OSUDOVÉ ŽENY SLOVENSKÝCH BUDITEĽOV

Kto bola jediná láska Ľudovíta Štúra

Vzala mu pokoj srdca, ale on odolal a napokon zomrel ako panic. Osudnou láskou Ľudovíta Štúra bola Češka Marie Pospíšilová.

Ľudovít Štúr a Marie Pospíšilová. Láska to bola krátka, prebiehajúca prevažne formou listov. (Zdroj: Slovenská národná knižnica - Literárny archív)

V septembri 1840 sa 25-ročnýĽudovít Štúr vracal zo štúdií v Nemecku cez Čechy na Slovensko a dôsledne sa chystal na tvrdý boj proti pomaďarčovaniu Slovákov. Práve v Čechách mu však nečakane prišla do cesty 19-ročná Marie Pospíšilová (1821 - 1876), sestra jeho priateľa Jaroslava Pospíšila, pražského redaktora časopisu Květy, obľúbeného v Čechách aj na Slovensku.

Stretol sa s ňou v Hradci Králové, kde navštívil dom Jaroslavových rodičov. Šestnásteho septembra, keď Štúr od Pospíšilovcov odchádzal, spadol zo schodov a zlomil si pravú ruku. Jeho pobyt sa tak nečakane o niekoľko dní predĺžil a zranenie mu ošetrovala práve Marie, čo neostalo bez následkov.

Rana v srdci sa mi nehojí

Štúr po návrate z Čiech do Bratislavy 6. novembra Jaroslavovi Pospíšilovi do Prahy napísal: „Rána na pravici se již snad brzo zhojí, ale ona do srdce, již mi zadala, hojíc onu, milostná opatrovnice má, jest hluboká, nevyhojitelná. Kdož by mi byl předpovídal, že v Hradci padnu do bolů lásky jimž sem pečlivě vyhýbal, abych tím neodvisleji, tím samostatněji pracovati a pro jednu oulohu pojité všecky síly vynaložiti mohl?"

Štúr v liste Jaroslavovi ďalej zo žartu napísal, že práve on je na vine, lebo ho k svojim rodičom do Hradca Králové sám posielal: „Vaše vlastenecká, dobrosrdečná, milostná skromná panna sestra strašně na mne působila, ona mi unesla dosavadní pokoj srdce, a Vy Jaroslave jste toho vinen. Avšak já Vám to srdečně rád odpouštím pro dobrotivost Vaši. Vy jste se mnou upřímně myslil, nevěda, k čemu mě k Vám vysíláte.“

Štúr zároveň k listu pripojil dve básne venované Marii. Sú to jeho jediné zachované ľúbostné básne a jedna z nich - Vzpomenutí vyšla v Květoch 19. novembra 1840, čím vlastne Štúr svoj pomer k Marii verejne oznámil. V básni píše, ako mu do duše priniesla leto a je vraj len na nej, či ho čaká jeseň, teda trápenie (posledná strofa):

Marie! Tatry se již sněhem lesknou
a po dolinách sever rejdy tropí;
brzo přivezeť on již zimu tesknou,
před níž příroda smutné oči sklopí;
ale v mém srdci, vzdor celé přírodě,
plápol se vzmáhá, jejžto si znítila,
onť léto nese; však to v tvé svobodě,
by traplivá v něm jeseň se zrodila.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Už ste čítali?