Autor: Jaromír Krejčí / Historická Revue
M onumentalita kráľovských pyramídových komplexov stále vyvoláva u mnohých autorov, ktorí nie sú profesionálnymi egyptológmi, predstavu, že postaviť tieto gigantické stavby nebolo v silách starých Egypťanov.
Veľké množstvo archeologických a písomných prameňov, ktoré sa stavby pyramíd týkajú, ale dokazuje, že starí Egypťania boli schopní takýchto výkonov a že k tvaru pyramídy museli prejsť pomerne dlhú cestu.
Základom pre realizáciu týchto rozsiahlych stavebných projektov bola bezchybná organizácia práce, efektívna administratíva, rozsah „dobrovoľne povinnej“ práce širokých vrstiev obyvateľov a ekonomická prosperita krajiny väčšinu obdobia, keď boli tieto monumenty stavané.
Je celkom neopodstatnené hľadať za vznikom pyramídových komplexov záhadné kozmické sily a zámery – priame i nepriame dôkazy (napríklad v Rhindovom matematickom papyruse) ukazujú, že stavba pyramídových komplexov bola v silách starých Egypťanov.
Začiatky
Pôvodne boli telá zosnulých pochované veľmi jednoduchým spôsobom – do jám vykopaných v piesku. S postupným rozvrstvovaním spoločnosti môžeme pri častiach hrobov vysledovať tendenciu nielen k rastúcemu počtu predmetov zaraďovaných do pohrebnej výbavy, ale tiež k prepracovanosti pôdorysu takto vznikajúcich hrobiek.
Smerovanie k vzniku idey pyramídy ako monumentálnej nadstavby nad pohrebnou komorou panovníka začína už behom tretej, záverečnej fázy kultúry Nakkáda.
V tomto období nastal veľký rozvoj ekonomiky, technológie i administratívy, ktorý vyústil do zjednotenia Egypta panovníkmi z oblasti Abydu v strednom Egypte.
Na tamojšom rozsiahlom pohrebisku Umm el-Káb (v arabčine „Matka črepov“) boli pochovaní egyptskí panovníci Preddynastického a Archaického obdobia.
Dlhoročný archeologický výskum tu odkryl doklad kontinuálneho vývoja od jednoduchých hrobiek po rozsiahle a komplexné monumenty, ktoré tiež zároveň dokladajú rastúcu moc sprvu miestnych náčelníkov, potom panovníkov nultej až 2. dynastie.
“Stupňovitý tvar nadstavby hrobky sa v egyptologickej literatúre považuje za predstupeň podoby najstaršej, stupňovitej pyramídy.
„
Dokladom značného rozvrstvenia spoločnosti v začiatkoch egyptského štátu sú, okrem monumentálnych hrobiek a samotného architektonického stvárnenia (napríklad rozsiahle podzemné priestory, tzv. palácová fasáda so striedajúcimi sa nikami a pilastrami), aj zreteľne oddelené miesta pochovávania dvorskej elity a ostatných vrstiev obyvateľov vtedajšieho Egypta.
K výraznému odlíšeniu postupne dochádza aj v pohrebnej výbave – tá je v prípade kráľovských hrobiek a hrobiek členov vládnucej elity omnoho bohatšia. Funkčnou súčasťou kráľovských hrobiek v Umm el-Kábe sa okrem nich stali aj rozľahlé ohrady postavené z nepálených tehál, takzvané „údolné okrsky“ (nem. Talbezirke).
Tieto stavby boli umiestnené bližšie k Nílu, vo vzdialenosti približne 1 až 1,5 km od kráľovského cintorína, pri osade Kom es-Sultán. Niektorí bádatelia v týchto tehlových ohradách vidia predstupeň neskorších údolných chrámov v pyramídových komplexoch.
Hrobky na pohrebisku vtedajšej elity v severnej Sakkáre, blízko novozaloženého hlavného mesta Inebuhedž (neskôr Mennofer), mali inú podobu než kráľovské hrobky z Umm el-Kábu.
Boli zhruba severo-južne orientované, postavené z nepálených tehál a predstavovali architektonický typ mastaby. Ich fasády niekedy zdobilo zložito štruktúrované nikovanie, priečelia boli omietnuté, obielené a často sa objavovala i bohatá farebná výzdoba, ktorá mala napodobňovať farebné trstinové rohože. V jednom prípade sa objavuje tiež stupňovitý tvar nadstavby hrobky.
Ten sa väčšinou v egyptologickej literatúre považuje za predstupeň podoby najstaršej, stupňovitej pyramídy. V podzemí hrobiek sa nachádzala centrálna pohrebná komora a okolo nej skladiskové priestory pre uloženie pohrebnej výbavy.
Niektorí z vládcov 2. dynastie boli pochovaní v Sakkáre. Môžeme vidieť, že pri stavbe svojich hrobiek nadväzovali nielen na abydoskú, ale tiež na miestnu dolnoegyptskú tradíciu.
Bohužiaľ nevieme, ako vyzerali nadstavby kráľovských hrobiek z tohto obdobia, avšak je možné predpokladať, že mali podobu mastaby s vonkajšími stenami zdobenými motívom palácovej fasády.
Džoserova pyramída. (zdroj: Charles J. Ssharp / WIKIMEDIA/CC)Stará ríša
Obdobie vlády Džosera (Necericheta), prvého panovníka 3. dynastie i celej Starej ríše, bolo až do konca faraónskeho obdobia považované za vzor múdreho systému vládnutia a sám Džoser za dobrého, zbožného kráľa.
Bolo významným predelom v egyptských dejinách, obdobím rozkvetu nielen staroegyptskej spoločnosti, ale aj technologických a logistických schopností.
Egypťania začali poznávať možnosti nového materiálu – kameňa, najmä vápenca, ktorý začali po prvýkrát používať pre stavby v monumentálnom meradle. V neposlednom rade mal pre Egypťanov zásadný význam aj vznik najstaršej, Stupňovitej pyramídy, ktorá sa ako typ architektonicky kráľovskej hrobky ďalej rozvíjala ako jasne charakterizovaný architektonický typ.
Stavebno-archeologický prieskum Džoserovho pyramídového komplexu v Sakkáre dokladá, že idea pyramídy nevznikala jednoducho – jej konečná podoba vznikla počas šiestich stavebných etáp, od pôvodnej mastaby po šesťstupňovú pyramídu.
