SME

Príbeh muža, ktorého život závisí od kocky

Ľubomír Závada (Zdroj: Gabriel Kuchta - SME)
Príbeh muža, ktorého život závisí od kocky

Od štyroch rokov má problém s rozhodovaním, bál sa ľudí, a tak si vytvoril vlastný systém, ktorý mu ukazuje, kedy má jesť, piť, čo si má obliecť alebo kúpiť.

Chutí mu pivo a bravčový rezeň s majonézovým šalátom a keby nebol tým, kým je, jedol a pil by len to. Ibaže Ľubomír Závada nie je úplne obyčajný človek. Kedy bude obedovať, čo bude na tanieri, kam pôjde na výlet, s kým pôjde na výlet, kedy si dá pivo, koľko si ich dá, aj čo bude robiť večer – na to všetko má systém.

Takmer všetko určuje hracia kocka, časopis a kniha.

Nevie si predstaviť, že by sa rozhodoval sám, zdá sa mu to neslobodné. Slobodný sa cíti práve vtedy, keď nie je od rozhodovania závislý a prenechá to na svoj systém, prípadne na niekoho iného.

Podáva 27 rokov rovnaké čísla

Je trinásty august 2016 a Ľubomír sedí pri počítači. Má rozpísaný e-mail pre kamarátov.

„Milí chlapci, 1. októbra začínam agroturistický výlet do dedinky Polerieka, ktorá má šesť obyvateľov, nie je tam krčma, obchod, ba ani autobus tam nechodí, a teda sa spojila s dedinkou Abrámová. Asi bude nutné ísť autom, keďže do Polerieky sa inak nedá dostať. Výlet sa koná pri minimálnom počte troch osôb. Hláste sa, nech sa pohneme ďalej. Teším sa na vás!“

Začalo to, keď mal štyri roky. V kalendári si pozrel, aké je meno. Vypočítal si, koľko má písmen a určil, koľko typov umývania zubov existuje. Každému priradil počet pohybov. Zakaždým to trvalo iný čas. Len on vedel, aký.

O výlete rozhodla výhra v lote. Podáva ho už 27 rokov. Vždy tie isté čísla, vždy dva stĺpce, vždy 3,20 eura týždenne.

Loto je dôležité pre náhodu v celom systéme. Keby neexistovalo, robil by stále to isté, v tých istých časoch a v tých istých dňoch. Vďaka lotu však robí niektoré veci len vtedy, keď niečo uhádne. Odvíja sa od toho aj jeho vzhľad.

Systém je postavený na kombinácii, ktorú tvoria kniha Stratený robot, časopis .týždeň a hracia kocka, tá nahradila ruletu, ktorá sa točila niekde na začiatku tohto príbehu.

Dnes má Ľubo 43 rokov a pri sebe papierik s denným harmonogramom. Nosí ho so sebou vždy.

Keď v lote padnú tri čísla, ráta sa aj dodatkové, počíta podľa štvorkovej sústavy dňa. Jednotka na kocke nehovorí nič, ak je dvojka, ide sa dať ostrihať, pri trojke sa holí nahladko a v prípade štvorky robí oboje. V opačnom prípade vlasy nechá rásť a trikrát do mesiaca si zastrihne bradu na tri milimetre.

Loto rozhoduje aj o tom, že si kúpi šnupací a žuvací tabak, niečo z nákupného zoznamu vecí, ktorý si pravidelne aktualizuje, alebo žrebuje výlet.

​ Hra s kockou, knihou a časopisom sa môže zdať komplikovaná, no zvykla byť aj zložitejšia. Postupne ju zvoľňuje. (zdroj: Gabriel Kuchta - SME)

Papier s denným programom

"Víkend zastihol chlapcov na Dubníku. Chodievali tam každý rok, niekedy na víkend, niekedy na celý týždeň. Priehrada, v ktorej sa vždy kúpalo množstvo ľudí, bola za plážou lemovaná lesom a malými, útulnými krčmičkami, z ktorých každá mala svoje neodolateľné čaro. Kúsok ďalej bol na lúke kemp, kde sa dalo stanovať a nad ním, na kopci, chatky.

Chlapci si zaplatili chatku. Bola vybavená veľmi skromne – boli tam len dve poschodové postele a umývadlo, z ktorého však netiekla voda. Elektrina však išla, tak ju využívali na nabíjanie mobilov.

Vždy sa na Dubník tešili pod predstavou romantického dobrodružstva spojeného so súložou na čistinke vo svetle mesačného splnu. Väčšinou však kvôli pitiu nedošlo až tak ďaleko.

Bolo sobotné ráno, ráno po večernom divom fláme na chate U Miloša, ktorá bola v lese nad Dubníkom."

Tak sa začína 17. kapitola knihy Nech nežerem. Vyšla v roku 2000 a napísal ju Ľubomír Závada. Nie je vymyslená. Je o ňom, o živote dvadsiatnika, večeroch v bývalom divadle Stoka a výletoch na Dubník, kam chodí s kamarátmi už viac ako dvadsať rokov. Kedysi to boli náročné večery, dnes skôr oddych.

Výlety trvajú dodnes. Robí si ich sám, s kamarátmi alebo s manželkou. Jednotka, dvojka, trojka. Záleží na tom, čo padne na kocke. Tá za neho rozhoduje aj o tom, čo si oblečie, kedy si dá kávu, ktorými dverami vojde do električky a o množstve ďalších vecí.

Pomáha mu ľahšie žiť, no jej dominancia sa takmer nedá odhaliť. Ľubo sa správa, akoby za ním žiadna hra nebola.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C4TYR na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C4TYR na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Balkánsky mäsiar dostal doživotie. Mladič stále rozdeľuje Srbov aj Bosniakov

Niektorí ho považujú za vojnového hrdinu, iní za kriminálnika. Rozsudok ich názor nezmení.

Generál armády Republiky srbskej Ratko Mladič pred prečítaním verdiktu.

Na ceste k slobode mnohí padli na kolená

Ak sa slobody teraz vzdáme, tak neistota a cena, ktorú zaplatila celá generácia, ostane stratená.

Ilustračné foto

Prečo by sa mali Slováci začať báť Čechov Plus

Slovensko bude musieť vynaložiť viac úsilia a vynaliezavosti, aby ho Brusel v zhluku „podivných“ demokracií na východ od Nemecka rozpoznal

Dvojica Zeman - Babiš formuje osud Česka, no nepriamo ovplyvní aj Slovensko.

Demonštrovať proti komunistom prišla v minisukni. Bála sa až na druhý deň Foto

Študenti v Bratislave v roku 1989 predbehli pražskú novembrovú demonštráciu o jeden deň. Sledovala ich polícia aj televízia.

Po brutálne potlačenej demonštrácii v Prahe v novembri 1989 to v aule Univerzity Komenského v Bratislave vrelo a študenti čakali v rade na mikrofón.

Chcete dožiť v hospici? Pripravte si osemnásť eur na deň Plus

Boli sme medzi ľuďmi, ktorí umierajú. Ostávalo im pár dní života, iným už horela sviečka.

Nitriansky hospic Dom pokoja a zmieru u Bernadetky je jeden z mála hospicov na Slovensku, ktorý s týmto úmyslom aj navrhli. Je zasadený do parku a zvonka pôsobí ako dovolenková destinácia, nie ako miesto, kde sa prichádza umierať.

Prvý koniec Československa: 1938-39

Nepriateľskí susedia a nenásytné menšiny. To bola príčina konca prvej československej republiky.

Príslušníci nemeckej menšiny v Československu strhávajú hraničné označenia po podpise Mníchovskej dohody v roku 1938.