Samuel Smetana: V šou sa nechceme folkloristom posmievať

Odborník na folklór, líder world music kapely a porotca televíznej šou Zem spieva Samuel Smetana hovorí, že hoci reláciu niektorí folkloristi odmietajú pre prvky typické pre komerčné televízie, iní v nej vidia šancu, ako priblížiť folklór tým, ktorí ho nepoznajú.

Samuel Smetana, hudobník a porotca folklórnej televíznej šou Zem spieva. (Zdroj: SME - Jozef Jakubčo)

V šou Zem spieva hodnotíte výkony spevákov a tanečníkov. Hoci folklórnu scénu na Slovensku poznáte, boli pre vás niektorí účastníci prekvapením?

Na kastingy prišlo veľa dobrých tanečníkov, spevákov a muzikantov. Prišli aj takí, ktorí sa zatiaľ len hľadajú. Napriek tomu boli niektoré veci pre mňa zaujímavé, veľa dobrých spevákov a najmä mladých muzikantov som dovtedy vôbec nepoznal. Ale trocha som aj cítil, že tento prvý ročník je ešte akýsi oťukávací. Veľmi veľa dobrých folkloristov neprišlo, pretože nevedeli, čo z toho bude, vládla určitá nedôvera. Niektorí možno nemajú dobré skúsenosti s účasťou na takýchto šou alebo sa im nezdal ten formát zárukou, že budú môcť ukázať, čo v nich je. Jednoducho folkloristi u nás nie sú zvyknutí, že na nich bude pozerať aj nefolkloristické publikum v prime time, že budú na inom type pódia alebo že sa ich moderátori budú pýtať na osobné veci. No myslím si, že ak prvá séria šou dobre dopadne a televízia sa rozhodne robiť aj ďalšiu, ostych opadne. Možno aj preto, že na rozdiel od mnohých iných televíznych súťaží neobsahuje cielene negatívne prvky. V tejto šou rozhodne nie sú.

Zámerne?

Áno. Ako sme o tom medzi sebou hovorili, my porotcovia a asi ani mnohí ostatní spolupracovníci by sme do toho nešli, keby bol formát nastavený tak, že by sa mohlo stať, že súťažiaci vyjdú na posmech. Každý, kto sa nezištne a s nadšením venuje folklóru, je hoden úcty, aj keď to robí dajme tomu „na začiatočníckej úrovni“. Je to snaha nezabudnúť na svoje korene, na vlastnú kultúru. Považujem za veľké plus šou, že ľudí nedostáva do nepriaznivých pozícií a že nie sú vystavení negatívnym emóciám.

Nepripravuje to divákov o časť drámy?

Možno áno. Ale napriek tomu sa zdá, že folklór je taký neopozeraný, že sledovanosť relácie je vysoká, čo ma veľmi teší. Relácia asi zaujala aj nefolkloristov. Prispieva k tomu spôsob práce režiséra a jeho tímu – napríklad používajú relatívne rýchle strihy. Dnešný väčšinový divák je na rýchle zmeny zvyknutý. V tradičných folklórnych reláciách, ktoré sa zvykli vysielať na Dvojke v menej sledovaných časoch, by to nebolo možné a ani veľmi vhodné, pretože sa tam väčšinou ukazujú väčšie celky v nejakom odbornom kontexte. V prime time by mainstreamový divák nefolklorista takú reláciu už asi prepol. Je to alchýmia, čo režisér Peter Ňunéz používa, rýchle striedanie emotívnych a humorných úsekov tak, aby si udržal aj nie veľmi pozorného a vo folklóre zorientovaného diváka, a zároveň mu ukázal naozaj kvalitné folklórne výkony.

Aké ste mali reakcie od folkloristov?

Veľmi rôznorodé. Niektorí to úplne odmietajú. Považujú spojenie prvkov formátov, ktoré používajú komerčné televízie, s folklórom za niečo dehonestujúce. Napríklad im prekáža, „načo sú tam tí moderátori, čo majú spoločné s folklórom, načo sú tam tie osobnosti, čo o folklóre nič nevedia“ a podobne. Niektorí sú zas nadšení a šou obhajujú: „je to zábava, mám rada tie osobnosti, mohlo by nám to priniesť nových členov do súborov, príde nám nové publikum na predstavenia“ a tak ďalej. Možno práve toto je účinný spôsob, ako folklór priblížiť ľuďom, ktorí sa s ním doteraz veľmi nestretávali alebo len v jeho komerčnej podobe. Napríklad aj prostredníctvom mediálne známych ľudí, ktorí sa na obrazovke snažia zistiť, čo je na folklóre zaujímavé.

Čakala som, že sa viac dozviem o regionálnych zvykoch, krojoch, ako aj o predvádzaných tancoch, piesňach. Vám v Zem spieva tieto informácie nechýbajú?

Zopár vyjadrení, ktoré sme tam ako porotcovia mali, bolo aj odborných, ale objektívne, asi nie sú úplne zaujímavé pre všetkých. Vám to možno chýba, ale zas niektorých by to mohlo aj odradiť. Sú iné možnosti, ako sa k takým informáciám dostať, napríklad osvetoví pracovníci pravidelne organizujú súťaže, ktorých výsledky môžu byť úplne objektívne, pretože sa súťaží v príslušných kategóriách – zvlášť sólisti, spevácke skupiny, ľudové hudby, tanečné súbory, zvlášť detskí interpreti, zvlášť dospelí a samostatnú súťaž majú priami nositelia tradícií – dedinské folklórne skupiny. Na hodnotiacich seminároch po súťažiach sú všetky odborné informácie. Sú to veľmi dôležité a obľúbené podujatia, ale nie je to úplne vhodný formát pre televíziu. Zrejme tá odbornosť fascinuje bežných ľudí na folklóre najmenej. Je to normálne, pretože naozaj odborné veci sú na dlho.

Je veľmi ťažké medzi sebou porovnávať rôzne štýly, druhy umenia, jednotlivcov so skupinami. Čo je pre vás najdôležitejší faktor rozhodovania, kto postúpi ďalej?

V prvom rade sa snažím pochopiť, aká forma to je, či je to vystúpenie snahou o nadviazanie na tradície, alebo je to snaha o profesionalitu – snaha posunúť tradíciu na čo najvyššiu, povedzme profesionálnu úroveň, alebo chcú účinkujúci prispieť tvorivosťou, urobiť fúziu s inými žánrami, priniesť niečo nové. Potom zisťujem, do akej miery sa im podarilo naplniť ich zámer. A, samozrejme, či ma to presvedčilo a emočne zasiahlo ako obyčajného diváka, skrátka, či sa mi to páči, alebo nie. No a keď sa stane, že v jednom kole sú všetci na podobnej alebo rovnakej úrovni, potom sa už musím riadiť intuíciou.

Na rozdiel od iných šou, v tejto majú šancu aj starší ľudia. Ako sa vám s nimi spolupracuje?

Primárne cítim prirodzenú úctu k starším ľuďom, ktorí sú často nositeľmi živých lokálnych tradícií, ktoré sa vyvíjajú. Sú pre mňa autoritou, čiže ich nebudem kritizovať za to, že spievajú inak ako ich o generáciu starší predchodcovia na nahrávkach. Môžem skôr povedať, že im to napríklad nevyšlo intonačne a preto ich prípadne neposuniem ďalej, alebo im môžem vyčítať formálnu vec, napríklad ak si donesú gýčovú rekvizitu. Ale to, akým štýlom spievajú alebo tancujú, zvyčajne nekritizujem. Mladým si skôr dovolím povedať svoj názor na to, v čom sa nedržia tradície – napríklad na ich štýl alebo výber materiálu.

Ten, kto pekne spieval a dobre tancoval, mal v dedinskej hierarchii prednejšie miesto. Aj pri výbere partnera to bolo dôležité.

Samuel Smetana, hudobník

Čím podľa vás môže byť folklór atraktívny pre mladú generáciu?
V súčasnej popkultúre veľmi často cítiť špekuláciu, čo by mohlo byť úspešné, podliezanie sa masovému vkusu. V našom prostredí je to neustále netvorivé napodobňovanie úspešných globálnych vzorov. Kultúra nadväzujúca na naše tradície je v tomto zmysle oveľa autentickejšia a slobodnejšia. Je alternatívou voči komerčným spôsobom produkcie. Druhá dôležitá vec je spôsob, akým je možné si tento druh kultúry užívať a ako ho prežívať. Vo folklóre sú ľudia najčastejšie nielen konzumentmi, ale aj aktívnymi protagonistami a tvorcami tej zábavy, čo je v súčasnej popkultúre skôr nezvyčajné. Na tanečnej zábave môže byť dobrý folklórny tanečník a spevák hviezdou hneď.

Predstavte si, že máte pred sebou neznámeho človeka zo zahraničia, ktorý sa chce zoznámiť so slovenským folklórom. Čo by ste mu odporučili?

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Kultúra


Článok je zaradený aj do ďalších tém Zem spieva, Folklór, SME Plus, TV Oko, Rozhovory z denníka SME

Už ste čítali?