SME

Egyptské pyramídy: čím tajomné stavby v skutočnosti boli a kto ich postavil

Pohľad na pyramídy v Gíze. (Zdroj: Ricardo Liberato / WIKIMEDIA/CC)
Egyptské pyramídy: čím tajomné stavby v skutočnosti boli a kto ich postavil

Egyptské pyramídy, monumenty staroegyptskej civilizácie sú výsledkom stáročí vývoja, experimentov a adaptácií na meniace sa prostredie.

Autor: Jaromír Krejčí / Historická Revue

M onumentalita kráľovských pyramídových komplexov stále vyvoláva u mnohých autorov, ktorí nie sú profesionálnymi egyptológmi, predstavu, že postaviť tieto gigantické stavby nebolo v silách starých Egypťanov.

Veľké množstvo archeologických a písomných prameňov, ktoré sa stavby pyramíd týkajú, ale dokazuje, že starí Egypťania boli schopní takýchto výkonov a že k tvaru pyramídy museli prejsť pomerne dlhú cestu.

Základom pre realizáciu týchto rozsiahlych stavebných projektov bola bezchybná organizácia práce, efektívna administratíva, rozsah „dobrovoľne povinnej“ práce širokých vrstiev obyvateľov a ekonomická prosperita krajiny väčšinu obdobia, keď boli tieto monumenty stavané.

Je celkom neopodstatnené hľadať za vznikom pyramídových komplexov záhadné kozmické sily a zámery – priame i nepriame dôkazy (napríklad v Rhindovom matematickom papyruse) ukazujú, že stavba pyramídových komplexov bola v silách starých Egypťanov.

Začiatky

Pôvodne boli telá zosnulých pochované veľmi jednoduchým spôsobom – do jám vykopaných v piesku. S postupným rozvrstvovaním spoločnosti môžeme pri častiach hrobov vysledovať tendenciu nielen k rastúcemu počtu predmetov zaraďovaných do pohrebnej výbavy, ale tiež k prepracovanosti pôdorysu takto vznikajúcich hrobiek.

Smerovanie k vzniku idey pyramídy ako monumentálnej nadstavby nad pohrebnou komorou panovníka začína už behom tretej, záverečnej fázy kultúry Nakkáda.

V tomto období nastal veľký rozvoj ekonomiky, technológie i administratívy, ktorý vyústil do zjednotenia Egypta panovníkmi z oblasti Abydu v strednom Egypte.

Na tamojšom rozsiahlom pohrebisku Umm el-Káb (v arabčine „Matka črepov“) boli pochovaní egyptskí panovníci Preddynastického a Archaického obdobia.

Dlhoročný archeologický výskum tu odkryl doklad kontinuálneho vývoja od jednoduchých hrobiek po rozsiahle a komplexné monumenty, ktoré tiež zároveň dokladajú rastúcu moc sprvu miestnych náčelníkov, potom panovníkov nultej až 2. dynastie.

Stupňovitý tvar nadstavby hrobky sa v egyptologickej literatúre považuje za predstupeň podoby najstaršej, stupňovitej pyramídy.

Jaromír Krejčíe

Dokladom značného rozvrstvenia spoločnosti v začiatkoch egyptského štátu sú, okrem monumentálnych hrobiek a samotného architektonického stvárnenia (napríklad rozsiahle podzemné priestory, tzv. palácová fasáda so striedajúcimi sa nikami a pilastrami), aj zreteľne oddelené miesta pochovávania dvorskej elity a ostatných vrstiev obyvateľov vtedajšieho Egypta.

K výraznému odlíšeniu postupne dochádza aj v pohrebnej výbave – tá je v prípade kráľovských hrobiek a hrobiek členov vládnucej elity omnoho bohatšia. Funkčnou súčasťou kráľovských hrobiek v Umm el-Kábe sa okrem nich stali aj rozľahlé ohrady postavené z nepálených tehál, takzvané „údolné okrsky“ (nem. Talbezirke).

Tieto stavby boli umiestnené bližšie k Nílu, vo vzdialenosti približne 1 až 1,5 km od kráľovského cintorína, pri osade Kom es-Sultán. Niektorí bádatelia v týchto tehlových ohradách vidia predstupeň neskorších údolných chrámov v pyramídových komplexoch.

Hrobky na pohrebisku vtedajšej elity v severnej Sakkáre, blízko novozaloženého hlavného mesta Inebuhedž (neskôr Mennofer), mali inú podobu než kráľovské hrobky z Umm el-Kábu.

Boli zhruba severo-južne orientované, postavené z nepálených tehál a predstavovali architektonický typ mastaby. Ich fasády niekedy zdobilo zložito štruktúrované nikovanie, priečelia boli omietnuté, obielené a často sa objavovala i bohatá farebná výzdoba, ktorá mala napodobňovať farebné trstinové rohože. V jednom prípade sa objavuje tiež stupňovitý tvar nadstavby hrobky.

Ten sa väčšinou v egyptologickej literatúre považuje za predstupeň podoby najstaršej, stupňovitej pyramídy. V podzemí hrobiek sa nachádzala centrálna pohrebná komora a okolo nej skladiskové priestory pre uloženie pohrebnej výbavy.

Niektorí z vládcov 2. dynastie boli pochovaní v Sakkáre. Môžeme vidieť, že pri stavbe svojich hrobiek nadväzovali nielen na abydoskú, ale tiež na miestnu dolnoegyptskú tradíciu.

Bohužiaľ nevieme, ako vyzerali nadstavby kráľovských hrobiek z tohto obdobia, avšak je možné predpokladať, že mali podobu mastaby s vonkajšími stenami zdobenými motívom palácovej fasády.

Stará ríša

Obdobie vlády Džosera (Necericheta), prvého panovníka 3. dynastie i celej Starej ríše, bolo až do konca faraónskeho obdobia považované za vzor múdreho systému vládnutia a sám Džoser za dobrého, zbožného kráľa.

Bolo významným predelom v egyptských dejinách, obdobím rozkvetu nielen staroegyptskej spoločnosti, ale aj technologických a logistických schopností.

Egypťania začali poznávať možnosti nového materiálu – kameňa, najmä vápenca, ktorý začali po prvýkrát používať pre stavby v monumentálnom meradle. V neposlednom rade mal pre Egypťanov zásadný význam aj vznik najstaršej, Stupňovitej pyramídy, ktorá sa ako typ architektonicky kráľovskej hrobky ďalej rozvíjala ako jasne charakterizovaný architektonický typ.

Stavebno-archeologický prieskum Džoserovho pyramídového komplexu v Sakkáre dokladá, že idea pyramídy nevznikala jednoducho – jej konečná podoba vznikla počas šiestich stavebných etáp, od pôvodnej mastaby po šesťstupňovú pyramídu.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Historik Snyder: História je pre fašistov vždy problémom Plus

Amerika sa podobá na východnú Európu. Aj autoritárstvom, hovorí americký historik.

Timothy Snyder.

Špeciálny druh pekla Plus

Ako hlupáci ničia život rodičov detí s rakovinou a prečo ich šľachetní ľudia môžu zastaviť.

Rakovina je jedným s najobávanejších ochorení. Ilustračné foto.

Boli sme vo švédskom Älmhulte, kde má gigant Ikea všetko

Dizajnéri, testeri, múzeum aj hotel. V desaťtisícovom mestečku má takmer každý a všetko súvis s nábytkárskou legendou.

Toto sú legendárne schody a veľkorysý priestor, kam chodia dizajnéri na kávu a porozprávať sa. Asi 1800 ľudí pracuje v Älmhulte len v oblasti v oblasti vývoja produktov.

Masaker sa začína pred Breznom

Kedy sa spamätáme, kedy prestaneme osádzať nezmyselné prvky, hracie fontány a zámkovú dlažbu z farebného kameňa?

Kancelárie ničia ľudský potenciál. Ako tomu zabrániť

Predstava, že kancelársky priestor stačí zaplniť stolmi, je strašná hlúposť, hovorí dizajnér Boris Klimek.

Nábytok Plan

Slovenský lekár, ktorý skúmal LSD a aj ho na sebe vyskúšal

Juraj Styk patril do tímu lekárov, ktorí v ČSSR skúmali účinky psychedelických látok. Aj neskôr, keď po auguste ʼ68 odišiel do zahraničia, mal možnosť legálne s nimi pracovať.

Sprvu to bral psychiater Juraj Styk ako experiment, ale vďaka tomuto zážitku zistil, že látka dokáže z podvedomia vyniesť na svetlo staré traumy a môže mať preto terapeutický účinok