Môže niečo také strašné ako vojna priniesť ľudstvu niečo pozitívne? Studená vojna ukázala, že áno.
Najväčšou arénou, kde medzi sebou súperili Sovietsky zväz a USA, bol nepochybne vesmír. Studená vojna poslúžila ako hnací motor vesmírnych pretekov dvoch veľmocí, z ktorej vzišli nielen pilotované misie do kozmu a pristátie na Mesiaci, ale množstvo vynálezov a zlepšení, ktoré sa rýchlo presadili v bežnom živote.
V prvých rokoch vesmírnych pretekov Sovieti dominovali. A dokázali to aj patrične využiť. Kozmonautika bola v Sovietskom zväze prestížnym propagandistickým nástrojom.
Červená hokejová mašina ovládla ľad. Za akú cenu? Čítajte Keď sa 4. októbra 1957 vydala do vesmíru družica Sputnik - prvé teleso vyrobené ľudskou rukou - prinieslo to Sovietskemu zväzu ovácie celého sveta. V Bielom dome však boli znepokojení. V USA nikto netušil, že Sovieti dokážu tak rýchlo zostrojiť a poslať do kozmu umelú družicu.
Kremeľský vodca Nikita Chruščov žiadal od hlavného konštruktéra rakiet Sergeja Koroľova ďalšie veľké prekvapenie: „Čím chcete osláviť blížiace sa výročie Veľkej októbrovej revolúcie?" pýtal sa. „Vypustíme na obežnú dráhu živého tvora,“ stanovil úlohu.
Najskôr psy a Ivan Ivanovič
Nezblázni sa človek vo vesmíre? Dokáže tam myslieť, jesť, piť a pracovať? Odpovede na tieto otázky hľadali sovietski i americkí odborníci v 50. rokoch 20. storočia. Prvým ľuďom razili cestu do vesmíru zvieratá. Američania si vybrali makaky a šimpanzy, Sovieti psy.
