych disciplín – pediatrie, internej medicíny, fonetiky, foniatrie.

Venovali ste sa novinárčine už na vysokej škole?

Prispieval som do študentských novín, regionálnej tlače a spolupracoval som so študentským i regionálnym rádiom. Správy som sledoval už od základnej školy. Zaujímalo ma hlavne dianie v zahraničí, lebo v čase pred revolúciou sa o domácom dianí informovalo dosť sterilne. Po revolúcii u mňa bolo „povinnou výbavou“ niekoľko denníkov pod pazuchou a vždy, keď som mal čas, šup s nimi na kávu, do parku či električky. Internet bol ešte v plienkach. Tak sa začínal každý môj deň na vysokej škole pred prednáškami, cvičeniami či brigádami. Potom ma kamarát, dnes skúsený novinár, prehovoril, aby som išiel na konkurz do STV. Prijali ma a zostal som tam dodnes. Dlhé roky som sa v televízii venoval popri čítaní správ aj redaktorskej práci.

Ako vyzeralo televízne štúdio, keď ste doň vkročili prvýkrát, v porovnaní s dneškom?

Paradoxne sa veľmi nezmenilo. Samozrejme, kamery a monitory sú novšie a svetlá menej hrejú. Takmer vždy tam bola kľúčovacia plocha a nejaký stôl, ktorý sa rokmi dizajnovo menil. Filozofia zostáva roky rovnaká: ste pred kľúčovacou plochou, čítate správy a za chrbtom vám nakľúčujú pozadie, fotky, zemeguľu, mapy, čokoľvek. Vy sa sústredíte len na tú kameru a snažíte sa cez žiaru reflektorov divákovi prihovoriť. V začiatkoch mi pomáhalo predstaviť si niekoho, kto mi je sympatický, koho mám rád a snažiť sa mu niečo povedať.

Ako vyzerala výroba spravodajstva vtedy a dnes? Čo sú hlavné zmeny v technickej oblasti?

Politici sa často neférovo vyjadrujú k RTVS, ale najlepšou odpoveďou je zachovať chladnú hlavu a robiť si profesionálne svoju prácu.

Technika pokročila. Kedysi bolo bežné, že sme na výrobu príspevku išli traja, štyria – technik, kameraman, osvetľovač a redaktor. Dávnejšie, to som ja už nezažil, chodil aj päť- až sedemčlenný štáb. Neskôr sa to zredukovalo na dvojicu kameraman-redaktor.

Celkovo je výroba dynamickejšia, rýchlejšia. Príspevky dnes nakrúcame aj spracúvame výlučne elektronicky. Kedysi sme nakrúcali na magnetický betacam systém, ktorý si vyžadoval kazety. Museli sme ich často pretáčať, hľadať v archíve, postrihať na inú kazetu, ktorá sa odovzdala a znovu sa zhrávala. Dnes to majú kolegovia technicky oveľa ľahšie, ale musia potom stihnúť oveľa viac vecí. Nie je čas na šperkovanie príspevkov.

Aj z hľadiska moderátora sa práca v spravodajstve zrýchlila?

Áno. Vysielanie je nepomerne dlhšie ako kedysi. Hlavné spravodajstvo vysielame takmer päťdesiat minút, kedysi netrvalo viac ako dvadsať. Na prípravu je toho oveľa viac. Takisto musíme držať krok, počítač je pri práci už absolútne nevyhnutný. Dnes pracujeme s plazmami, predtým sa len suchopárne čítalo na kameru. Teraz sa človek musí viac orientovať v priestore štúdia, musí vedieť prezentovať na kameru aj bez čítačky. Aj štýl čítania sa neskutočne zdynamizoval, zrýchlil. Práca sa teda zmenila, ale neviem povedať, či je ťažšia. Má v sebe to náročné aj to krásne, že sa dielo dokončilo a odvysielalo. A najkrajšie je, keď z človeka po vysielaní pomaly vyprcháva adrenalín.

Mnohí ľudia si predstavia, že byť moderátorom v televízii je džob snov, že stačí dobre vyzerať a čítať z čítačky. Skúste priblížiť, ako vyzerá váš pracovný deň.

Keď svoju prácu máte radi a napĺňa vás, džob snov môže byť akákoľvek profesia. Určite to nie je len o tom, aby človek dobre vyzeral, treba sa pripraviť a mať rozhľad.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: RTVS


Článok je zaradený aj do ďalších tém Rozhovory, SME Plus, TV Oko, Rozhovory z denníka SME

Už ste čítali?