Dušan Rapoš: Rád by som ešte natočil film o Krylovi

Známy slovenský filmový tvorca Dušan Rapoš hovorí, že je stále optimistom, pretože život je krátky a neoplatí sa trápiť. Ako prvý čítal scenár jeho najnovšieho filmu Muzzikanti Jaromír Nohavica, folková legenda, ktorá v ňom spieva aj hrá.

Režisér Dušan Rapoš s folkovým bardom Jaromírom Nohavicom. (Zdroj: David Ployhar)

Z vašej filmovej tvorby je najznámejšia trilógia Fontána pre Zuzanu. V najnovšom filme Muzzikanti ste žánrom pritvrdili, namiesto sladkých piesní je v ňom rock, namiesto romantiky skôr erotika. Je ten film určený viac pre mladých alebo pre vašu generáciu?

Naším cieľom s autorom scenára Petrom Šiškom bolo zasiahnuť niekoľko generácií. Nechcem, aby to vyznelo príliš marketingovo, že je to film pre celú rodinu, predsa len je od dvanásť rokov. Čo sa týka hudobného spektra, vnímania hudby, myslím, že je pre viacero generácií. Je mi jasné, že to nebude „fontánové“ publikum. Nie je to priame ani nepriame pokračovanie Fontány pre Zuzanu. Má možno podobný štýl rozprávania, strihu, no priama väzba tam nie je.

Posledný film Cinka Panna ste natočili v roku 2008, prečo ste si dali pauzu?

Jeden dôvod bol, že som sa vrátil k svojej paralelnej profesii, skladaniu vážnej hudby. Dokončoval som novú verziu opery Pietro a Lucia, začal som písať partitúru novej opery Ružové more s kanadskou produkciou. To boli pracovné dôvody. Bavilo ma, že som mohol byť sám so sebou, usporiadať si veci v hlave. Druhá vážna vec bola, že nám pánbožko umožnil mať detičky. Pri filmárskej robote je človek mimo domu, pri muzike som mohol mať dcérky aj v štúdiu, plazili sa pod klavírom a boli mojimi prvými poslucháčkami. Bol som aj viac doma a užíval som si tieto chvíle, ktoré sa len tak ľahko v živote neopakujú. Dnes už sú moje dcérky väčšie, sú v puberte, majú vlastné záujmy. Už ma tak nepotrebujú, takže sa snažím vrátiť.

Najvýraznejším prvkom filmu Muzzikanti je hudba, až má človek pocit, že ide o koncert prekladaný filmovými scénkami. Ako ste presvedčili folkovú legendu Jarka Nohavicu, aby vo filme hral aj spieval?

Petr Šiška bol prvý, kto tohto moravsko-česko-poľského barda vo filme chcel. Prvú verziu scenára som nečítal ja, ale Jarek Nohavica. Hoci sme sa nepoznali, prejavil dôveru vo mňa ako v človeka a režiséra, keď videl môj film o Karlovi Krylovi – jeho poslednú spoveď predtým, než išiel do neba. Čo je sympatické na tomto projekte a z čoho sa veľmi teším, je, že som sa oblúkom dostal od Karla Kryla k ďalšiemu bardovi Jaromírovi Nohavicovi. Tento moment si veľmi vážim. Vďaka týmto dvom filmom som sa dostal k spolupráci s úžasnými ľuďmi, ktorí ma dosť ovplyvnili. Tak ako mi Kryl dal do života veľa múdrostí, teraz som sa veľa naučil od Jarka Nohavicu.

Čo najdôležitejšie ste sa od Kryla a Nohavicu naučili?

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: SME Plus


Článok je zaradený aj do ďalších tém TV Oko, Rozhovory z denníka SME

Už ste čítali?