SME

Sloboda a solidarita Richarda Sulíka. Ako sa to začalo a kam to speje

Richard Sulík. (Zdroj: ARCHÍV SME)

Richard Sulík nie je fašista, hovorí politológ Pavol Baboš. Má však sklon k fašizoidnému mysleniu.

BRATISLAVA. Začiatkom jari 2009 sa stal dovtedy verejnosti neznámy podnikateľ a ekonóm, medzi odborníkmi rešpektovaný ako spoluautor daňovej reformy, predsedom novej politickej strany.

Jej hlavnými piliermi mali byť osobné a ekonomické slobody a solidarita s chudobnými ľuďmi, ktorí trpia biedou.

Richard Sulík práve podľa nich nazval svoju stranu Sloboda a solidarita. „V 21. storočí v strede Európy nesmieme nikoho nechať umrieť hladom a byť ľahostajní k bolesti,“ napísal Sulík v úvodnom manifeste na svojom blogu koncom roka 2008.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Prečítajte si tiež: Sulíkovi mnohí uverili Čítajte 

Medzi nosnými témami SaS sa neskôr zaradili aj dekriminializácia marihuany alebo registrované partnerstvá homosexuálov. Bývalý poradca ministrov financií Ivana Mikloša aj Jána Počiatka priniesol náhle do politiky osvieženie a stal sa nositeľom reforiem a pragmatických riešení.

Žiaľ, aj v tomto prípade platí, že strana nemá svojho lídra, ale líder má svoju stranu.

Juraj Miškov

SaS dal Sulík nálepku pravicová a liberálna. „Oslovili ma hlavne témy osobných slobôd, pred tým žiadna strana nič také nespomínala,“ spomína bývalý člen Pavol Matlovič o dôvodoch, prečo sa do SaS rozhodol v lete 2009 vstúpiť.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Dnes, keď sa Európa vyrovnáva s následkami utečeneckej krízy, z ktorej ťažia rôzne nacionalistické zoskupenia, Richard Sulík ako predseda najsilnejšej opozičnej strany kritizuje utečencov, odmieta inakosť a islam označuje ako „priame ohrozenie našej kultúry a civilizácie“.

„Rišo je pragmatik, je ako excelovská tabuľka, v tomto je chladnokrvný,“ hovorí o jeho politickom prístupe Igor Matovič z hnutia OĽaNO. Zástancov ľudskoprávnych tém, ktoré kedysi SaS určovali, dnes Sulík prezýva slniečkarmi. Táto agenda zostala v strane na solitéroch, ktorí postupne strácajú vplyv na jej smerovanie.

Spoluzakladateľ SaS Juraj Miškov, ktorý po odchode zo SaS so svojou novou stranou SKOK v politike neuspel, však za krokmi Sulíka vidí skôr túžbu po sláve a to za akúkoľvek cenu. „Žiaľ, aj v tomto prípade platí, že strana nemá svojho lídra, ale líder má svoju stranu,“ hovorí Miškov.

Prečítajte si tiež: Sulík: V mene pragmatizmu neospravedlním akýkoľvek zločin, s Tisom napríklad nesúhlasím Čítajte 

Stretol sa s extrémistom

Rišo je pragmatik, je ako excelovská tabuľka, v tomto je chladnokrvný.

Igor Matovič

Aj vďaka Miškovovi, ktorý pochádzal z reklamného prostredia, využívala SaS od prvého momentu svojej existencie nové metódy propagácie. Sústredila sa na internet a sociálne siete.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Do povedomia verejnosti sa v prvých mesiacoch zapísala snahou o vyhlásenie referenda.

Ľudí sa chcela spýtať na názor či zrušiť koncesionárske poplatky, stanoviť strop na nákup vládnych limuzín alebo znížiť počet poslancov na 100.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C4U7V na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Je absolventkou Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 2013 pracovala v denníku Pravda ako redaktorka domácich udalostí. Do denníka SME nastúpila v apríli 2015. Má rada literatúru a umenie Facebook

Čítajte ďalej

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu