SME
Pondelok, 4. júl, 2022 | Meniny má Prokop

Nobelova cena, za ktorú by sa mali Slováci hanbiť

Jeden z najlepších fyzikov dvadsiateho storočia sa narodil v Bratislave. Neznášal Einsteina a zbožňoval Hitlera.

Filip Lenard je jediný vedec narodený v Bratislave, ktorý získal Nobelovu cenu. (Zdroj: Profimedia)

Nositeľa Nobelovej ceny za fyziku Filipa Lenarda poznal začiatkom minulého storočia celý svet. Nebyť podpory chorého režimu, možno by ho poznal dodnes.

Bol blízko od objavu X žiarenia, neskôr pomenovaného röntgenové lúče, ale stalo sa niečo, čo presvietilo jeho charakter.

Preto si málokto s hrdosťou spomenie, že práve 20. mája uplynulo 70 rokov od jeho úmrtia. Pritom je to jediný vedec narodený v Bratislave, ktorý získal v Štokholme plaketu.

Zisk Nobelovej ceny

Základy pre svoje budúce objavy získal Filip na bratislavskom reálnom gymnáziu, kde spolupracoval s profesorom Virgilom Klattom. Práve on si všimol jeho záujem o luminiscenciu a odhovoril jeho rodičov od toho, aby sa držali profesie, ktorú si pre syna vysnívali. Predpovedali mu kariéru podnikateľa.

Poznať Adolfa Hitlera a byť blízko pri ňom je dostatočný dôvod na to, aby som žil.

Filip Lenard

Lenard starší bol riaditeľom továrne na šumivé víno a syna na dráhu vedca pustiť nemienil. Chcel mať z neho pokračovateľa v rodinnom podniku, no plány mu nevyšli.

Filip odišiel študovať do Heidelbergu, chvíľu sa zdržal aj v Budapešti, vo Viedni a v Berlíne. Neskôr ako profesor fyziky krátko pôsobil v Budapešti, Bonne, vo Wroclawi a v Aachene, no zakotvil až na univerzitách v nemeckom Kieli a Heidelbergu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Vrcholom jeho kariéry boli objavy v oblasti katódových lúčov, za ktoré v roku 1905 získal Nobelovu cenu.

Pri svojom bádaní prišiel k vynálezu, ktorý dostal meno Lenardovo okienko. To pomohlo vytvoriť jednoduchšie a vhodnejšie podmienky pre výskum katódových lúčov a stanoviť hmotnosť elektrónov. Išlo o tenké hliníkové okienko umiestnené v stene výbojovej trubice, cez ktoré sa katódové lúče vyviedli do voľného priestoru. Tam ich vedec mohol skúmať.

K životu mi stačí Hitler

Lenard však nebol typom vedca, ktorý by potichu a donekonečna majstroval v laboratóriu záhadné škatuľky. Mal potrebu vyjadrovať sa k spoločenským aj politickým témam a práve to zlomilo väz jeho popularite.

V žalúdku mu ležal najmä Albert Einstein. Vzťah medzi Lenardom a Einsteinom bol prototypom nenávisti. Boli si protikladom snáď vo všetkých smeroch. Nezhodli sa ani na základnej otázke, čo je vo vede dôležité a čo skutočné.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu