Vydatá a zamestnaná. Treba ju prepustiť, tak o ženách rozmýšľal Slovenský štát

Byť manželkou, matkou a zároveň ženou v práci nebolo pred 80 rokmi také časté ako dnes. Historička Eva Škorvanková vysvetľuje prečo.

Eva Škovranková pôsobí na Katedre všeobecných dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. (Zdroj: SME - Gabriel Kuchta)

Po vyhlásení slovenskej autonómie v októbri 1938 a neskôr Slovenského štátu v marci 1939 sa ženy, ktoré mali deti a zároveň pracovali, ocitli v nemilosti režimu. Rozbehla sa kampaň na ich prepúšťanie zo zamestnania. Vyvrcholila prijatím zákona, ktorý prepúšťanie nariaďoval. Aké boli dôvody a následky tohto opatrenia, vysvetľuje EVA ŠKORVANKOVÁ z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.

Čo prekážalo vláde novovzniknutého samostatného Slovenska na zamestnaných ženách? Prečo sa zamerala práve na ne?

Snažila sa riešiť zložitú sociálnu situáciu štátu. Bol problém, najmä vo verejnej sfére, zamestnať mužov – učiteľov, úradníkov. Viedenskou arbitrážou Slovensko stratilo južné oblasti, štát bol menší, bolo treba menej zamestnancov. A mali sme prebytok mladých mužov. Vláde sa ako ideálne zdalo riešenie, že sa zo štátnych a verejných inštitúcií prepustia vydaté ženy a uvoľnia sa pracovné miesta pre mužov.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Kde sa vzal takýto nápad? Išlo o nový návrh alebo sa podobné opatrenia objavili už niekedy predtým?

Takéto návrhy sa objavili už za Československej republiky, v čase hospodárskej krízy. Vydaté ženy sa mali prepustiť, aby ubudlo rodín s dvojitými príjmami. Lenže Československá republika k tomuto nikdy nepristúpila, aj keď sa o tom v politických a ekonomických kruhoch diskutovalo.

Bola v tej dobe zamestnanosť žien vysoká?

Vo verejnom sektore nebolo zďaleka toľko zamestnaných žien ako neskôr v socializme alebo v súčasnosti. Vo verejnej službe a slobodných povolaniach bolo ekonomicky aktívnych v medzivojnovom období (podľa sčítania obyvateľstva z roku 1921 a 1930) približne 28- tisíc žien. V roku 1921 to bolo 19 676, v 1930 počet narástol na 28 158. V školstve a výchove bolo zamestnaných v roku 1930 podľa sčítania 4 717 žien, v slobodných povolaniach 3 105.

Takže síce ich nebolo veľa, ale zastávali pracovné miesta, na ktoré si štát robil zálusk, pretože ich potreboval obsadiť mužmi. Nehovoriac o tom, že najmä úradnícke miesta boli lákavé ako politické trafiky na umiestnenie známych a sympatizantov členov strany.

Kedy prijala vláda opatrenia na prepúšťanie žien?

V podstate ani nie, všetci poslanci boli muži, mnohí z nich kňazi.

Eva Škorvanková

O prepúšťaní vydatých žien zo štátnej a verejnej služby sa diskutovalo už počas autonómie. Centrálna vláda v Prahe prijala vládne nariadenie o úprave niektorých personálnych pomeroch vo verejnej správe 21. decembra 1938. Toto nariadenie sa na Slovensku dotýkalo len spoločných úradov – po vyhlásení autonómie neplatili všetky nariadenie pre Slovensko. No živo sa o tejto téme diskutovalo. Zákon o úprave služobného pomeru vydatých učiteliek bol prijatý 28. septembra 1939 po rokovaniach na pôde snemu. Zákon o úprave služobného pomeru vydatých štátnych zamestnankýň bol prijatý 5. júna 1940.

Prebehla k nim aj nejaká diskusia?

V podstate ani nie, všetci poslanci boli muži, mnohí z nich kňazi. Nikto nevystúpil s nejakou zásadnou pripomienkou. Počas rozpravy sa objavili návrhy, aby sa pri uplatňovaní zákona postupovalo dôsledne, aby sa individuálne posúdila situácia každej vydatej učiteľky – nech sa rodina po prepustení nedostane do neriešiteľnej situácie. Niektorí si uvedomovali, že takéto riešenie môže spôsobiť, že prepustené budú práve najlepšie a najšikovnejšie učiteľky. Väčšina poslancov v prejavoch hovorila, že učiteľky prinesú obetu národu, ale „dnes obetu národu musí prinášať každý“. Minister Sivák aj mnohí poslanci očakávali pozitívne dôsledky prepúšťania – populačný boom. Mysleli si, že prepustené ženy sa rozhodnú mať viac detí.

Ako dokázali vyhadzovanie žien „predať“ na verejnosti?

V tlači prebiehala intenzívna kampaň v zmysle – vydatá žena sa vráti domov k rodine a vytvorí sa pracovné miesto pre mladého muža, ktorý si tak automaticky bude môcť založiť rodinu a postará sa o ďalšiu ženu a budú mať deti. Propagoval sa ideál strednej vrstvy – muž zarába, žena je doma.

Téma: Rozhovory z denníka SME


Článok je zaradený aj do ďalších tém SME Plus, Víkend

Už ste čítali?