Neurológ: Sociálne siete škodia mozgu, IQ sa znižuje

Moji rodičia riešili, či pôjdu do plynovej komory. Moderný človek rieši, či má kúpiť nový iPhone teraz, alebo na budúci rok, hovorí český profesor z Yalovej univerzity.

Neurológ z Yalovej univerzity Martin Jan Stránsky. (Zdroj: SME - Gabriel Kuchta)

Či má niekto sklony k nevere, či je homosexuál, alebo koho bude voliť, to všetko už vieme odčítať z mozgu, hovorí neurológ MARTIN JAN STRÁNSKY. Dnešní mladí ľudia majú podľa neho obmedzenejšiu schopnosť premýšľať a diskutovať. Aj preto prišiel na Slovensko prednášať na pozvanie Sokratovho inštitútu.

Keď porovnáte mozgové schopnosti z historického hľadiska, vieme toho viac alebo menej než naši rodičia a starí rodičia?

Môžem iba citovať fakty, ktoré sú v neprospech súčasnej mladej generácie. Bohužiaľ, je pohltená technológiou sociálnych sietí. Preukázateľne vieme, že klesá IQ oproti predchádzajúcej generácii a vieme, že dnešní mladí ľudia majú obmedzenejšiu schopnosť premýšľať, domýšľať a diskutovať, než mali naši rodičia. Jeden faktor je otvorenosť spoločnosti a kultúra, napríklad v USA diskutujú študenti oveľa viac. Druhý faktor je technológia, ktorá je veľmi zvodná. Ľudia povedia, že teraz vďaka internetu vedia veľa vecí zistiť, môžu sa lepšie rozhodnúť, lebo majú viac faktov. No keď sa pozrieme na to, aká veľká časť mozgu pracuje a aké časti mozgu sa zapájajú do rozhodovacieho procesu, zistíme, že moderný proces je na oveľa plochejšej úrovni než pred desiatimi alebo dvadsiatimi rokmi.

Ako sa to prejavuje?

Učím viac ako tridsať rokov a je hmatateľný rozdiel v úrovni slovníka a v dĺžke viet, ktoré študenti používajú, keď odpovedajú na otázky. Ich vety reflektujú telekomunikáciu, sú kratšie, je v nich menej informácií. Študenti čoraz viac technológiu používajú ako barličku, aby pokračovali v určitej myšlienke, než aby vypli obrazovku a viedli polhodinovú debatu o niečom abstraktnom.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Aké boli hlavné zmeny na neurologickej úrovni za tých posledných tridsať rokov?

Radikálne sa zmenili parametre, v ktorých funguje náš mozog. Žijeme na zemi určitým štýlom viac-menej nepretržite 50-tisíc rokov. Počas veľmi krátkeho času sa rozmohla technológia a homogenizácia spoločnosti na nadnárodnej úrovni. Absolútne sa zmenil koncept pravdy, ako aj priority. Technológia tlačí ľudstvo do vytvorenia falošných priorít, že naše blaho súvisí s tým, či máme nový mobil a či máme viac než sto kamarátov na facebooku. Všetko sa dostáva do povrchnejších rovín. Moji rodičia riešili, či pôjdu do plynovej komory a moderný človek rieši, či má kúpiť nový iPhone teraz, alebo na budúci rok. To nie je pritiahnuté za vlasy, lebo pre mozog je to takmer rovnaký stres. Mozog funguje na základe toho, že je v permanentnej oscilácii medzi hlbšou a modernou časťou, takže organizmus to vníma ako rovnako dôležité. Úroveň stresu v spoločnosti zostáva zachovaná, ale dôležité veci prestávajú mať zmysel.

iPhone je možno dôležitý pre toho, kto si ho môže dovoliť, no napríklad vo vojnových zónach určite ľudia riešia iné problémy.

Pozrite sa, miliarda ľudí je pripojených na facebook. Nejde o iPhone ako taký, dôležitá je telekomunikácia. Aj ten najchudobnejší človek v chatrči s dvoma štvorcovými metrami má na nej satelit a pozerá televíziu. Pozerá sa na ten istý televízor, od toho istého výrobcu, na ten istý program, akurát v inej reči.

Keď sa naše mozgy tak rýchlo menia, ako sa zmenil spôsob učenia za posledné desaťročia?

V učení nastali obrovské zmeny, otázkou je, do akej miery sa praktizujú tam, kde by sa mali. Nielen naši rodičia, aj ja som sa učil cez bifľovanie faktov. No dnes vieme, že náš mozog nie je dobrý na základe toho, koľko faktov pozná, ale ako o nich dokáže premýšľať. Každý mozog získa schopnosť premýšľať len procesom porovnávania. Musí zistiť, že niečo je iné než to, čo pozná, a zároveň o tom musí premýšľať. Robí sa to tak, že žiak aj učiteľ sa pýtajú a všetci vrátane učiteľa sa niečo naučia – nielen žiak.

Čo pomáha mozgu, aby sa učil tak, aby si znalosti zapamätal?

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Rozhovory


Článok je zaradený aj do ďalších tém SME Plus, Víkend, Rozhovory z denníka SME

Už ste čítali?