Ako pred sto rokmi vysvetľovali príchod tabaku do Európy

Ako sa tabak (dohán) dostal do Európy a ako sa ujalo fajčenie? Tento článok z roku 1912 by si mali prečítať všetci aktívni aj pasívni fajčiari.

Klub fajčiarov. Ilustrácia z knihy Fredericka Williama Fairholta Tobacco, its History and Association, 1859. (Zdroj: digitalgallery.nypl.org)

Keď Kolumbus dňa 12. októbra 1492 pristal na ostrove Guanahani, ktorý nazval San Salvador, videl k veľkému svojmu prekvapeniu rudokožích domorodcov, ako z úst a z nosa oblaky dymu vyfukujú; a to oni usušenú, do kukuričnej šupy zakrútenú zelinu, na jednom konci zapálili, a druhým, do úst vloženým, dym do seba ťahali a zo seba zase vyfukovali.

Túto skrutku menovali domorodci tabako; tedy nie zelinu tak menovali, ale cigarám podobné, k fajčeniu pripravené skrutky tej usušenej zeliny. Tak v Západnej Indii po prvý raz videli Európania im podivné a z počiatku nepochopiteľné fajčenie, ktorému sa potom ani nie za celé tri storočia všetky národy sveta priučily.

I dominikán Bartolomej de las Casas roku 1502 to isté rozpráva o Indiánoch ostrova Haiti (Hispaniola). „Tabak“ tedy znamená pôvodne cigare podobný zákrutok usušených listov tej omamujúcej rastliny, ale nie rastlinu samu. Najjužnejší ostrov Antill menuje sa „Tabago“, a jedna provincia mexikánska „Tabasco“, zkadiaľ ale neodvodzuje sa náš „tabak“.

Prvá správa o doháne

Prvá zpráva o rastline doháne dostala sa do Európy po roku 1496 od Romana Pane, misionára na ostrove Haiti, ktorý ju menoval herba inebrians (opíjajúca zelina), a spomína, že Indiáni vidlatú trsť potrebujú, keď dym tej zeliny ťahajú do seba, takým spôsobom: že dva konce trsti vkladajú si do nosových dier, a tretí držia nad kädiacimi listami zeliny, na žeravom uhlí uloženými, a tak dym do seba ťahajú.

Aj táto vidla menovala sa „tabako“. Vťahovaním dohánového dymu do nosa sa pri slávnostiach obveseľovali a akoby opíjali a uspávali. Čo sa im v takomto omámení snívalo, to považovali za zprávy z iného sveta.

Tento Romano Pane menuje tú zelinu i „Cohoba“, a hovorí, že je dobrým liekom na rany.

Obšírnejšie píše o doháne Oviedo r. 1513. Hovorí, že zelina, ktorú fajčia, má vlastnosť blenu, je 4 - 5 piadí vysoká, má široké, hrubé, mäkké a vlasaté listy. Ďalej spomína fajčenie dvojitými trúbkami, ktorými vťahujú dym do nosa, čo ich omamuje a uspáva.

Tieto nástroje menujú „tabako“, ale nie zelinu. Zelinu sadia v záhradách. Oviedo dokladá: že nechápe, ako to môžu za rozkoš považovať, lebo že je to tak, akoby mnoho vína vypili. Už vtedy ktorísi Španielci fajčenie napodobnili, zvlášte tí, ktorí na sifylitické nemoce trpeli, lebo že v omámenosti bolesti necítia. Europejci pozdejšie meno „tabako“ preniesli na zelinu samú.

Dohán u Aztékov

Podľa Humboldta rastie najvýbornejší dohán neďaleko mesta Havany. Roku 1829 vyviezlo za z Kuby listového dohánu 1,875.000 funtov (funt = 0,408 kg) a 210.125 funtov cigár. Roku 1848 už dohánu vyše 6 milionov funtov, a cigár vyše 101 milionov kusov, a v najnovšom čase je vývoz omnoho značnejší.

Za času opanovania Mexika Cortesom roku 1519 bolo tam fajčenie všeobecne rozšírené. V reči Aztékov menuje sa dohán „pizietl“ alebo „yetl“; iný druh jeho menovali „uajhietl“. Už dávno pred zaujatím Mexika Španielcami boly tam i hlinené a kamene fajky v úžitku, a vykopávajú sa tam mnohé, veľmi krásne z kameňa vyrezávané fajky v podobe ľudských figúr, žiab, hadov, rýb a iných zverov. U Aztékov dohán, na prach rozmrvený a s troškou vápna smiešaný, i žuvali.

V Brazílii menovali dohán „petuu“, a Indiáni jeho listy, ovinuté v palmových listoch, v podobe dlhých cigár, fajčili, čomu sa francúzski prišelci skoro priučili, lenže z počiatku dostávali závrat, silné potenie a mdloby.

Dohán u Indiánov

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C4UKK na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C4UKK na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Už ste čítali?