Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

Televízor trhá rodinu a domáce spotrebiče nás vyháňajú zo spoločných priestorov. O tom, ako si Slováci zariaďujú obývačky, hovorí architekt Juraj Skupil.

Kedy sa v ľudských obydliach objavila obývačka?

Keby sme to zobrali chronologicky, tak od jaskyne až po relatívne nedávnu minulosť sme fungovali stále rovnako. Celá rodina žila v jednej miestnosti. Obývačka, kuchyňa a jedáleň bol spojený priestor, kde sa aj spalo a ľudia sa tam celý deň stretávali. Varilo sa tam, deti spali za pecou, tak ako to vidíme v starých filmoch. Z hľadiska rodinného života to fungovalo.

Kedy začali pribúdať miestnosti?

Približne v 16. storočí sa už stavali dvoj- až trojizbové domy. Pribúdali funkčné miestnosti ako napríklad spálňa pre dcéru, ktorá sa vydala. Ale prišlo aj niečo, čo sa volalo parádna izba. To bola pseudoobývačka. Parádna sa jej hovorilo preto, že bola vyzdobená a vždy tip-top uprataná, nech žilo v dome koľkokoľvek ľudí a v akýchkoľvek podmienkach. Boli to metre štvorcové, ktoré rodina nevyužívala, pozývali sa do nej vzácne návštevy, odohrávali sa tam pytačky. Bola to izba s oknami do ulice, bolo do nej vidieť.

Nebol to nepochopiteľný luxus?

Bol to luxus, ale tak to fungovalo a ešte stále to bol zdravý koncept v zmysle rodiny. Pre rodinu je ideálne, keď všetci žijú spolu, spoločne zdieľajú starosti a radosti. Na Slovensku žili ľudia odjakživa najmä v rodinných domoch.

Až kým sa nezačali za prácou sťahovať do miest.

Tam už bolo dispozičné riešenie bytových domov jasne dané. Ak to strihnem rovno až na paneláky, bolo striktne určené: toto je kuchyňa, toto obývačka. Veľa ľudí v rodinných domoch napriek tomu žilo v kuchyniach, obývačka bola stále parádna, čiže málo používaná miestnosť.

Kedy sa to zmenilo?

Príchodom elektriny a televízie. Televízor bol spočiatku synonymom luxusu a patril do parádnej izby. Ale pritiahol k sebe ľudí a obývačka sa začala využívať, čo bolo síce dobré, ale ak to spojím s televíziou, tak nie veľmi šťastné riešenie. Trieštila sa rodina. Niekto trávil čas v kuchyni, niekto v obývačke sledovaním televízie.

Takže sme sa vrátili k jednému spoločnému priestoru?

História sa v princípe stále opakuje, takže áno. V bytoch začali ľudia búrať steny a spájať obývačku s kuchyňou, pri výstavbe nových rodinných domov, najmä po revolúcii, žiadali otvorené dispozície. Zase chceli mať obrovskú honosnú obytnú halu, kde by bola kuchyňa, typická šablóna s barovým pultom a troma stoličkami, jedálenský stôl a obývačka. Ono to celkom dobre fungovalo, opäť sme sa ocitli pri rodinnom spojenom priestore.

Prečo fungovalo? Už nefunguje?

Fungovalo to v časoch, keď neexistovali všetky tie rušivé prvky ako televízor, počítač, playstation, hluk kuchynských spotrebičov. Dnes si ľudia v takýchto otvorených priestoroch často lezú na nervy. Plus do toho vstupujú pachy z kuchyne.

Riešením by bolo znova oddeľovať?

Dnešným funkčným fenoménom sú rôzne deliace priečky a oddelené kuchyne, ale nie v zmysle parádnej izby, ktorá bola cez chodbu. Rieši sa to posuvnými dverami, ktoré môžete otvoriť na viac ako 80 centimetrov, alebo mobilnými stenami. Ak v kuchyni mixujete, zavriete a potom znovu otvoríte.

Najdôležitejším prvkom obývačky je sedačka. Podľa akých kritérií ju vyberať?

Dôležitejšie ako sedačka je jej umiestnenie v priestore a spôsobom sedenia. Ak je gauč orientovaný len k televízoru, tento priestor sa automaticky obmedzí iba na pozeranie televízie. Žiadna komunikácia v rámci rodinu tu nebude prebiehať. Všimnite si, že keď príde návšteva, komunikácia viazne a všetci sa hneď hrnú do kuchyne alebo jedálne, kde si môžu sadnúť oproti sebe. Zle sa vám vedie dialóg, keď sedíte ako na zadných sedadlách autobusu a rozprávate sa poza chrbát ďalšieho človeka.

Sedačka v tvare L alebo U tento problém vyrieši?

Tvar U určite. L je niekde na pomedzí, ale dá sa krásne doplniť kreslom. Keď má človek len jeden jednoduchý, rovný gauč bez kresla, nech je akokoľvek drahý a dizajnový, s tým, že si dokúpi podložku pod nohy nič nevyrieši. Stále neexistuje možnosť sadnúť si oproti. Môžete si zobrať stoličku z jedálne, ale to už nie je prirodzené. Ak máte sedenie rozložené na sedačku a dve kreslá, alebo dve sedačky oproti sebe a televízor stojí bokom, ľudia si oveľa prirodzenejšie sadnú do obývačky, aby sa porozprávali.

Koža alebo látka? Ktorý materiál je lepší?

Nie som zástancom ani jednej z týchto barikád. Sám mám doma koženú sedačku, ale má to aj svoje nevýhody. V zime je studená, v lete sa na ňu lepíte. Ale mám dve deti, ktoré jej dali zabrať a vždy ju viem vrátiť do pôvodného stavu. Existujú rôzne materiály, napríklad teflonové, ktoré tiež vydržia veľmi veľa. Osobne mám rád aj obyčajné látkové sedačky, ale s mojimi deťmi by som to neustál.

Látka nikdy nevydrží tak dlho ako koža, či áno?

S tým nesúhlasím, látka môže vydržať veľmi dlho. Máme aj dvadsaťročnú látkovú sedačku a po vyčistení vyzerá stále ako nová. Je pritom veľmi používaná. Naopak, lacná koža sa dokáže zničiť za dva roky. Je to skôr otázka kvality ako druhu materiálu. Ale pozor, cena sa dnes automaticky nerovná kvalite.

Podľa čoho sa mám orientovať, keď už nie podľa ceny?

Podľa referencií na predajcu. Internet je všemohúci. Ak je predajca fundovaný, vie vám poradiť a nenanucuje vám len jedno riešenie, čo je vždy podozrivé.

Dôležité je asi aj to, ako sa mi na sedačke sedí, či nie?

To je základ. Treba vyskúšať veľa sedačiek v rýchlom slede za sebou. Choďte napríklad do IKEA alebo do Sconta, vôbec to nemusí byť drahý obchod, ani tam nič nemusíte kúpiť, dôležitý je veľký výber. Možno zistíte, že hlboké sedačky vám nevyhovujú, hoci ste si vždy mysleli, že musia byť pohodlné. Ak by ste si mali sadnúť na sedačku, potom do auta, a v ďalšom obchode na druhú sedačku, nič neporovnáte. Treba si uvedomiť to, na čo je daný gauč vhodný.

Nemal by byť vhodný hlavne na sedenie?

Nie, dnes sa vyrábajú niektoré sedenia zámerne trochu nepohodlné, aby sa človek dlho nezdržal a odišiel. Kaviareň, v ktorej teraz sedíme, je toho dôkazom. Na prvý pohľad vyzerá sedenie veľmi lákavo, ale dve hodiny by som tu nevydržal. Ale v dobrom gauči sa človek rozloží a splynie s prostredím. Odpočíva. Ak by toto dali do komerčného priestoru, zákazníci by len sedeli a nič neobjednávali. Prevádzky chcú, aby chvíľu pobudli a odišli. Aby sa to obmieňalo. Druhý moment, na ktorý si treba dať pozor, je to, že nie všetko krásne je aj pohodlné.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C4S7B na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C4S7B na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Ikea


Článok je zaradený aj do ďalších tém TV Oko

Už ste čítali?