SME

Egyptské pyramídy: čím tajomné stavby v skutočnosti boli a kto ich postavil

Pohľad na pyramídy v Gíze. (Zdroj: Ricardo Liberato / WIKIMEDIA/CC)
Egyptské pyramídy: čím tajomné stavby v skutočnosti boli a kto ich postavil

Egyptské pyramídy, monumenty staroegyptskej civilizácie sú výsledkom stáročí vývoja, experimentov a adaptácií na meniace sa prostredie.

Autor: Jaromír Krejčí / Historická Revue

M onumentalita kráľovských pyramídových komplexov stále vyvoláva u mnohých autorov, ktorí nie sú profesionálnymi egyptológmi, predstavu, že postaviť tieto gigantické stavby nebolo v silách starých Egypťanov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Veľké množstvo archeologických a písomných prameňov, ktoré sa stavby pyramíd týkajú, ale dokazuje, že starí Egypťania boli schopní takýchto výkonov a že k tvaru pyramídy museli prejsť pomerne dlhú cestu.

Základom pre realizáciu týchto rozsiahlych stavebných projektov bola bezchybná organizácia práce, efektívna administratíva, rozsah „dobrovoľne povinnej“ práce širokých vrstiev obyvateľov a ekonomická prosperita krajiny väčšinu obdobia, keď boli tieto monumenty stavané.

Je celkom neopodstatnené hľadať za vznikom pyramídových komplexov záhadné kozmické sily a zámery – priame i nepriame dôkazy (napríklad v Rhindovom matematickom papyruse) ukazujú, že stavba pyramídových komplexov bola v silách starých Egypťanov.

Začiatky

Pôvodne boli telá zosnulých pochované veľmi jednoduchým spôsobom – do jám vykopaných v piesku. S postupným rozvrstvovaním spoločnosti môžeme pri častiach hrobov vysledovať tendenciu nielen k rastúcemu počtu predmetov zaraďovaných do pohrebnej výbavy, ale tiež k prepracovanosti pôdorysu takto vznikajúcich hrobiek.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Smerovanie k vzniku idey pyramídy ako monumentálnej nadstavby nad pohrebnou komorou panovníka začína už behom tretej, záverečnej fázy kultúry Nakkáda.

V tomto období nastal veľký rozvoj ekonomiky, technológie i administratívy, ktorý vyústil do zjednotenia Egypta panovníkmi z oblasti Abydu v strednom Egypte.

Na tamojšom rozsiahlom pohrebisku Umm el-Káb (v arabčine „Matka črepov“) boli pochovaní egyptskí panovníci Preddynastického a Archaického obdobia.

Dlhoročný archeologický výskum tu odkryl doklad kontinuálneho vývoja od jednoduchých hrobiek po rozsiahle a komplexné monumenty, ktoré tiež zároveň dokladajú rastúcu moc sprvu miestnych náčelníkov, potom panovníkov nultej až 2. dynastie.

Stupňovitý tvar nadstavby hrobky sa v egyptologickej literatúre považuje za predstupeň podoby najstaršej, stupňovitej pyramídy.

Jaromír Krejčíe

Dokladom značného rozvrstvenia spoločnosti v začiatkoch egyptského štátu sú, okrem monumentálnych hrobiek a samotného architektonického stvárnenia (napríklad rozsiahle podzemné priestory, tzv. palácová fasáda so striedajúcimi sa nikami a pilastrami), aj zreteľne oddelené miesta pochovávania dvorskej elity a ostatných vrstiev obyvateľov vtedajšieho Egypta.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

K výraznému odlíšeniu postupne dochádza aj v pohrebnej výbave – tá je v prípade kráľovských hrobiek a hrobiek členov vládnucej elity omnoho bohatšia. Funkčnou súčasťou kráľovských hrobiek v Umm el-Kábe sa okrem nich stali aj rozľahlé ohrady postavené z nepálených tehál, takzvané „údolné okrsky“ (nem. Talbezirke).

Tieto stavby boli umiestnené bližšie k Nílu, vo vzdialenosti približne 1 až 1,5 km od kráľovského cintorína, pri osade Kom es-Sultán. Niektorí bádatelia v týchto tehlových ohradách vidia predstupeň neskorších údolných chrámov v pyramídových komplexoch.

Hrobky na pohrebisku vtedajšej elity v severnej Sakkáre, blízko novozaloženého hlavného mesta Inebuhedž (neskôr Mennofer), mali inú podobu než kráľovské hrobky z Umm el-Kábu.

Boli zhruba severo-južne orientované, postavené z nepálených tehál a predstavovali architektonický typ mastaby. Ich fasády niekedy zdobilo zložito štruktúrované nikovanie, priečelia boli omietnuté, obielené a často sa objavovala i bohatá farebná výzdoba, ktorá mala napodobňovať farebné trstinové rohože. V jednom prípade sa objavuje tiež stupňovitý tvar nadstavby hrobky.

Ten sa väčšinou v egyptologickej literatúre považuje za predstupeň podoby najstaršej, stupňovitej pyramídy. V podzemí hrobiek sa nachádzala centrálna pohrebná komora a okolo nej skladiskové priestory pre uloženie pohrebnej výbavy.

Niektorí z vládcov 2. dynastie boli pochovaní v Sakkáre. Môžeme vidieť, že pri stavbe svojich hrobiek nadväzovali nielen na abydoskú, ale tiež na miestnu dolnoegyptskú tradíciu.

Bohužiaľ nevieme, ako vyzerali nadstavby kráľovských hrobiek z tohto obdobia, avšak je možné predpokladať, že mali podobu mastaby s vonkajšími stenami zdobenými motívom palácovej fasády.

Stará ríša

Obdobie vlády Džosera (Necericheta), prvého panovníka 3. dynastie i celej Starej ríše, bolo až do konca faraónskeho obdobia považované za vzor múdreho systému vládnutia a sám Džoser za dobrého, zbožného kráľa.

Bolo významným predelom v egyptských dejinách, obdobím rozkvetu nielen staroegyptskej spoločnosti, ale aj technologických a logistických schopností.

Egypťania začali poznávať možnosti nového materiálu – kameňa, najmä vápenca, ktorý začali po prvýkrát používať pre stavby v monumentálnom meradle. V neposlednom rade mal pre Egypťanov zásadný význam aj vznik najstaršej, Stupňovitej pyramídy, ktorá sa ako typ architektonicky kráľovskej hrobky ďalej rozvíjala ako jasne charakterizovaný architektonický typ.

Stavebno-archeologický prieskum Džoserovho pyramídového komplexu v Sakkáre dokladá, že idea pyramídy nevznikala jednoducho – jej konečná podoba vznikla počas šiestich stavebných etáp, od pôvodnej mastaby po šesťstupňovú pyramídu.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Čítajte ďalej

Jozef Gabčík, vpravo, a Jan Kubiš boli priatelia a spoločne sa podieľali na Operácii Anthropoid.

Otec vynadal Hlinkovi, syn pomohol zbaviť svet nacistického netvora

Kto bol Jozef Gabčík, ktorý sa pred 80 rokmi zapísal do svetových dejín?


26. máj
Trojica Púčik, Tunega a Tesár dostala ocenenie 8. mája, v Deň víťazstva nad fašizmom.

Ak majú byť ocenení ľudácki aktivisti, vrátim svoje vyznamenanie, hovorí Fedor Gál

Vyznamenaní Tunega a Púčik obhajovali vojnový režim a kolaborovali.


18. máj
Do gulagov odvliekli vyše 7-tisíc obyvateľov Slovenska.

Do gulagov odviedli zo Slovenska tehotné ženy aj mládež, teraz Rusi opakujú históriu na Ukrajine

Išlo o tisíce nevinných ľudí, ktorým na príkaz z Moskvy prišili vymyslené obvinenia.


1. júl
Historička Viktória Rigová skúma fenomén problémovej mládeže a výchovných ústavov v prvej polovici 20. storočia, tento rok jej vyšla kniha Mládež nad priepasťou.

Aká je minulosť slovenských polepšovní? Nemravnú mládež trestali trstenicou aj tvrdým lôžkom

Historička Viktória Rigová hovorí o dejinách problémovej mládeže.


22. jún
SME.sk Minúta Najčítanejšie
SkryťZatvoriť reklamu