SME

Egyptské pyramídy: čím tajomné stavby v skutočnosti boli a kto ich postavil

Pohľad na pyramídy v Gíze. (Zdroj: Ricardo Liberato / WIKIMEDIA/CC)
Egyptské pyramídy: čím tajomné stavby v skutočnosti boli a kto ich postavil

Egyptské pyramídy, monumenty staroegyptskej civilizácie sú výsledkom stáročí vývoja, experimentov a adaptácií na meniace sa prostredie.

Autor: Jaromír Krejčí / Historická Revue

M onumentalita kráľovských pyramídových komplexov stále vyvoláva u mnohých autorov, ktorí nie sú profesionálnymi egyptológmi, predstavu, že postaviť tieto gigantické stavby nebolo v silách starých Egypťanov.

Veľké množstvo archeologických a písomných prameňov, ktoré sa stavby pyramíd týkajú, ale dokazuje, že starí Egypťania boli schopní takýchto výkonov a že k tvaru pyramídy museli prejsť pomerne dlhú cestu.

Základom pre realizáciu týchto rozsiahlych stavebných projektov bola bezchybná organizácia práce, efektívna administratíva, rozsah „dobrovoľne povinnej“ práce širokých vrstiev obyvateľov a ekonomická prosperita krajiny väčšinu obdobia, keď boli tieto monumenty stavané.

Je celkom neopodstatnené hľadať za vznikom pyramídových komplexov záhadné kozmické sily a zámery – priame i nepriame dôkazy (napríklad v Rhindovom matematickom papyruse) ukazujú, že stavba pyramídových komplexov bola v silách starých Egypťanov.

Začiatky

Pôvodne boli telá zosnulých pochované veľmi jednoduchým spôsobom – do jám vykopaných v piesku. S postupným rozvrstvovaním spoločnosti môžeme pri častiach hrobov vysledovať tendenciu nielen k rastúcemu počtu predmetov zaraďovaných do pohrebnej výbavy, ale tiež k prepracovanosti pôdorysu takto vznikajúcich hrobiek.

Smerovanie k vzniku idey pyramídy ako monumentálnej nadstavby nad pohrebnou komorou panovníka začína už behom tretej, záverečnej fázy kultúry Nakkáda.

V tomto období nastal veľký rozvoj ekonomiky, technológie i administratívy, ktorý vyústil do zjednotenia Egypta panovníkmi z oblasti Abydu v strednom Egypte.

Na tamojšom rozsiahlom pohrebisku Umm el-Káb (v arabčine „Matka črepov“) boli pochovaní egyptskí panovníci Preddynastického a Archaického obdobia.

Dlhoročný archeologický výskum tu odkryl doklad kontinuálneho vývoja od jednoduchých hrobiek po rozsiahle a komplexné monumenty, ktoré tiež zároveň dokladajú rastúcu moc sprvu miestnych náčelníkov, potom panovníkov nultej až 2. dynastie.

Stupňovitý tvar nadstavby hrobky sa v egyptologickej literatúre považuje za predstupeň podoby najstaršej, stupňovitej pyramídy.

Jaromír Krejčíe

Dokladom značného rozvrstvenia spoločnosti v začiatkoch egyptského štátu sú, okrem monumentálnych hrobiek a samotného architektonického stvárnenia (napríklad rozsiahle podzemné priestory, tzv. palácová fasáda so striedajúcimi sa nikami a pilastrami), aj zreteľne oddelené miesta pochovávania dvorskej elity a ostatných vrstiev obyvateľov vtedajšieho Egypta.

K výraznému odlíšeniu postupne dochádza aj v pohrebnej výbave – tá je v prípade kráľovských hrobiek a hrobiek členov vládnucej elity omnoho bohatšia. Funkčnou súčasťou kráľovských hrobiek v Umm el-Kábe sa okrem nich stali aj rozľahlé ohrady postavené z nepálených tehál, takzvané „údolné okrsky“ (nem. Talbezirke).

Tieto stavby boli umiestnené bližšie k Nílu, vo vzdialenosti približne 1 až 1,5 km od kráľovského cintorína, pri osade Kom es-Sultán. Niektorí bádatelia v týchto tehlových ohradách vidia predstupeň neskorších údolných chrámov v pyramídových komplexoch.

Hrobky na pohrebisku vtedajšej elity v severnej Sakkáre, blízko novozaloženého hlavného mesta Inebuhedž (neskôr Mennofer), mali inú podobu než kráľovské hrobky z Umm el-Kábu.

Boli zhruba severo-južne orientované, postavené z nepálených tehál a predstavovali architektonický typ mastaby. Ich fasády niekedy zdobilo zložito štruktúrované nikovanie, priečelia boli omietnuté, obielené a často sa objavovala i bohatá farebná výzdoba, ktorá mala napodobňovať farebné trstinové rohože. V jednom prípade sa objavuje tiež stupňovitý tvar nadstavby hrobky.

Ten sa väčšinou v egyptologickej literatúre považuje za predstupeň podoby najstaršej, stupňovitej pyramídy. V podzemí hrobiek sa nachádzala centrálna pohrebná komora a okolo nej skladiskové priestory pre uloženie pohrebnej výbavy.

Niektorí z vládcov 2. dynastie boli pochovaní v Sakkáre. Môžeme vidieť, že pri stavbe svojich hrobiek nadväzovali nielen na abydoskú, ale tiež na miestnu dolnoegyptskú tradíciu.

Bohužiaľ nevieme, ako vyzerali nadstavby kráľovských hrobiek z tohto obdobia, avšak je možné predpokladať, že mali podobu mastaby s vonkajšími stenami zdobenými motívom palácovej fasády.

Stará ríša

Obdobie vlády Džosera (Necericheta), prvého panovníka 3. dynastie i celej Starej ríše, bolo až do konca faraónskeho obdobia považované za vzor múdreho systému vládnutia a sám Džoser za dobrého, zbožného kráľa.

Bolo významným predelom v egyptských dejinách, obdobím rozkvetu nielen staroegyptskej spoločnosti, ale aj technologických a logistických schopností.

Egypťania začali poznávať možnosti nového materiálu – kameňa, najmä vápenca, ktorý začali po prvýkrát používať pre stavby v monumentálnom meradle. V neposlednom rade mal pre Egypťanov zásadný význam aj vznik najstaršej, Stupňovitej pyramídy, ktorá sa ako typ architektonicky kráľovskej hrobky ďalej rozvíjala ako jasne charakterizovaný architektonický typ.

Stavebno-archeologický prieskum Džoserovho pyramídového komplexu v Sakkáre dokladá, že idea pyramídy nevznikala jednoducho – jej konečná podoba vznikla počas šiestich stavebných etáp, od pôvodnej mastaby po šesťstupňovú pyramídu.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Majú pírsing a tetovanie. Ak dostanú žltačku C, majú sa liečiť za vlastné

Nepreplácaním liečby hepatitídy C pre niektorých pacientov chce Všeobecná zdravotná poisťovňa ušetriť peniaze. Je v strate 200 miliónov.

Tetovanie je dnes v móde medzi širokými vrstvami obyvateľstva. (ilustračné foto)

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave Plus

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

Smutným symbolom Vrakune sa stal obytný dom známy ako Pentagon. Ľudia v ňom spolu so samosprávou a políciou bojujú proti kriminalite.

Ako sa varilo v stredoveku? Kaviár prasatám, namiesto vody víno Foto

Stredoveká kuchyňa bola sladko-kyslá. Keď bolo treba, pozlátený páv chrlil oheň a mäsové guľky vyzerali ako pomaranče.

Stredoveké stravovanie je zaujímavé aj tým, že sa v ňom zrkadlí sociálny status. Už pri stole bolo na prvý pohľad jasné, kto kam patrí.

Sloboda a solidarita Richarda Sulíka. Ako sa to začalo a kam to speje Plus

Richard Sulík nie je fašista, hovorí politológ Pavol Baboš. Má však sklon k fašizoidnému mysleniu.

Richard Sulík.

Ako vznikal štátny znak. Pozrite si doteraz skryté socialistické návrhy Foto

Prečo je slovenským štátnym symbolom biely dvojkríž na modrom trojvrší, a nie Kriváň alebo návrh Vincenta Hložníka? A prečo je rozdiel, či ho nosíte na zelenom podklade, alebo na dizajnérskych kúskoch.

Biela, modrá, červená. Biely dvojkríž na modrom trojvrší. Oficiálny znak Slovenska.

Príbeh muža, ktorého život závisí od kocky

Od štyroch rokov má problém s rozhodovaním, bál sa ľudí, a tak si vytvoril vlastný systém, ktorý mu ukazuje, kedy má jesť, piť, čo si má obliecť alebo kúpiť.

Ľubomír Závada