Študenti si ju ani nevšimli, keď prvýkrát vošla do triedy. Považovali ju za novú spolužiačku, ktorá len hanblivo čaká a nevie sa celkom zorientovať.
Až keď sa postavila k tabuli, pochopili, že Gabrielle Russier bude ich novou učiteľkou francúzštiny. Tridsaťjedenročná žena vzala kriedu a napísala citát básnika Paula Valéryho: Sloboda je stav mysle.
Čoskoro sa do jedného študenta, sedemnásťročného gymnazistu Christiana Rossiho zaľúbila. Bol rok 1968.
Zomrieť na lásku
O niekoľko dní bude novým prezidentom Francúzska Emmanuel Macron. V Európe len málo ľudí vie, aký má vlastne politický program, ale o jeho rodinnom stave už zrejme každý priemerne informovaný človek počul.
Za manželku má Brigitte Trogneuxovú, svoju bývalú učiteľku. Mal pätnásť rokov, keď sa spoznali, ona bola vydatá, mala deti a o dvadsaťštyri rokov viac ako on.
Že to pripomína dávny prípad učiteľky Gabrielle? Úplne. A zároveň vôbec.
Kedy sa z ich platonického vzťahu stal fyzický, to Macronovci nikdy nepovedali. A ani nepovedia, odkazujú, a ľudia to rešpektujú.
V roku 1968 však boli francúzske mravy nastavené inak. Verejnosť bola prísna voči žene, ktorá nadviazala vzťah s neplnoletým chlapcom a na oboch vyvinula taký tlak, až to malo tragické následky.
