Politik nie je feudál, úradník nie je jeho sluha

V parlamente je zákon, ktorý má oslobodiť úrady od politických vplyvov. Motivácia je však falošná: inak prídeme o eurofondy.

Ilustračné foto. (Zdroj: SME - Jozef Jakubčo)

Autori: Ján Kováč, Michal Lehuta / Trend

Slovenskí politici mentálne zamrzli vo feudalizme. Keď vyhrajú voľby a dostanú sa do úradov, správajú sa k nim ako k dobytému územiu, na ktorom si môžu robiť, čo chcú.

Preto sa po každých voľbách vymení väčšina vplyvných postov v úradoch aj v štátnych firmách. A preto štát často nefunguje, ako má. Princípy, ktoré sú zakotvené v platnom zákone o štátnej službe, ustupujú osobným záujmom a nikto to nerieši.

Riešenie významných problémov ide bokom a do činnosti úradov sa pretláča neprehľadné pozadie politických strán. Tie sa spamätali až v momente, keď hrozilo zastavenie eurofondov. Úrad vlády nedávno pripravil nový zákon o štátnej službe, ktorý má úrady odpolitizovať.

Parlament má o ňom rokovať na schôdzi, ktorá sa začala tento utorok. Horšie je, že slovenskí politici nevychádzajú z vlastného presvedčenia, ale pod tlakom Európskej komisie. Práve táto nanútená motivácia môže byť kameňom úrazu.

Napriek tomu môže legislatíva priniesť lepšie fungovanie štátu, a teda aj obnovenie stratenej dôvery v jeho inštitúcie. Treba ustrážiť, aby sa uchytil v praxi a neobchádzal sa ako doteraz.

Komu majú slúžiť

V civilizovanej krajine by úradník nemal zastupovať záujmy politickej elity, ale záujem verejnosti. Demokracia nemá byť feudalizmus, kde úradníci slúžia panovníkovi či šľachte. Aj v dnes platnom zákone sa medzi princípmi štátnej služby uvádza profesionalita, politická neutralita a nestrannosť.

Politické nominácie najviac škodia v oblasti nezávislých inštitúcií, ako sú napríklad regulačné úrady.

Lívia Vašáková, Európska komisia

S výnimkou troch–štyroch vedúcich predstaviteľov rezortu by mali byť úradníci ministerstiev politicky nezávislí. Áno, mali by napĺňať politické predstavy ministra, ale v súlade s etikou a verejným záujmom.

Nie je teda dôvod, aby po každých voľbách väčšina elitných úradníkov odchádzala. Že sa to tak deje, krajine škodí. Fluktuácia znižuje odbornosť, nezávislosť a dôveryhodnosť úradov.

Napríklad po marcových parlamentných voľbách rezorty vyplatili odstupné zhruba 120 prepusteným vedúcim pracovníkom.

Oproti rovnakému obdobiu minulého roka to predstavuje takmer šesťnásobný nárast. Najväčším extrémom je ministerstvo pôdohospodárstva. Od volieb z neho odišlo 29 vedúcich zamestnancov, čo je desaťkrát viac ako v rovnakom období vlani.

Mnohí si to azda aj zaslúžia – prihliadnuc na rodinkársku kauzu predchádzajúceho ministra Ľubomíra Jahnátka, ktorý dal v rezorte prácu viacerým svojim príbuzným a tiež obyvateľom svojich rodných Komjatíc. Lenže kto príde namiesto nich? Prišli po jahnátkovcoch nestraníci a odborníci? A čo sa stane po ďalších voľbách?

Čo chce vláda

Vláda si odpolitizovanie úradov dala aj do svojho programového vyhlásenia.

Vníma ho „ako dôležitý prvok, ktorý má významný vplyv aj na motiváciu štátnych zamestnancov zotrvať v štátnej službe“.

Začiatkom novembra však priniesol Denník N správu o tom, ako Smer-SD upratal svojich ľudí zo straníckej kandidátky, ktorí sa nedostali do parlamentu. Traja bývalí poslanci sa stali šéfmi okresných úradov, ktoré spadajú pod rezort vnútra Roberta Kaliňáka.

Ďalší sa stal riaditeľom odboru na úrade vlády. Ešte predtým sa stiahol šéf odboru kartelov na Protimonopolnom úrade Peter Demčák a jeho traja podriadení.

Zdôvodnil to „novými zásadnými okolnosťami, pre ktoré si nevie ďalej predstaviť odhaľovanie kartelov“. Podľa informácií TRENDU to bol tlak vedenia PMÚ, ktoré vzišlo z prostredia Mosta-Híd. V rezorte dopravy sa po nástupe koaličnej vlády takmer kompletne vymenili členovia predstavenstva dôležitých firiem.

Politické boje zasahujú aj do chodu ďalších verejných inštitúcií. Napríklad SNS sa teraz snaží ovládnuť RTVS, pre ktorú je politické zasahovanie mimoriadne citlivé.

Nie všetky tieto inštitúcie legislatívne spadajú pod štátnu službu, no princípy politickej nezávislosti by sa mali týkať aj ich. Stranícka ideológia v ich činnosti nemá absolútne žiadne opodstatnenie.

S nálepkou straníka

Okrem rezortu pôdohospodárstva boli najväčšie personálne zmeny na vedúcich postoch aj na ministerstvách životného prostredia, školstva, obrany a dopravy. Teda vždy v rezortoch, ktoré prešli z rúk Smeru do portfólia inej politickej strany.

Fluktuácia však narástla aj na ministerstvách, ktoré pripadli tej istej strane. Na ministerstve zdravotníctva sa vlani nevymenil ani jeden vedúci pracovník. Tento rok ich odišlo sedemnásť.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Už ste čítali?