Prežil som autonehodu. Teraz som vďačný za každý deň

(Zdroj: TASR)

Ocitli sa v nesprávny čas na nesprávnom mieste.

5 246 dopravných nehôd s následkom na živote a zdraví, 5 878 ľahko zranených, 1 041 ťažko zranených, 242 usmrtených. Takáto je štatistika vážnych dopravných nehôd na Slovensku za rok 2016. Toto však nie sú len čísla, ale tisíce ľudských životov, ktoré dokázala jedna sekunda predčasne ukončiť alebo prevrátiť naruby.

Plány, záľuby, životný štýl aj hodnoty a prístup k životu ako takému sa vedia vo chvíli zmeniť. O takýchto momentoch môžu hovoriť mnohí účastníci vážnych dopravných nehôd, ktorým sa podarilo prežiť, no odvtedy sú ich životy úplne iné. Toto sú príbehy Daniela a Jaroslava.

Daniel: Keď som sa prebral, neveril som, že som mal autonehodu

Nepamätá si z čoho maturoval, pravou nohou nikdy neurobí rovný krok. Nie všetky zo 16 zlomenín sa zahojili dobre. Napriek tomu sa teší zo života, lebo je rád, že prežil.

Daniel Legát má 22 rokov a pochádza z Turčianskych Teplíc. Pre mladého muža bol 22. október 2014 tým dňom, ktorý mu zmenil život.

Bol to obyčajný deň. Spolu s kamarátom sa vracali z návštevy, Daniel sedel na sedadle spolujazdca modrej Škody Felícia. Medzi Turčianskymi Teplicami a Malým Čepčínom dostalo auto šmyk, prešlo do protismeru. Do pravej strany auta, kde Daniel sedel, narazil protiidúci Fiat Doblo. Auto bolo totálne zdemolované a obaja utrpeli početné zranenia.

Vtedy 20-ročný Daniel dopadol zo všetkých účastníkov nehody najhoršie. Zrážka mu pomliaždila pľúca, utrpel 16 zlomenín a opuch mozgu. Haváriu si vôbec nepamätá, všetko sa dozvedel z policajných správ a od svojich blízkych.

„Spamätal som sa zhruba mesiac po nehode. Hneď ako som sa prebral, rozprával som sa s mamou, vôbec som neveril, že som mal autonehodu. Myslel som si, že je to celé nejaké divadlo,“ hovorí. „Pri rozhovore s otcom bola moja prvá otázka, aké mám zranenia a či mám nejaké trvalé následky. Vtedy otec odpovedal: 'Začnem od vrchu.' Keď dohovoril, čo mi všetko je, nepamätal som si, čo bolo na začiatku,“ opisuje svoje precitnutie. Sám zisťoval, čo všetko ho bolí a čo všetko má zranené: „Skúmal som, čo nemôžem a môžem robiť. Nad tým, či sa vyliečim, som vôbec nerozmýšľal, pretože som o tom vôbec nepochyboval. Jednoducho som chcel robiť všetko tak ako predtým.“ Zo zranení sa liečil dlhé mesiace.

„Rok trvalo, kým som bol schopný ísť sám von,“ spomína Daniel. Jeho receptom na návrat do normálneho života bolo prekonanie strachu a silná vôľa: „Keby som ostal ležať a necvičil by som, tak by som sa nehýbal doteraz.“

Lekári mu predpovedali niekoľko trvalých následkov. Sám tvrdí, že on im jednoducho odmietol uveriť a to ho motivovalo pri rehabilitácii. Aj keď urobil obrovský pokrok, s viacerými problémami zápasí dosiaľ. „Veľa kostí som mal zlomených na viackrát a nie všetky kosti sa zrástli rovnomerne. Pravou nohou už precízny rovný krok nikdy neurobím,“ vysvetľuje. Nehoda zasiahla aj jeho pamäť: „Po úraze mozgu často zabúdam. Najmä mená, ale neviem, či by to nebolo aj bez toho úrazu,“ snaží sa brať situáciu s nadhľadom Daniel.

Hlavné je, že žijem

Dnes, takmer dva a pol roka po autonehode, Daniel žije v Anglicku spolu s priateľkou Vanesou. Čo ho autonehoda naučila a v čom ho zmenila, pravidelne píše na svojom blogu Wave of reality. Hovorí, že sa cíti výborne: „Sú tu nejaké následky nehody, no vnímam to ako banalitu. Hlavné je, že žijem.“

Tvrdí, že sa viac venuje sebe, svojej rodine a snaží sa okolie obohatiť svojím prístupom. Je presvedčený, že negatívny zážitok zmenil mnohé veci k lepšiemu: „Viac vnímam život a ľudí okolo seba. Som doslova vďačný za každý deň. Niekedy človek jednoducho potrebuje trochu väčšie postrčenie na to, aby sa spamätal.“

Daniel mal šťastie, že dlhá liečba, ako aj trvalé následky, nemali vplyv na jeho zamestnanie a finančnú situáciu. Nešťastie sa stalo po maturite, nemal ešte prácu a ani žiadne finančné záväzky.

„Keby som bol v tom čase zamestnaný, musel by som toto zamestnanie opustiť, pretože som stratil pamäť a doteraz ani len netuším, z čoho som vôbec maturoval,“ hovorí.

Finančná situácia jeho ani jeho rodiny dlhodobým liečením neutrpela, keďže bol poistený. „Chvalabohu som mal zdravotné poistenie, čiže mi to vykrylo všetky náklady a po ukončení liečenia som dostal aj celkom slušné poistné. Takže dobrá poistka je určite dôležitá. Aj ja som si vravel, že mne sa nič stať nemôže. A vidíte, stalo sa.“

Dopravná nehoda mu dala do života ešte jednu vec: „Už by som si do auta nesadol s hocikým. Hlavne nie so šoférom – nováčikom. Šoférovanie je veľká zodpovednosť.“

Jaroslav: Strata práce a doživotné bolesti po zrážke s diviakom

„Jednoducho som bol v nesprávny čas na nesprávnom mieste,“ hovorí takmer dva roky od ťažkej dopravnej nehody 35-ročný Jaroslav z Hriňovej. Nehoda sa mu stala v máji 2015 na diaľnici neďaleko Nitry. „Bolo to na mieste, kde sa končia protihlukové bariéry a začína sa pletivo. Neviem, či tam bola diera alebo diviak pletivo prerazil či podhrabal, no vbehol mi do cesty. Vrazil som doňho, zišiel som z cesty a ešte sa asi šesťkrát prevrátil.“

Havária sa stala na ceste z Viedne do Zvolena. V tom čase bol zamestnaný vo firme prevádzkujúcej kamiónovú dopravu a pravidelne vozil osemmiestnou dodávkou zamestnancov firmy zo Zvolena do Schwechatu. „Stalo sa to v noci z nedele na pondelok, to bol jediný vývoz ľudí, pri ktorom som sa vracal sám. Inak som vozil ľudí aj naspäť. To bolo jediné šťastie, že tam vtedy so mnou nikto nebol, lebo je možné, že by boli všetci mŕtvi,“ hovorí.

Čo sa stalo, vie úplne presne, všetko sa totiž dialo pri jeho plnom vedomí. „Pamätám si, že sa auto dokotúľalo a počul som, ako za mnou zastalo auto a ľudia z neho prišli ku mne. Bol som zacviknutý v okne, lebo mi odtrhlo aj pás. Mal som veľké zranenia a z auta som sa nevedel dostať sám,“ spomína. Posádka okoloidúceho auta privolala pomoc. „Keď prišli hasiči, tak museli rozbiť čelné sklo, aby ma vytiahli.“

Nasledoval transport do nemocnice v Nitre, po troch dňoch ho previezli do Zvolena, kde strávil asi týždeň. Celý čas ležal a nemohol sa ani pohnúť. „Mal som zlomené stavce, rebrá, hrudnú kosť a prst. Okrem toho aj pomliaždené a prepichnuté pľúca.“ V nemocnici absolvoval operáciu zlomeniny prsta, ktorý mu museli zdrôtovať, potom sa dlhé mesiace liečil doma, prvý polrok skoro celý preležal: „Našťastie, vtedy bola doma mama, tá sa o mňa starala. Bol som odkázaný na pomoc druhých, sám by som to nezvládol.“

Nehoda mi úplne pokazila život

Zranenie chrbtice zanechalo trvalé následky. Pravidelne navštevuje lekárov a chodieva na rehabilitácie, je tiež na čiastočnom invalidnom dôchodku. „Zvykol som chodiť na turistiku a hrávať súťažne futbal. Teraz nemôžem behať ani sa venovať fyzickej práci. Keď stojím päť minút pri linke a chcem umyť riad, tak to nevydržím. Nedokážem ani dlho sedieť. Keď sedím za volantom viac než dve hodiny, tak ma bolí chrbát. Nehoda mi úplne pokazila život,“ rozpráva so smútkom v hlase Jaro.

V minulosti zvykol pracovať aj fyzicky – ako pilčík pomáhal na stavbách. Keďže dlho nevydrží sedieť za volantom, nemohol pokračovať ako šofér a dnes popri invalidnom dôchodku pracuje v strážnej službe. „Táto práca mi vyhovuje. Keď tam aj sedím dve hodiny, tak sa môžem ísť prejsť. Keby som mal sedavú robotu, tak to tiež nevydržím,“ priznáva.

Zo šoférovania už strach nemá, prvý raz sa za volant posadil asi 10 mesiacov po nehode. Vyhýba sa však šoférovaniu v noci, lebo práve vtedy sa mu nehoda stala. „Asi rok po nehode ma okolnosti prinútili šoférovať večer. Nešiel som viac ako sedemdesiatkou a čakal som, kde mi čo vybehne na cestu.To jednoducho človek z hlavy nevymaže.“

Lekári v Jarovom prípade veľmi dobré prognózy nemajú. Hoci je dnes sebestačný, už nikdy si nenájde plnohodnotnú prácu, ani sa nevráti k milovanému športu. Napriek tomu si však uvedomuje, že môže byť rád, že nehodu vôbec prežil. „Môj kamarát, ktorý je farár, ten mi nič iné nepovie, keď ma stretne len to, že každú nedeľu sa mám ísť modliť a ďakovať za to, že som ešte tu.“

Splátka hypotéky vyššia než príjem

Nehoda mala v prípade Jara vplyv aj na jeho finančnú situáciu. Pár rokov pred ňou si vzal hypotéku na byt v jeho rodnom meste, ktorej mesačná splátka je 350 eur. Počas PN-ky dostal od sociálnej poisťovňe len 250 eur a z toho hypotéku platiť nevládal: „V prvých dvoch či troch mesiacoch mi museli pomáhať rodičia. Inak by som to nevedel splatiť a určite by som mal v byte exekútora.“

Žiadne iné pôžičky či iné finačné záväzky nemal. Vďaka pomoci rodičov sa mu podarilo uhradiť všetky splátky načas. Neskôr mu pomohlo odškodnenie po dopravnej nehode.

Jaro však mal smolu ešte v jednej veci: „Mal som životné poistenie spojené so sporením. Potreboval som peniaze, tak som asi dva mesiace pred nehodou poistku zrušil.“ Dnes už na fakt, že stať sa môže čokoľvek, myslí a poistený je. Napriek svojej vážnej situácii vie, že dopadnúť mohol aj horšie. „Som sám, mám jednu hypotéku, no ak by mi vtedy nemal kto pomôcť, asi by som skončil na ulici.“

Nikdy neviete, čo sa môže stať

Každoročná štatistika dopravnej nehodovosti na Slovensku, ktorú spracováva Policajný zbor SR mení opakované klišé, že nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch. V tomto prípade platí, že nešťastie jazdí po cestách.

Z vyhodnotenia dopravno-bezpečnostnej situácie za rok 2016 vyplýva, že najviac dopravných nehôd s následkom na živote a zdraví sa udialo v okrese Nitra (250), najmenej v okrese Medzilaborce (6).

Minulý rok zahynulo spolu na cestách 242 ľudí, ďalších 1042 sa ťažko zranilo. Medzi nimi aj živitelia rodín, ktorí už nikdy nebudú môcť zabezpečiť svojim blízkym to, na čo boli dovtedy zvyknutí.

Mapa nehôd: Pozrite sa, aká je nehodovosť vo vašom okrese

(kliknite na mapu pre zväčšenie)

Vážna dopravná nehoda nezanecháva stopy iba na zdraví a psychike účastníka, ale dokáže poriadne zamávať aj s finančnou situáciou a materiálnou stránkou života. Preto vždy treba myslieť na akési zadné vrátka.

„Záleží na tom, aké finančné záväzky ma poškodený pred nehodou, či má hypotéku, úver alebo iné. Samozrejme aj to, či je poistený v prípade, že sa mu prihodí nehoda a či mu poistka kryje náklady, pokiaľ nemôže splácať tieto záväzky,“ vysvetľuje Marek Mahdoň, riaditeľ spoločnosti SOS Global Partners, ktorá rieši odškodnenie po dopravnej nehode alebo pracovnom úraze.

„Ak je poškodený pracujúci a z jeho odmeny za vykonanú pracú musí splácať hypotéku alebo nejaký úver, tak je jasné, že počas PN alebo dlhodobej PN väčšinou nepokryje všetky svoje záväzky. To znamená, že musí hľadať chýbajúce prostriedky inde, čo môže byť dosť ťažké. Väčšinou sú poškodení nútení zobrať si ďalší úver, pôžičku, aby na ten čas, kým sú práceneschopní, mohli pokryť všetky svoje výdavky,“ dodáva.

Podľa Mahdoňa by mali ľudia myslieť na budúcnosť dopredu a využiť produkty, ktoré im umožňujú poistiť sa v prípade neschopnosti splácať svoje hypotéky, úvery a pôžičky.

Možnosťou je hypotéka s poistením vodiča

Tie najťažšie situácie v živote človeka pomáha riešiť aj nový produkt od ČSOB, ktorým je hypotéka s poistením vodiča. Ak si klient uzatvorí spolu s hypotékou úrazové poistenie vodiča, dostane po uplynutí 1 roku (alebo inej dohodnutej doby) celé ročné poistné späť. ČSOB teda poskytne hypotéku a vyrieši za klienta aj splácanie hypotéky v prípade invalidity následkom dopravnej nehody.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Byty z obrázku: na čo dbať, aby novostavba nebola mačka vo vreci

Tento článok vám prináša ČSOB.

Pravidlá pre spoluprácu medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť na tomto odkaze.

Čítajte ďalej

Nepostihnuteľný muž. Prečo Mečiar nikdy nepykal za svoje kauzy

Opustili ho aj najbližší spolupracovníci, zostal na politickom okraji. To je jeho trest, hovorí bývalý minister vnútra Vladimír Palko.

Vladimír Mečiar.

Antropológ: Od opíc nás odlíšil ženský sexuálny štrajk

Britský profesor antropológie hovorí, že za prvým ľudským slovom treba hľadať ženy.

Britský profesor Chris Knight (1942) skúma prehistorické okolnosti vzniku sociálneho života, jazyka a kultúry. Vyučuje antropológiu na University College London a je zakladateľom Evolang a The Radical Anthropology Group. Medzi jeho najvýznamnejšie publikácie patrí Blood Relations: Menstruation and the origins of culture a Decoding Chomsky: Science and revolutionary politics. Na Slovensko prišiel na pozvanie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Sokratovho inštitútu.

Andrej Kiska: Nevzdám to. Chcú ma zničiť Plus

Môj prípad nemožno porovnávať s kauzou Bašternák, hovorí prezident. Priznáva chybu pri účtovaní kampane a mrzí ho, že mohol sklamať ľudí.

Andrej Kiska.

Župa, s ktorou sa nikdy nezžili. Najprv ich huckali proti sebe, dnes to na nich skúša Uhrík Plus

Nadávali mi do Maďarov, spomína rodák z dvojjazyčnej obce na juhu Slovenska. Dnes môžu politici brojiť proti cudzincom, ktorí prídu za prácou.

Boli sme na Uhríkovom mítingu. Kotlebov zástupca masy neprilákal

V kultúrnom stredisku obce so štyritisíc obyvateľmi sa zišlo okolo 30 ľudí. Podpredseda ĽSNS ich nerozvášnil, s účasťou bol navonok spokojný.

Kandidát strany Naše Slovensko na nitrianskeho župana Milan Uhrík na mítingu v Močenku.

Psychologička: Starší vek sa vníma ako asexuálne obdobie, vôbec to tak nie je

Mladá Slovenka vyvracia rozšírené mýty o starnutí. Seniori podľa nej nie sú žiadni mimozemšťania, hoci sa k nim tak niekedy správame.

Tatiana Sedláková je doktorandkou sociálnej psychológie na Masarykovej univerzite v Brne, venuje sa téme starnutia. Pracovala v Medzinárodnom centre klinického výskumu v Nemocnici svätej Anny v Brne, kde skúmala poruchy pamäti. Je spoluzakladateľkou občianskej iniciatívy Zrejme, ktorá sa venuje podpore medzigeneračných vzťahov a kvalitných sociálnych služieb pre starších ľudí a ich príbuzných na Slovensku. Organizuje prvý medzigeneračný festival na Slovensku Old’s Cool. Žije v Bratislave.