SME

Scenáristka Tajných životov: Najnenápadnejšie násilie páchajú bohatí muži na svojich ženách

Keby som tému postoja cirkvi k týraným ženám otvorila pred dvadsiatimi rokmi, zlynčovalo by ma celé moje rodné mesto, myslí si Biba Bohinská.

Autorka Tajných životov Biba Bohinská. (Zdroj: SME - Gabriel Kuchta)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Nedávno sa skončila druhá séria úspešného seriálu Tajné životy, ktorá približuje osudy týraných žien a detí a celkovo obetí. Miestami boli príbehy veľmi kruté. Vyrovnajú sa realite?

"Realita je oveľa krutejšia. Aj so spoluautorkou Naďou Clontzovou sme chceli dať ľuďom nádej, aby obete násilia videli, že keď v sebe nájdu silu, je tu záchranná sieť a ľudia, ktorí im pomôžu.

Tiež sme chceli, aby postavy konali, aby neboli len pasívne a stále sa do azylového domu nevracali. Snažili sme sa to vyvážiť. Z mojich skúseností je to blízke realite tak na tridsať či štyridsať percent. Skutočný život je oveľa ťažší a depresívnejší. Snažili sme sa tam dať posolstvo, že si musíme navzájom pomáhať. To pomáha prežiť.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Mám skúsenosť, že v azylových domoch sa obete stiahnu do ochrannej ulity. Chápem to, no na druhej strane sa tým veľmi izolujú a človek sám taký nápor nezvládne."

Ako si vysvetľujete, že taká depresívna téma oslovila toľko divákov?

"Myslím, že je to dramaturgickým prístupom, že všetky naše postavy konajú. Snažia sa, aj keď tá snaha je nesprávna, nie sú rezignované. Preto je to zaujímavé. Aj divák trpí s nimi, keď sa im niečo nepodarí.

Či už s Dominikou, ktorá zase prepadla bulímii a anorexii, alebo s Máriou v podaní Anky Šiškovej, ktorá znova začala piť. Je tam aj nádej – musíte mať silu, nikto ju za vás nenájde, ale sme tu a môžeme vám pomôcť. Realitu sme museli upraviť, aby to bolo dramatické. V seriáli sme mali napríklad psychológa – muža, ktorý by v skutočnosti v takom dome nemal byť, aj vychovávateľ Martin je ako muž otázny.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

No nechceli sme, aby to bol svet plný žien, aj keď v realite taký je. Chceli sme, aby tam bola rovnováha. Sú dobrí aj zlí muži, pomáhajúci aj agresori, a sú aj ženy, ktoré sú pomstychtivé. Nemáme len slabé ženy a silných mužov, je to aj opačne."

Na Slovensku máme porekadlo „keď ženu udrieš, akoby si roľu pohnojil“. Je dnes domáce násilie u nás menej akceptované než v čase, keď vznikali takéto porekadlá?

"Mám na to jednoznačný názor už od detstva. Je to veľmi primitívne. A pevne verím, že to porekadlo bolo myslené s nadhľadom. Keď mi dá muž facku a vrátim mu ju späť, vtedy to nie je domáce násilie, ale „talianske manželstvo“.

Nie som menejcenná osoba len preto, že som žena, žijeme v civilizovanej európskej krajine. Som presvedčená, že ak to naši prarodičia majú v génoch a posúvajú to ďalej, napríklad len vtipkovaním, po rokoch sa to môže nabaliť a vybuchnúť s výsledným efektom, že je to normálne. Keď sme vymýšľali postavu Igora, ktorú hral Marcel Ochránek, mali sme tam aj jeho rodičov (seriálových), ktorí boli presne takíto a hovorili: prosím ťa, veď to je normálne, že udrieš svoju ženu.

Zo seriálu to, žiaľ, vypadlo, ale určite sa to objaví v knihe. Je pre mňa dôležité, aby bolo vidieť, z akého prostredia vyšla tá postava – je to jednoduchý chlapík a má pocit, že koná správne. A otec mu prisvedčí: prečo by si ju neudrel, keď neposlúcha."

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Cítite sa ako feministka?

"Nie je to otázka feminizmu, ale otázka rovnoprávnosti. Už na základnej škole, keď chlapci ubližovali mojim spolužiačkam, dostali po zadku. Kopala som ich, bila.

V našej triede nebola šikana. Bola som väčšie dievča, povedala som: „Prečo ju ťaháš za vrkoče, kto ti dal právo? Len preto, že sa ti páči? Tak jej to ukáž nejako inak!“ Učiteľka hovorila: „Alžbeta nám tu robila poriadky a zasa roztrhla chlapcom košele!“ A ja som pritom len bránila ženské práva."

Ako tí chlapci reagovali?

"Boli prekvapení a začali ma rešpektovať. Kamarátili sme sa. Síce ma žiadny nepozval na rande, ale na druhej strane bol v triede poriadok."

Už vtedy ste uvažovali, že túto tému chcete ďalej spracovať?

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C4WP2 na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu