Ako zatkli, odsúdili a popravili Jozefa Tisa

Pred 70 rokmi obesili muža obvineného z najťažších zločinov v dejinách tejto krajiny.

Jozef Tiso - slovenský kňaz a politik v putách. (Zdroj: archív TASR)

Keď 2. decembra 1946 privádzali Jozefa Tisa do porotnej siene Justičného paláca v Bratislave, pozornosť verejnosti priťahoval z viacerých dôvodov.

Bol bývalým prezidentom, predsedom HSĽS, a teda hlavným predstaviteľom ľudáckeho režimu, no zároveň stále zostával katolíckym kňazom, ktorý sa pred svojím národom musel zodpovedať z najťažších zločinov.

Proces bol od začiatku považovaný za mimoriadne citlivý. Zatiaľ čo viacerí predstavitelia vtedajšej Demokratickej strany upozorňovali na stále silné náboženské prostredie na Slovensku, kde by trest smrti pre kňaza mohol vyvolať pobúrenie, komunisti hovorili o skrytých reakčných silách, ktoré sa snažia ovplyvniť priebeh a spravodlivý výsledok súdneho procesu.

Jozef Tiso sa tak na krátky čas opäť, a tentoraz naposledy, ocitol v centre politického diania, v súkolesí boja o moc v obnovenej Československej republike, pričom i tento zápas mal viacero rovín.

Zatýkanie a príprava hlavného procesu

Podobne ako predstaviteľov tretej ríše aj slovenských pohlavárov najskôr bolo treba pochytať. Podarilo sa to už krátko po skončení vojny.

Jozefa Tisa, ktorý sa ukrýval v bavorskom kláštore v Altöttingu, začiatkom júna 1945 nevedomky prezradil americkým vojenským orgánom jeho osobný tajomník Karol Murín. Po ďalších členov bývalej ľudáckej vlády si Američania prišli do rakúskeho Kremsmünsteru. Alexander Mach sa neúspešne snažil ukrývať v zajateckom tábore v Rakúsku.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Vojtecha Tuku, ochabnutého a polomŕtveho priviedli na invalidnom vozíku rovno z rakúskeho sanatória. Pokračovali aj ďalšie zatýkania, vydanie zadržaných osôb československým orgánom, no tiež príprava legislatívy (Nariadenie SNR č. 33 Zb. n. o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov) a následné vytváranie ľudových súdov, okresných súdov a napokon i Národného súdu, ktorý mal vyniesť verdikt nad najťažšími zločincami.

Prvý obžalovaný tak mohol predstúpiť pred súd už v roku 1945 (proces s Jánom Šmigovským za zradu na Povstaní), no väčšina procesov sa konala v lete a na jeseň roku 1946.

V júli pred Národný súd „predstúpil“ aj Vojtech Tuka. Obžaloba sa týkala viacerých bodov, súd a jeho predseda Igor Daxner kládli obzvlášť veľký dôraz na Tukovu úlohu pri rozvracaní Československej republiky, pripomenuli súdny proces z roku 1929 (po takzvanej Tukovej afére) a jeho dlhoročné väzenie za vlastizradu a špionáž.

I samotný rozsudok Národného súdu vykresľoval Vojtecha Tuku ako zradcu, maďaróna, po roku 1918 náhle znovuzrodeného Slováka, človeka bez zásad, ale s neukojiteľnými ambíciami: „Verný svojej bezzásadovej povahe, pre zabezpečenie rýchlejšieho víťazstva panskej maďarskej ideológie rozhodol sa v 43. roku života prebudiť ako Slovák, ...

Na vozík pripútaný Tuka sa nezmohol na viac než na konštatovanie, že konal a žil iba vo vleku udalostí a vo všetkom, čo robil, ho viedol jedine dobrý úmysel.

Už 13. augusta, po necelom mesiaci pojednávania, súd nad ním vyriekol trest smrti povrazom, ktorý bol vykonaný 20. augusta.

V rýchlom slede pokračovali procesy s ďalšími predstaviteľmi režimu. Keď sa začiatkom decembra 1946 začal hlavný proces s Jozefom Tisom, Ferdinandom Ďurčanským (v neprítomnosti, keďže sa nachádzal v exile) a Alexandrom Machom, Národný súd už celkovo vyriekol dvadsať rozsudkov, z toho šesť trestov smrti.

Dostali ich Šmigovský, Kubala, Steinhübel, Keil, Vašek a Tuka. Verejnosť preto očakávala, že aj v prípade procesu s čelnými predstaviteľmi ľudáckeho režimu bude verdikt rovnako tvrdý.

Zapieranie a strata pamäti

Hlavný proces v mnohom pripomínal slávny norimberský proces, ktorému sa, pochopiteľne, vo svete dostávala prvoradá publicita.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa preplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom SME1 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa preplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom SME1 na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Holokaust


Článok je zaradený aj do ďalších tém SME Plus, Víkend

Už ste čítali?