SME

Zločin po slovensky: Ako zomrela Mária?

Zatiaľ čo riaditeľ základnej školy vraždil vlastnú manželku, ich dcérka spala vo vedľajšej posteli. Temný zločin zo 60. rokov ožíva vďaka novinárovi Jánovi Čomajovi.

"Elenka sa zobudila, pýtala sa ma, ocko, čo robíš, nič, moja, povedal som jej, utieram mamičke nos, má nádchu, spi." Ján Čomaj: Smrť Márie (Zdroj: Dávid Marcin)

Ján Čomaj

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SMRŤ MÁRIE

„Ak sa nemýlim, prípad v Matiašovciach ste skončili.“

„Nebol to zložitý prípad. Sotva vás bude zaujímať.“

„Počkajte... Najprv mi prezraďte, či to bola prirodzená smrť alebo vražda.“

„Tak teda nestojme na chodbe. Ak máte čas, môžeme si tú tragédiu ešte raz premietnuť.“

VÝSLUCH GEJZU S.

„Chápem váš stav a vaše pocity, našou povinnosťou je však objasniť príčiny smrti vašej manželky. Zomrela včera 14. marca alebo v noci na dnes. Obvodný lekár uvádza, že trpela na chudokrvnosť, celkovú telesnú slabosť, bola silne nervove podráždená, mala nechuť k jedlu a v posledných týždňoch rapídne schudla.

Pri obhliadke nebohej zistili malé vyrážky na chrbte a popáleniny druhého stupňa na rukách. Vaša manželka umrela pravdepodobne na latentné onemocnenie vnútorných orgánov, podľa všetkého rakovinového pôvodu. Chcete k tomu niečo dodať?“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

„Nie. Hádam len to, že o vyrážkach, ktoré spomínate, som nevedel.“

„Potom buďte taký láskavý a opíšte nám včerajší deň, uveďte, kedy a ako ste zistili, že vaša manželka je mŕtva!“

„Manželka často zvracala a sťažovala sa mi na bolesti žalúdka. K lekárovi už nechcela ísť, o týždeň ju mali prijať do nemocnice, spoliehala sa, že tam jej pomôžu.

Asi desať dní je tomu, išla do pivnice po zemiaky. Ako viete, bývame v niekdajšej budove školy. Pivnica je doslova zaprataná vyradenými lavicami, niekoľkokrát som žiadal, aby to odviezli, alebo odpísali z inventára, domovník by ich spálil, tam sa potkla. Chcela sa niečoho chytiť a strhla pritom zo steny elektrické vedenie. Na nešťastie izolácia bola porušená. Spálilo jej dlane a prsty.

Večer, keď som prišiel domov, mala už ruky ošetrené. Priznala sa, že si ich obviazala sama, a trochu sme sa pohádali. Nechcela však ísť za nič na svete k lekárovi. Ešte v ten večer som elektrické vedenie odmontoval a drôty upratovačka vyhodila na smetisko...

Pýtali ste sa ale na včerajšok. Dopoludnia som bol v škole, mali sme poradu, nevedel som sa nijako sústrediť, tak som ju asi o jedenástej prerušil. Ráno mala manželka kŕče, nešla do práce, keď užila liek, trochu sa jej uľavilo, bál som sa však, že sa jej stav cez deň zhorší.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Keď som prišiel domov, manželka ležala, obed bol uvarený, malá Elenka, bude mať práve tri roky, bola v škôlke. Manželka mi povedala, že sa cíti lepšie, len si chce oddýchnuť. Popoludní som mal vyučovanie. Asi o štvrtej som sa cestou domov zastavil u riaditeľky škôlky. Odkázala mi, aby som na chvíľu prišiel. V jej kancelárii sedeli okrem nej učiteľka P. a kuchárka.

Mali pre mňa malý darček, kravatu so sponou, a pollitrovú fľašku rascového likéru, mal som totiž včera dvadsaťšesť rokov. Vypili sme z fľaše po dvoch kalíškoch, zvyšok som si zobral domov. Okolo pol šiestej som našiel manželku v kuchyni, tvárila sa veselo, pripravila rýchlo večeru a povedala mi, aby som sa z kina ponáhľal, veď mám narodeniny, musíme ich predsa osláviť.

O šiestej som išiel do kina, som aj správcom osvetovej besedy a premietačom zároveň. Keď som sa vrátil domov, v kuchyni na stole ležal balíček s vreckovkami, škatuľa s dederónovou košeľou, spomínaná fľaša s likérom a dva štamperlíky. Manželka v kuchyni nebola. Pozrel som sa do izby a videl som, že spí...“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

„Upokojte sa, súdruh S. Môžeme si spraviť prestávku. Zapálite si...?“

„Ďakujem...pokračujme radšej...detská postieľka sa nám do izby nezmestila, tak Elenka spáva medzi nami. Zo žartu som si nalial do oboch kalíškov, priťukol som si a vypil som ich, pritom ma pochytila akási clivota, reku dvadsaťšesť rokov, a ešte nedávno som sa naháňal po lúkach, viete ako to býva, keď má človek narodeniny, tak som sedel v kuchyni, sentimentálne spomínal, až som zistil, že fľaša je prázdna.

Vyfajčil som ešte cigaretu a išiel som si ľahnúť. Potichu som sa vyzliekol, manželka sa neprebudila, ale to mi nebolo čudné. Vstáva do práce veľmi skoro, autobus jej ide už pred piatou, chodí aj skôr spávať ako ja...“

„Viete istotne, že spala? Počuli ste ju, napríklad, dýchať?“

„Nie...to nemôžem tvrdiť. Ľahol som si, medzi nami ležala ešte Elenka, hneď som zaspal... Ešte sa ani nerozvidnelo, bolo asi pol štvrtej, najviac tri štvrte, a zobudila sa Elenka. Začala fňukať a pýtala si mliečko.

Naučila sa skoro vstávať, manželka jej zvykla dať trochu mlieka, než odišla do práce, a Elenka potom znova zaspí. Prebral som sa a chcel som ju utíšiť. A ona začala kričať z celej sily, mamií, prosím si mliečko, mamička, nepočuješ...vstávaj, už je zajtra...“

„Prepáčte, prosím, naozaj mi je to nepríjemné...“

„Nič to, len sa mi jej krik stále ozýva v ušiach... Zapálil som svetlo na nočnom stolíku, reku, už aj tak pomaly musí vstávať, zišiel som z postele a vtedy som zbadal, že manželka...nejako čudne leží.

Spala na chrbte a hlavu mala vyvrátenú. Prešiel som rýchlo na druhú stranu, chytil som ju za bradu, vstávaj, vravím jej, Marka, vstávaj... Nič. Nehýbala sa. Zhodil som z nej perinu, malá kričala stále viac, potiahol som ju za ruku a v tej chvíli som tú ruku pustil.

Bola studená ako ľad. Uvedomil som si, že moja žena, že Marienka...že je mŕtva. Vzal som malú Elenku na ruky, chcel som s ňou utekať k susedom, potom som sa vrátil, položil som ju v kuchyni na stôl, hodil som si na pyžamu deku, totiž kabát, Elenku som zakrútil do deky a bežal som s ňou k tajomníkovi MNV Jozefovi N., je to náš priateľ a má doma telefón...

Marka zomrela, vykríkol som vo dverách, jeho žena vyskočila z postele, neblázni, Gejza, čo to hovoríš!? Marka zomrela. Je mŕtva. Nemohol som ju zobudiť. Studená ako ľad. Nerozprávaj, Gejza, možno len omdlela, rýchlo volaj lekára, kričala na muža... O pol piatej prišiel lekár...potom vy...ostatné už viete.“

PRVÉ UZNESENIE ORGÁNU VB

Podľa paragrafu 164 trestného poriadku začínam vyšetrovať v trestnej veci náhleho úmrtia Márie S., rod. Frenckovskej, narodenej 21. januára 1942 v Jurskom okres Poprad, ktorá dňa 15. marca 1964 o 4. hodine 30. minútach bola nájdená vo svojom byte mŕtva. Smrť nastala z dosiaľ neznámych príčin a nevylučujem podozrenie z trestného činu.

Poručík F.

VÝPOVEĎ DOKTORA B.

„Keď som dnes ráno prišiel do Matiašoviec k riaditeľovi školy Gejzovi S. našiel som ho sedieť v kuchyni a nariekať. Vošiel som sám do spálne, nebohá ležala na posteli, hlavu mala trochu vyvrátenú.

Pozorne som ju prezrel. Smrť som skonštatoval okamžite. Na chrbte mala drobné vyrážky. Podobné vyrážky sa zjavia po otrave žalúdka alebo po požití jedu. Keďže som žiadne iné príznaky otravy nezistil, dávam vyrážky do súvisu s jej chorobou.

Na rukách mala spáleniny druhého stupňa, zdali sa byť čerstvé, nemôžem to však s určitosťou tvrdiť, keďže zosnulá mala ruky neodborne ošetrené. Žiadne iné príznaky, ani stopy po násilí, ani stopy po kŕčoch som nezistil. Bezprostredná príčina smrti mi je neznáma. Nebohá bola dlhší čas chorľavá...“

„Prezerali ste jej aj nohy, pán doktor?“

„Prirodzene...alebo aspoň si myslím, že áno.“

„Pyžamové nohavice mala vyhrnuté a na lýtkach má veľké odreniny.“

„To je vylúčené. Totiž, chápete, nebohá bola skutočne vážne chorá, vybavil som jej odborné vyšetrenie a hospitalizovanie, nemocnice sú plné, mala ísť o týždeň...rozumiete, jej smrť ma vlastne, dá sa povedať, mimoriadne neprekvapila... Ani mi na um neprišlo, že by hádam mohlo ísť o trestný čin. A, priznávam sa, trochu som sa ponáhľal, čakal ma ťažký pacient, pripúšťam...“

DRUHÉ UZNESENIE ORGÁNU VB

V zmysle paragrafu 115, odseku 1 Trestného poriadku, nariaďujem pitvu Márie S. a jej vykonaním poverujem Ústav pre súdne lekárstvo v Košiciach. Dôvody: Dňa 15. 3. t. r. asi o 4,30 hod. našiel manžel a privolaný lekár uvedenú osobu mŕtvu v posteli.

Pri obhliadke sa našli stopy po popáleninách na dlaniach a prstoch oboch rúk, podľa charakteru popálenín a výpovede manžela od elektrického prúdu. Javí sa podozrenie, že smrť nastala zásahom inej osoby. V znaleckom posudku odpovedajte na body...

Poručík F.

VÝPOVEĎ UPRATOVAČKY

„Je tomu asi desať dní, čo ma pán riaditeľ zavolal do pivnice. Rozčuľoval sa, že je pokazené elektrické vedenie, ktoré takmer zabilo jeho manželku. Keď som prišla dole, mal už elektriku odmontovanú, kázal mi drôty zahodiť do smetí, čo som vykonala. Je tam naozaj strašný neporiadok, ani ta nechodím, tam sa neoplatí upratovať.“

VÝPOVEĎ UČITEĽKY ELENY N.

„Dnes ráno dobehol k nám, boli asi štyri hodiny a kričal, že Marka je mŕtva. Myslela som si, čo to táraš, možno zamdlela, tak som povedala manželovi, on je tajomníkom MNV a máme doma telefón, aby zavolal doktora.

Oni žili slušne, to musím povedať. Len Mária M., riaditeľka škôlky, mu začala nadbiehať. Podľa mňa ju ona potrebovala odstrániť z cesty. Ak si myslite, že Mária S. nezomrela riadnou smrťou, tak ja vám vravím, že to ju ona zabila, môžete mi veriť.“

VÝPOVEĎ UČITEĽKY KATARÍNY H.

„O ich rodinných pomeroch mi je trápne hovoriť, to, dúfam, chápete. Keď však na tom trváte, vyhradzujem si absolútnu diskrétnosť.

Bolo to nejako v zime, keď sa mi Marienka, teda manželka súdruha riaditeľa, sťažovala prvý raz, že sa jej nevenuje, že chodí domov neskoro a nikdy ju neberie so sebou.

O niekoľko dní som bola u nich, vyzerala veľmi zle, tak som jej povedala, či musí chodiť do práce, veď jej manžel má slušný plat, aj z domu im pomáhajú, byt majú zariadený, kúpili si auto, prečo teda musí vstávať o štvrtej a domov chodiť pred šiestou večer, zodrať sa v robote za pár korún?

Ona mi povedala, že si to jej muž vyslovene žiada, čo by vraj robila s deckom doma celý deň. A ešte mi povedala, že by si chcela spraviť nejakú školu, lebo jej manžel večne vyhadzuje na oči, aká je hlúpa. To vôbec nebola pravda, ona bola milá žena, pekná a sympatická, a akože sa mohla vzdelávať, keď prišla o šiestej z práce!

Koncom januára som prišla k nim, súdruh riaditeľ stál naprostred izby a kričal, mňa si nevšimli, potom ju dvakrát udrel päsťou do tváre a zmizol z domu. Išla som za ňou do izby a snažila som sa ju upokojiť, povedala som jej, že pôjdem do Popradu na odbor školstva a tam všetko poviem, aby vedeli, aký je to človek.

Prosím vás, ako môže jeden socialistický učiteľ vychovávať deti, ak si doma mláti ženu! Potom som to nechala tak. Nehovorila som nikomu nič, ani v škole, ešte by si niekto myslel, že sa chcem stať riaditeľkou. A, nakoniec, prepáčte za môj názor, čo sa doma uvarí, doma sa má aj zjesť.“

VÝPOVEĎ MIŠKA L.

„Súdruh riaditeľ mal včera poobede s nami telocvik. Hrali sme stolový hokej, lebo telocvičňu nemáme a vonku bolo zima. Potom sme cvičili drepy medzi lavicami. Nakoniec nám súdruh riaditeľ povedal, aby sme sa nadýchli a zapchali si nos aj ústa, že kto koľko vydrží. Ja som vydržal skoro minútu bez dýchania.“

ZPRÁVA ÚSTAVU SÚDNEHO LEKÁRSTVA

„...po odbornom posúdení uvedených skutočností vyplýva jednoznačný záver, že Mária S. zomrela udusením. Udusenie muselo nastať zapchatím nosa a úst inou osobou.“

DRUHÝ VÝSLUCH GEJZU S.

„Odpusťte, že sme vás znova zavolali. Predovšetkým, chcete niečo dodať k svojej včerajšej výpovedi?“

„Myslím, že nemám čo.“

„Podľa vašich včerajších slov sa zdá, že ste žili s manželkou v najlepšej zhode. Bolo tomu tak?“

„Áno. Poznali sme sa od detstva, sme z jednej dediny, ženil som sa z lásky, aj proti vôli rodičov, a za celé štyri roky nedošlo medzi nami k nijakým vážnejším nezhodám.“

„Bili ste niekedy svoju manželku?“

„Preboha, čo vám to prišlo na um!“

„Môžem vám predviesť svedka, ktorý videl na vlastné oči, ako ste ju koncom januára dvakrát päsťou udreli do tváre. Je to tak?“

„Nepamätám sa...vlastne áno, udrel som ju, povolili mi nervy, bolo to, prisahám, prvý raz, čo som ju udrel, nemohol som vydržať večné výčitky, že chodím neskoro domov, veď ona si vôbec nedokázala predstaviť, koľko povinností má riaditeľ školy v takej dedine, ako je naša, koľko schôdzok je len za mesiac, deti treba pripravovať na súťaž tvorivosti, nacvičovať divadlo, starať sa o knižnicu, nácvik na spartakiádu, dvakrát do týždňa kino, treba byť aj trochu medzi ľuďmi... To, čo sa v novinách nazýva kultúrna revolúcia a premena dediny, to je pre každého z nás tisíc povinností.“

„Žiarlila vaša manželka na niekoho?“

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C4WK4 na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu