SME

Egyptské pyramídy: čím tajomné stavby v skutočnosti boli a kto ich postavil

Pohľad na pyramídy v Gíze. (Zdroj: Ricardo Liberato / WIKIMEDIA/CC)
Egyptské pyramídy: čím tajomné stavby v skutočnosti boli a kto ich postavil

Egyptské pyramídy, monumenty staroegyptskej civilizácie sú výsledkom stáročí vývoja, experimentov a adaptácií na meniace sa prostredie.

Autor: Jaromír Krejčí / Historická Revue

M onumentalita kráľovských pyramídových komplexov stále vyvoláva u mnohých autorov, ktorí nie sú profesionálnymi egyptológmi, predstavu, že postaviť tieto gigantické stavby nebolo v silách starých Egypťanov.

Veľké množstvo archeologických a písomných prameňov, ktoré sa stavby pyramíd týkajú, ale dokazuje, že starí Egypťania boli schopní takýchto výkonov a že k tvaru pyramídy museli prejsť pomerne dlhú cestu.

Základom pre realizáciu týchto rozsiahlych stavebných projektov bola bezchybná organizácia práce, efektívna administratíva, rozsah „dobrovoľne povinnej“ práce širokých vrstiev obyvateľov a ekonomická prosperita krajiny väčšinu obdobia, keď boli tieto monumenty stavané.

Je celkom neopodstatnené hľadať za vznikom pyramídových komplexov záhadné kozmické sily a zámery – priame i nepriame dôkazy (napríklad v Rhindovom matematickom papyruse) ukazujú, že stavba pyramídových komplexov bola v silách starých Egypťanov.

Začiatky

Pôvodne boli telá zosnulých pochované veľmi jednoduchým spôsobom – do jám vykopaných v piesku. S postupným rozvrstvovaním spoločnosti môžeme pri častiach hrobov vysledovať tendenciu nielen k rastúcemu počtu predmetov zaraďovaných do pohrebnej výbavy, ale tiež k prepracovanosti pôdorysu takto vznikajúcich hrobiek.

Smerovanie k vzniku idey pyramídy ako monumentálnej nadstavby nad pohrebnou komorou panovníka začína už behom tretej, záverečnej fázy kultúry Nakkáda.

V tomto období nastal veľký rozvoj ekonomiky, technológie i administratívy, ktorý vyústil do zjednotenia Egypta panovníkmi z oblasti Abydu v strednom Egypte.

Na tamojšom rozsiahlom pohrebisku Umm el-Káb (v arabčine „Matka črepov“) boli pochovaní egyptskí panovníci Preddynastického a Archaického obdobia.

Dlhoročný archeologický výskum tu odkryl doklad kontinuálneho vývoja od jednoduchých hrobiek po rozsiahle a komplexné monumenty, ktoré tiež zároveň dokladajú rastúcu moc sprvu miestnych náčelníkov, potom panovníkov nultej až 2. dynastie.

Stupňovitý tvar nadstavby hrobky sa v egyptologickej literatúre považuje za predstupeň podoby najstaršej, stupňovitej pyramídy.

Jaromír Krejčíe

Dokladom značného rozvrstvenia spoločnosti v začiatkoch egyptského štátu sú, okrem monumentálnych hrobiek a samotného architektonického stvárnenia (napríklad rozsiahle podzemné priestory, tzv. palácová fasáda so striedajúcimi sa nikami a pilastrami), aj zreteľne oddelené miesta pochovávania dvorskej elity a ostatných vrstiev obyvateľov vtedajšieho Egypta.

K výraznému odlíšeniu postupne dochádza aj v pohrebnej výbave – tá je v prípade kráľovských hrobiek a hrobiek členov vládnucej elity omnoho bohatšia. Funkčnou súčasťou kráľovských hrobiek v Umm el-Kábe sa okrem nich stali aj rozľahlé ohrady postavené z nepálených tehál, takzvané „údolné okrsky“ (nem. Talbezirke).

Tieto stavby boli umiestnené bližšie k Nílu, vo vzdialenosti približne 1 až 1,5 km od kráľovského cintorína, pri osade Kom es-Sultán. Niektorí bádatelia v týchto tehlových ohradách vidia predstupeň neskorších údolných chrámov v pyramídových komplexoch.

Hrobky na pohrebisku vtedajšej elity v severnej Sakkáre, blízko novozaloženého hlavného mesta Inebuhedž (neskôr Mennofer), mali inú podobu než kráľovské hrobky z Umm el-Kábu.

Boli zhruba severo-južne orientované, postavené z nepálených tehál a predstavovali architektonický typ mastaby. Ich fasády niekedy zdobilo zložito štruktúrované nikovanie, priečelia boli omietnuté, obielené a často sa objavovala i bohatá farebná výzdoba, ktorá mala napodobňovať farebné trstinové rohože. V jednom prípade sa objavuje tiež stupňovitý tvar nadstavby hrobky.

Ten sa väčšinou v egyptologickej literatúre považuje za predstupeň podoby najstaršej, stupňovitej pyramídy. V podzemí hrobiek sa nachádzala centrálna pohrebná komora a okolo nej skladiskové priestory pre uloženie pohrebnej výbavy.

Niektorí z vládcov 2. dynastie boli pochovaní v Sakkáre. Môžeme vidieť, že pri stavbe svojich hrobiek nadväzovali nielen na abydoskú, ale tiež na miestnu dolnoegyptskú tradíciu.

Bohužiaľ nevieme, ako vyzerali nadstavby kráľovských hrobiek z tohto obdobia, avšak je možné predpokladať, že mali podobu mastaby s vonkajšími stenami zdobenými motívom palácovej fasády.

Stará ríša

Obdobie vlády Džosera (Necericheta), prvého panovníka 3. dynastie i celej Starej ríše, bolo až do konca faraónskeho obdobia považované za vzor múdreho systému vládnutia a sám Džoser za dobrého, zbožného kráľa.

Bolo významným predelom v egyptských dejinách, obdobím rozkvetu nielen staroegyptskej spoločnosti, ale aj technologických a logistických schopností.

Egypťania začali poznávať možnosti nového materiálu – kameňa, najmä vápenca, ktorý začali po prvýkrát používať pre stavby v monumentálnom meradle. V neposlednom rade mal pre Egypťanov zásadný význam aj vznik najstaršej, Stupňovitej pyramídy, ktorá sa ako typ architektonicky kráľovskej hrobky ďalej rozvíjala ako jasne charakterizovaný architektonický typ.

Stavebno-archeologický prieskum Džoserovho pyramídového komplexu v Sakkáre dokladá, že idea pyramídy nevznikala jednoducho – jej konečná podoba vznikla počas šiestich stavebných etáp, od pôvodnej mastaby po šesťstupňovú pyramídu.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C4SYF na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C4SYF na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Balkánsky mäsiar dostal doživotie. Mladič stále rozdeľuje Srbov aj Bosniakov

Niektorí ho považujú za vojnového hrdinu, iní za kriminálnika. Rozsudok ich názor nezmení.

Generál armády Republiky srbskej Ratko Mladič pred prečítaním verdiktu.

Na ceste k slobode mnohí padli na kolená

Ak sa slobody teraz vzdáme, tak neistota a cena, ktorú zaplatila celá generácia, ostane stratená.

Ilustračné foto

Prečo by sa mali Slováci začať báť Čechov Plus

Slovensko bude musieť vynaložiť viac úsilia a vynaliezavosti, aby ho Brusel v zhluku „podivných“ demokracií na východ od Nemecka rozpoznal

Dvojica Zeman - Babiš formuje osud Česka, no nepriamo ovplyvní aj Slovensko.

Demonštrovať proti komunistom prišla v minisukni. Bála sa až na druhý deň Foto

Študenti v Bratislave v roku 1989 predbehli pražskú novembrovú demonštráciu o jeden deň. Sledovala ich polícia aj televízia.

Po brutálne potlačenej demonštrácii v Prahe v novembri 1989 to v aule Univerzity Komenského v Bratislave vrelo a študenti čakali v rade na mikrofón.

Chcete dožiť v hospici? Pripravte si osemnásť eur na deň Plus

Boli sme medzi ľuďmi, ktorí umierajú. Ostávalo im pár dní života, iným už horela sviečka.

Nitriansky hospic Dom pokoja a zmieru u Bernadetky je jeden z mála hospicov na Slovensku, ktorý s týmto úmyslom aj navrhli. Je zasadený do parku a zvonka pôsobí ako dovolenková destinácia, nie ako miesto, kde sa prichádza umierať.

Prvý koniec Československa: 1938-39

Nepriateľskí susedia a nenásytné menšiny. To bola príčina konca prvej československej republiky.

Príslušníci nemeckej menšiny v Československu strhávajú hraničné označenia po podpise Mníchovskej dohody v roku 1938.