Deň s kominárom: Baví ma robiť ľudí šťastnými

Vymetie komín, zakúri a zrazu je teplo. Niektorí ani neveria, že je naozajstný. Potrebujú sa ho dotknúť. Ako vyzerá jeden deň v živote človeka, ktorý je poslom šťastia?

Václav Masarovič. (Zdroj: SME - Jozef Jakubčo)

Václav Masarovič vymetá komíny v okolí Bratislavy už viac ako tridsať rokov. Dávny kumšt za ten čas mierne zmenili nové technológie, no požiar, ten vyzerá stále rovnako. Nezmenilo sa ani správanie ľudí, ktorí sa chytajú za gombíky, keď okolo nich prejde.

Svoje povolanie si vybral ako štrnásťročný. Už vtedy vedel, že chce robiť ľudí šťastnými.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Kancelária v krčme

Je pondelok pol deviatej ráno a v stupavskej krčme sa schádzajú prví ľudia. Niekto prišiel za pivom, Václav Masarovič do práce. V budove krčmy má vlastnú kanceláriu so skladom. Od rána je v nej plno a slová známej ľudovej piesne sú presným opakom reality.

„Stupavská krčma je smutná, taká smutná, až je čudná. Nikdy tam nehráva hudba, každý spieva si pre seba sám.“

Sám tu nie je nikto. Pár ľudí sa rozpráva, niekto číta rannú tlač, väčšina pozerá televízor. Nie je ťažké zistiť, ktorý z nich je kominár. Sedí v tradičnom čiernom kominárskom odeve.

Navyše, rozložil sa pod svojou vlastnou fotografiou. Na stene visí už niekoľko rokov ako vďaka za dlhoročné vymetanie komína krčmy. Z rovnakého dôvodu tu má aj kanceláriu.

Po pár minútach to vyzerá tak, akoby mal jeho fotografiu doma každý. Všetci sa zdravia, podávajú mu ruky a krčmárky presne vedia, na čo má kominársky štamgast chuť.

Na starosti má dvanásť obcí. Od Stupavy, Malaciek, Marianky až po Ivanku pri Dunaji. Výber nie je na ňom, prvotný je záujem obce. S každou z nich musí mať vytvorenú zmluvu, lebo za požiar v obci je podľa zákona zodpovedný starosta.

Štrnásťročný kominár

Václava Masaroviča nikto nemusel presviedčať, že kominárstvo je nádherné remeslo. Na štúdium sa prihlásil sám. „Bola to práca vo výškach a medzi ľuďmi. Navyše ma bavilo robiť ich šťastnými,“ usmieva sa.

Aj dnes sa stretáva s tým, že keď prechádza okolo tých poverčivých, chytajú sa za gombík a v tichosti si niečo prajú.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Víkend



Už ste čítali?