Naozaj vám chutia paradajky aj v zime? Mám pocit, že už sadíme do piesku, tvrdí mladá hospodárka

Zuzana Pastorková hospodári v harmónii s prírodou. Na španielske slizniaky nasadila indické bežce.

Všimla som si, že keď je zlý rok, tak dobrú úrodu nemá nik – ani ja, ale ani hospodári, ktorí postrekujú, tvrdí Zuzana Pastorková. (Zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)

Na stôl položila doma upečený chlieb so sušenými paradajkami, naliala do šálok bylinkový čaj a rozhliadla sa po pozemku so skleníkom, ktorému nateraz zasvätila život. Zuzana Pastorková je mladá hospodárka, ktorá sa v Dlhej nad Váhom, dedine pri Šali, venuje pestovaniu zeleniny, ovocia a byliniek. Ako tvrdí, bez chemických postrekov, v harmónii s prírodou a opierajúc sa o princípy permakultúry.

Čo bolo pre vás impulzom, že ste si prenajali kus zeme a venujete sa naplno záhrade?

Veľa času som trávievala v tomto dome po starých rodičoch, ktorí mali veľkú lásku ku všetkému živému. Potom som odišla na dlhšie do Španielska, kde som chodievala pomáhať do záhrady k jednému manželskému páru. Kým väčšina ľudí sa tam pri práci tvárila zachmúrene, mňa to skutočne bavilo. Pracovala som tam ako dobrovoľníčka, odmenou mi bola možnosť nabrať si zeleninu na vlastnú spotrebu. Neviem, či to nazvať impulzom, alebo vnuknutím, ale cítila som, že by som sa mala nejako prejaviť. Hneď po návrate domov som na tom začala pracovať a hľadala som pozemok.

Ako ste sa dostali do Španielska?

Po skončení štúdia som si robila doktorát z religionistiky a špecializovala som sa na Južnú Ameriku. Na to, aby som zvládla výskum v Guatemale, potrebovala som sa zdokonaliť v španielčine. Najskôr ma sklamalo, že na výber je iba Malorka, chcela som ísť na pevninu, ale napokon som sa do nej zamilovala. Ťažko sa mi odtiaľ odchádzalo. Pracovala som napríklad ako stewardka na plachetniciach. Zvláštne, pritom do 24 rokov som more vôbec nevidela.

Netrpeli ste morskou chorobou?

Prvýkrát mi bolo veľmi zle, ale človek si postupne zvykne. Každý mal nejaký trik, ako morskú chorobu zvládnuť. Zaujímavé je, že keď je človek dlho na mori, tak mu je zle po návrate na pevninu. Všetko sa s ním kolíše a trvá niekoľko dní, kým sa dostane do normálu. Pobyt na mori mi veľa dal. Zvykla som si žiť pre prítomnosť, k ničomu sa nepripútať a rátať s tým, že každý deň sa môže niečo stať.

Ako reagovalo na váš zámer oddať sa práci v záhrade okolie?

Nestretlo sa to s veľkým pochopením a prvé dva roky boli skutočne veľmi ťažké. Nie je bežné, keď sa človek chce venovať pôde, lebo je to vnímané ako náročná fyzická práca a ľudia teraz viac inklinujú k intelektuálnej, hoci aj v záhrade musíte veľa premýšľať. Aj permakultúru považuje veľa ľudí ako módny výstrelok, ale tí vnímavejší v nej objavia aj kus fantázie.

Prečítajte si tiež:Prečítajte si tiež: Takto vyzerá miesto, odkiaľ k nám prichádzajú paradajky bez chuti

Dá sa v niekoľkých vetách vyjadriť filozofia permakultúry?

Ide o štýl vytvárania nielen záhrad, ale akéhokoľvek prostredia, v ktorom človek žije, spôsobom, ktorý je trvalo udržateľný. Čiže človek nie je pupkom sveta, ale jeho súčasťou. V praxi to napríklad znamená, že s prírodou sa nesnažím bojovať, ale s ňou spolupracujem na základe získaných poznatkov.

Od začiatku sa staráte o túto záhradu?

Tu som piaty rok. Najskôr som začala hospodáriť v záhrade bývalého partnera, medzitým som to vyskúšala na roli vonku, ale tam bol hlavný problém, že keď si vaši dvaja susedia chemicky ošetrujú záhradu, tak vaša sa tomu nevyhne.

Téma: Rozhovory z denníka SME



Už ste čítali?