SME

Neurológ: Sociálne siete škodia mozgu, IQ sa znižuje

Moji rodičia riešili, či pôjdu do plynovej komory. Moderný človek rieši, či má kúpiť nový iPhone teraz, alebo na budúci rok, hovorí český profesor z Yalovej univerzity.

Neurológ z Yalovej univerzity Martin Jan Stránsky. (Zdroj: SME - Gabriel Kuchta)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Či má niekto sklony k nevere, či je homosexuál, alebo koho bude voliť, to všetko už vieme odčítať z mozgu, hovorí neurológ MARTIN JAN STRÁNSKY. Dnešní mladí ľudia majú podľa neho obmedzenejšiu schopnosť premýšľať a diskutovať. Aj preto prišiel na Slovensko prednášať na pozvanie Sokratovho inštitútu.

Keď porovnáte mozgové schopnosti z historického hľadiska, vieme toho viac alebo menej než naši rodičia a starí rodičia?

Môžem iba citovať fakty, ktoré sú v neprospech súčasnej mladej generácie. Bohužiaľ, je pohltená technológiou sociálnych sietí. Preukázateľne vieme, že klesá IQ oproti predchádzajúcej generácii a vieme, že dnešní mladí ľudia majú obmedzenejšiu schopnosť premýšľať, domýšľať a diskutovať, než mali naši rodičia. Jeden faktor je otvorenosť spoločnosti a kultúra, napríklad v USA diskutujú študenti oveľa viac. Druhý faktor je technológia, ktorá je veľmi zvodná. Ľudia povedia, že teraz vďaka internetu vedia veľa vecí zistiť, môžu sa lepšie rozhodnúť, lebo majú viac faktov. No keď sa pozrieme na to, aká veľká časť mozgu pracuje a aké časti mozgu sa zapájajú do rozhodovacieho procesu, zistíme, že moderný proces je na oveľa plochejšej úrovni než pred desiatimi alebo dvadsiatimi rokmi.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako sa to prejavuje?

Učím viac ako tridsať rokov a je hmatateľný rozdiel v úrovni slovníka a v dĺžke viet, ktoré študenti používajú, keď odpovedajú na otázky. Ich vety reflektujú telekomunikáciu, sú kratšie, je v nich menej informácií. Študenti čoraz viac technológiu používajú ako barličku, aby pokračovali v určitej myšlienke, než aby vypli obrazovku a viedli polhodinovú debatu o niečom abstraktnom.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Aké boli hlavné zmeny na neurologickej úrovni za tých posledných tridsať rokov?

Radikálne sa zmenili parametre, v ktorých funguje náš mozog. Žijeme na zemi určitým štýlom viac-menej nepretržite 50-tisíc rokov. Počas veľmi krátkeho času sa rozmohla technológia a homogenizácia spoločnosti na nadnárodnej úrovni. Absolútne sa zmenil koncept pravdy, ako aj priority. Technológia tlačí ľudstvo do vytvorenia falošných priorít, že naše blaho súvisí s tým, či máme nový mobil a či máme viac než sto kamarátov na facebooku. Všetko sa dostáva do povrchnejších rovín. Moji rodičia riešili, či pôjdu do plynovej komory a moderný človek rieši, či má kúpiť nový iPhone teraz, alebo na budúci rok. To nie je pritiahnuté za vlasy, lebo pre mozog je to takmer rovnaký stres. Mozog funguje na základe toho, že je v permanentnej oscilácii medzi hlbšou a modernou časťou, takže organizmus to vníma ako rovnako dôležité. Úroveň stresu v spoločnosti zostáva zachovaná, ale dôležité veci prestávajú mať zmysel.

iPhone je možno dôležitý pre toho, kto si ho môže dovoliť, no napríklad vo vojnových zónach určite ľudia riešia iné problémy.

Pozrite sa, miliarda ľudí je pripojených na facebook. Nejde o iPhone ako taký, dôležitá je telekomunikácia. Aj ten najchudobnejší človek v chatrči s dvoma štvorcovými metrami má na nej satelit a pozerá televíziu. Pozerá sa na ten istý televízor, od toho istého výrobcu, na ten istý program, akurát v inej reči.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Keď sa naše mozgy tak rýchlo menia, ako sa zmenil spôsob učenia za posledné desaťročia?

V učení nastali obrovské zmeny, otázkou je, do akej miery sa praktizujú tam, kde by sa mali. Nielen naši rodičia, aj ja som sa učil cez bifľovanie faktov. No dnes vieme, že náš mozog nie je dobrý na základe toho, koľko faktov pozná, ale ako o nich dokáže premýšľať. Každý mozog získa schopnosť premýšľať len procesom porovnávania. Musí zistiť, že niečo je iné než to, čo pozná, a zároveň o tom musí premýšľať. Robí sa to tak, že žiak aj učiteľ sa pýtajú a všetci vrátane učiteľa sa niečo naučia – nielen žiak.

Čo pomáha mozgu, aby sa učil tak, aby si znalosti zapamätal?

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C4UYJ na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu