Nevstupovať. Iba ak zháňate hašiš

Reportáž: Boli sme sa pozrieť v Marseille na miesto, ktoré funguje ako európsky veľkosklad pre drogy.

V gangoch síce tvoria väčšinu moslimovia, no nejde tam o náboženstvo. Chudobných je najľahšie zneužiť. (Zdroj: SME - Gabriel Kuchta)

„Pootvor okno, vzbudí to aspoň trochu dôvery,“ hovorí Roman, keď štartuje svoj minivan. Má dymové sklá a vie, že ľudia v gangoch nemajú radi, keď nevedia, čo sa deje v aute pred nimi.

Na prvý pohľad prechádzame bežnou ulicou prístavného Marseille. Nejde o turistické centrum, no nie je to ani spustnutý slum na okraji mesta, aké bývajú na perifériách miest v rozvojových krajinách. Napravo nemocnica, naľavo sídlisko s panelákmi, kúsok od haly Dome, jednej z dominánt lokality.

K panelákom vedie jedna cesta, kde prichádzajúce autá sleduje mladý muž. Navonok sa síce rozpráva s priateľkou, no očami prebieha po celkom okolí. Keď okolo neho prejdeme, kričí na ďalších ľudí pri panelákoch.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Paneláky nevyzerajú nijako špeciálne rozpadnuto. Sem-tam rozbité sklo na okne a na rozdiel od iných francúzskych obytných domov sa na balkónoch, ktoré sú naozaj nahusto, suší bielizeň a býva cez ne prehodený koberec. To je znak sociálnych bytov, v iných si to vlastníci domov väčšinou zakázali, z estetických dôvodov.

Po chvíli sa otáčame. Nechceme vzbudiť pozornosť ľudí na mopedoch, tí už môžu byť nebezpeční.

Pod kontrolou gangov

Vošli sme totiž do oblasti, ktorá sa v zahraničí nazýva no-go zóna. Do oblasti, ktorú drogové gangy obsadili natoľko, že sa do nej vraj neodváži ani polícia a radšej by tam nemali chodiť ani obyčajní ľudia, ak sa nechcú dostať do problémov. Štátna moc tu prakticky neexistuje, alebo aspoň tak o takýchto zónach hovoria niektoré médiá.

Práve tieto oblasti sa často spomínajú v súvislosti s Marseille, v kampani pred prezidentskými voľbami ich opakovane vyťahovala aj krajne pravicová kandidátka Marine Le Penová, ktorá na mítingu v meste domácich poľutovala, že vinou doterajších francúzskych politikov musia trpieť toto „moslimské násilie“.

Podobné oblasti sa nachádzajú prakticky v každom väčšom francúzskom meste. Spomínať sa začali najmä po sérii teroristických útokov v krajine v posledných dvoch rokoch.

Keď sa na jeseň minulého roka stali terčom útoku aj policajti, vtedajší premiér Manuel Valls existenciu podobných oblastí poprel, no odborár Denis Jacob pre web TheLocal.fr tvrdil opak.

„Samozrejme, že vo Francúzsku máme no-go zóny, kde polícia nemôže zasahovať a bezpečne vykonávať svoju prácu. Delikventi a kriminálnici tam nerešpektujú zákony,“ povedal.

Viac a menej bezpečné časti

Napríklad v Marseille je v skutočnosti ťažké hovoriť o konkrétnych zónach. Na internete sa objavujú vymenované okrsky mesta, no tie sú veľké a majú viac aj menej bezpečné časti.

Väčšinu obyvateľov týchto problémových oblastí tvoria moslimovia, no sú medzi nimi i kresťania z afrických krajín alebo chudobnejší Francúzi. Ide o ľudí, ktorí sa ocitli v sociálnych bytoch a dajú sa najľahšie zneužiť. Ak si niekto zarobí na to, aby sa mohol presťahovať, čím skôr odchádza.

Aj o 15. okruhu sa na niektorých internetových stránkach hovorí ako o no-go zóne. Žijú tu prevažne arabskí prisťahovalci alebo ich potomkovia, no väčšina ulíc je na pohľad bezpečná a na nočnú prechádzku tu nie je dôvod.

Mesto tu buduje nové parky a rekonštruuje školy, aby v donedávna zanedbanej časti vyvolalo pocit normálnosti. A funguje to. Nebezpečné sú len niektoré rajóny, domáci presne vedia ktoré.

„Kým vo väčšine miest sa sociálne domy stavali na predmestiach, v Marseille je taká malá no-go zóna prakticky v každej oblasti aj úplne v centre,“ hovorí 43-ročný Roman Šimčisko, rodák zo Žiliny, ktorý v meste žije od roku 1998.

Pracoval ako vojak, potom cestoval po Európe a najviac sa mu zapáčilo v Marseille. V súčasnosti vlastní stavebnú firmu. Zákazky mal za tie roky po celom meste, pozná ho preto dobre.

V Marseille sa sociálne bývanie stavalo vo forme panelákov s uzavretou štruktúrou. Kto v nich nebýva, alebo nejde na návštevu, nemá veľmi dôvod do týchto komplexov vstupovať. Vedú k nim väčšinou len dve cesty a presne tie vedia gangy kontrolovať a strážiť, kto do nich vchádza.

Na toto zamestnávajú malých chlapcov od desiatich rokov. „Jednou z prvých úloh je, že sa naučia všetky čísla policajných áut, aby vopred vedeli varovať ľudí vnútri,“ hovorí Šimčisko. Potom musia strážiť. Ak by im votrelec pre nepozornosť ušiel, čakal by ich tvrdý trest podľa toho, aké vážne problémy spôsobili. Odseknutie ruky alebo aj smrť.

Keď sa už niekto dostane dnu a pohybuje sa tam „podozrivo“ dlho, vyrazia k nemu ľudia na mopedoch. Tí zisťujú, načo prišiel. Ak má záujem kúpiť hašiš, stáva sa veľmi vítaným. Ak nie, odprevadia ho von, ešte predtým ho možno okradnú o cennosti. Najviac sa boja, že dovnútra vstupuje policajt, aby pripravil zásah, preto sú ostražití pred všetkým neznámym.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Polícia


Článok je zaradený aj do ďalších tém Polícia (Pezinok), Polícia (Trnava), Drogy, Voľby, SME Plus, Víkend

Už ste čítali?