Autor: Rastislav Molda / Historická Revue
M atica slovenská a rakúsko-uhorské vyrovnanie k sebe patria nielen preto, že svoju rolu v dejinách odohrali približne v rovnakom období, ale i preto, že oba predstavovali pre popredných predstaviteľov národných hnutí – Slovákov i Maďarov vytúžené ciele.
Vznik Matice pre jej tvorcov znamenal splnenie dávneho sna – mať inštitúciu reprezentujúcu Slovákov. Vyrovnanie pre jeho iniciátorov zase vyjadrovalo zrovnoprávnenie Uhorska, predovšetkým však Maďarov, s predlitavskými krajinami monarchie.
Prehratá vojna a iný štát
“Dve desaťročia po revolúcii boli pomerne zložitým obdobím pre politikov i obyvateľov štátu.
„
Revolučné udalosti rokov 1848/1849 zásadne ovplyvnili celú podunajskú monarchiu pod vládou Habsburgovcov.
Dôsledky sa neodzrkadlili len v zmenenom politickom systéme, ale pocítili ich na vlastnej koži aj samotní ľudia. Veď zrušenie poddanstva bolo významným prelomom, ktorý menil zmýšľanie a životy prevažne roľníckeho obyvateľstva. Nastala aj vlna zdražovania a ceny nehnuteľností v hlavnom meste monarchie, vo Viedni, narástli o 30 až 50 %.
Dve desaťročia po revolúcii boli pomerne zložitým obdobím pre politikov i obyvateľov štátu.
Spôsobené to bolo na jednej strane vnútropolitickou situáciou, keď sa panovník snažil uchopiť moc pevne do svojich rúk, na druhej strane tu boli dôležité zahraničnopolitické udalosti ako zjednotenie Talianska a neskôr i Nemecka, ktorých dôsledky formovali aj vnútorné pomery monarchie.
Prehratá vojna s Pruskom bola len jednou z mnohých príčin, ktoré dopomohli k štátoprávnej premene podunajskej monarchie. Nastalo rakúsko-uhorské vyrovnanie a tzv. dualizmus.
Bezpochyby možno konštatovať, že vyrovnanie prinieslo Uhorsku okrem politických aj viacero, prevažne hospodárskych výhod a stalo sa základom liberálneho štátu. Uhorská vláda mala samostatnosť v rozhodovaní aj v hospodárskych otázkach a tak mohla zákonodarstvom ovplyvňovať i túto oblasť.
Úspech sa pomerne rýchlo dostavil. Prosperovala ekonomika celej monarchie, čím sa stala porovnateľnou s ekonomikami iných európskych štátov.
Nemodernizovalo sa len hospodárstvo, ale aj spoločnosť. Avšak stále silnela maďarská hegemónia, ktorej výsledkom malo byť Uhorsko ako výlučne maďarský štát. Realisticky je potrebné povedať, že naplnenie tohto cieľa bolo vzhľadom na rozvinutosť národných hnutí nemaďarských národov ťažko realizovateľné.
Nová politická realita
Pre slovenské národné hnutie boli začiatky 60. rokov 19. storočia obdobím neraz i spontánnej radosti a nádeje.
Tá sa zhmotnila v roku 1863, keď ako jeden z hmatateľných výsledkov memorandových snáh vznikol spolok „Slovenská Matica“.
Slovenskí národovci sa s potešením a hrdosťou stávali členmi Matice, predbiehali sa v tom, kto sa stane jej zakladajúcim členom, kto prispeje na spolok vyššou sumou, a to i napriek tomu, že mali hlbšie do vrecka.
Na augustové valné zhromaždenia do Turčianskeho Svätého Martina prichádzali nielen poprední národovci, ale aj bežní učitelia z malých miest i vidieka a často so sebou priviezli aj svojich žiakov.
Avšak nielen slovenskí národovci v tomto období zažívali roky nádeje, vyvíjali politickú činnosť na upevnenie svojich pozícií a vyriešenie národných otázok, ktoré sa stali ich primárnou agendou.
Podobne angažovaní boli aj politickí predstavitelia Maďarov, ktorí si vďaka skúsenostiam, politickému kapitálu a zahraničnopolitickým okolnostiam „vydobyli“ premenu monarchie z centralizovanej na dualistickú. Z legislatívneho hľadiska išlo o nesmierne komplikovaný proces, veď monarchia sa mala od základov zmeniť.