Ako prvá žena pred takmer sedemsto rokmi prežila cisársky rez

Až do minulého roka bol najznámejším prvým cisárskym rezom, keď prežili žena aj dieťa, prípad z roku 1500. Tím českých vedcov však prišiel s novým objavom.

Fiktívna ilustrácia narodenia Julia Caesara z 15. storočia od neznámeho autora. (Zdroj: wikimedia)

Mladučká a bohatá šľachtičná Beatrix nemala ani dvadsať, keď sa na jeseň v roku 1334 na parížskom dvore zoznámila s českým kráľom Janom Luxemburským. Svadba sa konala koncom roka na zámočku Vincennes pri Paríži.

Jan bol vdovec, starší o štvrťstoročie, a ako v tom čase bývalo zvykom, sobáš bol pre oba rody výhodný. Do Prahy pricestovali začiatkom januára 1336, princezná otehotnela a ešte než v máji 1337 prebehla korunovácia, 25. februára priviedla na svet syna Václava.

Nikto presne nevie, ako sa v komnatách pražského paláca pôrod odohral, no všetko nasvedčuje tomu, že bol veľmi nezvyčajný a dieťa sa narodilo cisárskym rezom.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Prepíšte dejiny

Autori štúdie z Ústavu dejín lekárstva a cudzích jazykov v Prahe sa roky venovali bádaniu v písomnostiach okolo Karla IV., syna Jana Luxemburského z prvého manželstva, pretože sa zaoberali jeho chorobnosťou. Tak sa dostali až k Václavovi.

Cisársky rez sa síce robil už v antike, ale podľa zákona sa vykonával, len keď tehotná žena zomrela.

Antonín Pařízek, pôrodník

„V dobových prameňoch oznamujúcich narodenie kráľovského potomka som si najprv všimla isté vety, ktoré naznačovali, že okolnosti, za akých Beatrix syna porodila, neboli bežné a zvyčajným zápisom sa vymykali,“ vysvetľuje filologička Milada Říhová. „V jednom texte bolo napríklad napísané, že bol vyrezaný z tela matky.“

Ďalšie úvahy napokon viedli až k rozsiahlemu historicko-vedeckému výskumu, ktorého výsledkom je objav, že doteraz najznámejší prípad Jacoba Nufera a jeho družky Elisabeth zo švajčiarskeho Siegerhausenu nebol prvý, keď cisársky rez prežili žena aj dieťa.

Médiá sa českej novinky okamžite chytili a objav vyvolal koncom roka vo svete veľký rozruch. Písali o ňom v New York Times, tituly článkov s nadšením volali po prepísaní dejín pôrodníctva.

Doteraz najznámejší prípad

Zúfalstvo Jacoba bolo po dlhých dňoch pôrodných bolestí jeho ženy na nevydržanie a už sa viac nedokázal nečinne pozerať na trpiacu. Dieťa nie a nie vydrať sa na svet.

„Pri prvorodičke sa vystriedalo trinásť babíc z okolia aj ránhojiči, no nešťastnej žene nebolo pomoci,“ píše pôrodník a gynekológ Volker Lehmann v knihe Cisársky rez: dejiny jednej operácie.

A tak sa Jacob, skúsený miškár, zručný miestny kastrátor dobytka, zvyknutý oháňať sa šikovne nožom, rozhodol konať sám. Z pocitu bezmocnosti, strachu pred istou smrťou manželky i dieťaťa a z túžby oboch zachrániť sa zrodila nevídaná odvaha.

I keď sa zákrok vykonával aj v stredoveku, pôrody „vínom a dýkou“ slúžili iba na záchranu novorodenca a spásu jeho duše krstom, aby sa splnil predpis cirkvi.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Víkend


Článok je zaradený aj do ďalších tém SME Plus

Už ste čítali?