SME

Falošné správy a fabriky na trolov: Ako funguje propaganda 2.0

(Zdroj: ILUSTRÁCIA SME - Miroslav Mezei)

Ako sociálne siete a falošné správy stvorili dnešných populistov.

Text: Tomáš Prokopčák

Ilustrácie: Miroslav Mezei

Editor: Ondrej Podstupka

D enne sa ich objavilo takmer 40-tisíc. Správ na sociálnej sieti twitter hovoriacich o mase brutálnych, neľútostných islamských teroristov, ktorí roztrhajú iracký Mosul na kúsky.

Rozprávali, ako na takmer dvojmiliónové mesto postupuje krvilačná armáda fanatikov, čo povraždí každého, kto sa pokús postaviť na odpor. Opisovala nezlomných bojovníkov, ktorí vo svojej svätej vojne nemôžu prehrať, pretože Boh, ten Boh, ktorý túži po krvi pochybujúcich a neveriacich, stojí na ich strane. Hovorila príbeh, ktorému sa nedalo vzdorovať.

Demoralizovaní a vystrašení štátni vojaci sa vlastne ani nepokúsili postaviť na odpor – napriek dvadsaťpäťtisíc vycvičeným ľuďom a americkým tankom, obrneným vozidlám či helikoptéram zapĺňajúcim miestne základne.

Islamský štát získal Mosul prakticky bez boja. Žiadna ohromná armáda islamistov pritom nikdy nejestvovala: stačilo len zhruba 1500 jeho bojovníkov a rozsiahla záplava falošných správ na sociálnych sieťach.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Pred tromi rokmi nepravdivé informácie šírené internetom dokázali viac ako zbrane a armády. Dokázali zmiasť ľudí, zmeniť ich správanie, rozvrátili ich sebavedomie aj fungovanie a zničili svet, v ktorom predtým žili.

Nezažili sme to ani náhodou prvý raz. Záplava falošných správ, protichodných informácií a následný rozvrat viery v obyčajné fakty sú staré azda ako dejiny ľudských vojen.

Volávali sme to propaganda.

Vízia zlyhala

K internetu má dnes prístup takmer tri a pol miliardy ľudí. Keď pred štvrťstoročím táto celosvetová pavučina vznikala, mala slúžiť jasnému dobru: šíriť poznatky a vzdelanie, najskôr medzi akademikmi a neskôr medzi kýmkoľvek. Mala sa stať nástrojom demokracie, rozvoja občianskej spoločnosti a slobody.

„Internet nám podáva cenzúru ako škodu,“ napísal v roku 1993 počítačový aktivista a programátor John Gilmore. „A preto prináša spôsoby ako ju obísť.“

Keď sa o približne desať rokov neskôr začali objavovať sociálne siete, chceli byť čímsi podobným. Prostriedkom, ako sa lepšie stýkať, ako sa rozprávať, ako diskutovať. Chceli sa stať naším zrkadlom. A oni sa, bohužiaľ, našim zrkadlom stali - pokriveným zrkadlom.

Internet nám podáva cenzúru ako škodu. A preto prináša spôsoby ako ju obísť.

John Gilmore, počítačový aktivista a programátor

Čo vyzeralo ako demokratizácia toku informácií, nakoniec skončilo ako demokratizácia čohokoľvek – informačného šumu, skutočných správ premiešaných s falošnými; klebiet, dohadov, nezmyslov premixovaných so štipkou faktov. Priestor, kde sa rozdielom medzi pravdou a klamstvom stal len počet „páčikov“ a zdieľaní na sociálnej sieti. Realitou, v ktorej sa falošné správy šíria ešte rýchlejšie, ako tie skutočné.

Chybou nie je existencia sociálnych sietí či internetu vo všeobecnosti. Zuckerbergove algoritmy uzatvárajúce nás do sociálnych bublín robia len to, čo mali robiť vždy – čo bolo ich cieľom a prečo naozaj vznikli. Majú generovať firmám ako facebook zisk.

V skutočnosti slúžia len ako akýsi megafón.

Čosi, čo urýchľuje a zosilňuje niečo dávno vkódované v nás. Niečo, čo sa nám hodilo, keď nás obklopoval nebezpečný svet predátorov, konkurenčných tlúp a smrti na každom pravekom kroku.

Chyba evolúcie

Evolúcia vytvorila naše mysle ako nástroj, ktorý uľahčuje prežívať vo vysokonebezpečnom prostredí.

Hrozbou bolo všetko mimo našej malej, často rodinnej skupiny. Ak to zjednodušíme: hrozbou bolo takmer všetko iné a neznáme. Čudné rastliny, čudné zvieratá a čudní, divní ľudia so svojimi neprirodzenými nápadmi.

„Zameriavanie sa na mimoskupinové hrozby bolo jednoducho starým trikom,“ vysvetľuje pre The Conversation sociálny neurovedec Pascal Molenberhs z austrálskej Monashskej univerzity. „Pretože naše mozgy sú senzitívne na mimoskupinové útoky na členov našej skupiny. Z evolučnej perspektívy totiž často predstavovali existenčnú hrozbu.“

Toto vedeli politici všetkých čias. No problémom sa to stáva, keď pridáte schopnosť ľahko a rýchlo šíriť akékoľvek posolstvo. A pridáte ešte inú tendenciu ľudského mozgu: radosť z potvrdzovania vlastných, už vopred ukotvených názorov i nešťastie, keď ich treba meniť.

Ak totiž chceme hovoriť o cunami falošných správ, ktoré môžu dominovať (už nielen) virtuálnemu svetu okolo nás, začať musíme práve tromi podmienkami, vďaka ktorým sa môžu stať prekážkou pre mierumilované spolunažívanie.

Tromi podmienkami, ktorých výsledkom sú brexit, Trump, ruská hybridná vojna či rozvrat základov západnej demokracie.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C4TCC na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C4TCC na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Nepostihnuteľný muž. Prečo Mečiar nikdy nepykal za svoje kauzy

Opustili ho aj najbližší spolupracovníci, zostal na politickom okraji. To je jeho trest, hovorí bývalý minister vnútra Vladimír Palko.

Vladimír Mečiar.

Antropológ: Od opíc nás odlíšil ženský sexuálny štrajk

Britský profesor antropológie hovorí, že za prvým ľudským slovom treba hľadať ženy.

Britský profesor Chris Knight (1942) skúma prehistorické okolnosti vzniku sociálneho života, jazyka a kultúry. Vyučuje antropológiu na University College London a je zakladateľom Evolang a The Radical Anthropology Group. Medzi jeho najvýznamnejšie publikácie patrí Blood Relations: Menstruation and the origins of culture a Decoding Chomsky: Science and revolutionary politics. Na Slovensko prišiel na pozvanie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Sokratovho inštitútu.

Andrej Kiska: Nevzdám to. Chcú ma zničiť Plus

Môj prípad nemožno porovnávať s kauzou Bašternák, hovorí prezident. Priznáva chybu pri účtovaní kampane a mrzí ho, že mohol sklamať ľudí.

Andrej Kiska.

Župa, s ktorou sa nikdy nezžili. Najprv ich huckali proti sebe, dnes to na nich skúša Uhrík Plus

Nadávali mi do Maďarov, spomína rodák z dvojjazyčnej obce na juhu Slovenska. Dnes môžu politici brojiť proti cudzincom, ktorí prídu za prácou.

Boli sme na Uhríkovom mítingu. Kotlebov zástupca masy neprilákal

V kultúrnom stredisku obce so štyritisíc obyvateľmi sa zišlo okolo 30 ľudí. Podpredseda ĽSNS ich nerozvášnil, s účasťou bol navonok spokojný.

Kandidát strany Naše Slovensko na nitrianskeho župana Milan Uhrík na mítingu v Močenku.

Psychologička: Starší vek sa vníma ako asexuálne obdobie, vôbec to tak nie je

Mladá Slovenka vyvracia rozšírené mýty o starnutí. Seniori podľa nej nie sú žiadni mimozemšťania, hoci sa k nim tak niekedy správame.

Tatiana Sedláková je doktorandkou sociálnej psychológie na Masarykovej univerzite v Brne, venuje sa téme starnutia. Pracovala v Medzinárodnom centre klinického výskumu v Nemocnici svätej Anny v Brne, kde skúmala poruchy pamäti. Je spoluzakladateľkou občianskej iniciatívy Zrejme, ktorá sa venuje podpore medzigeneračných vzťahov a kvalitných sociálnych služieb pre starších ľudí a ich príbuzných na Slovensku. Organizuje prvý medzigeneračný festival na Slovensku Old’s Cool. Žije v Bratislave.