Toto sú naše mýty o školstve, ktoré brzdia reformy

Slováci majú o školstve predstavy, ktoré sú často mimo reality. Tieto rozšírené a mylné názory sa môžu stať brzdou reforiem.

Ilustračné foto. (Zdroj: SME - Jozef Jakubčo)

Autor: Zuzana Petková / Trend

Všetky bytosti sa narodia kreatívne. Kým dospejú, väčšina z nich tvorivé predpoklady stratí. Tvrdí to uznávaný odborník v oblasti vzdelávania Ken Robinson, ktorý pôsobil na univerzitách vo Veľkej Británii a USA. Vo svojej prednáške na TED-e Zabíja škola tvorivosť?

rozprával o tom, ako sa deti neboja prísť s originálnym nápadom, aj keď sa mýlia. Časom sa však začnú svojich chýb báť. Môžu za to školské systémy, ktoré za omyly trestajú, napríklad zlými známkami. „Výsledok je, že vzdelávame ľudí bez tvorivých schopností,“ hovorí K. Robinson.

Výsledok je, že vzdelávame ľudí bez tvorivých schopností.

Ken Robinson

Kreativita je pritom podľa neho dôležitejšia než samotná gramotnosť. Tento rok nastupujú do školy deti, ktoré pôjdu do dôchodku okolo roku 2070, a nikto nevie, ako bude vtedy svet vyzerať. Viac než poznatky bude pre novú generáciu dôležitejšie kritické a tvorivé myslenie.

Viaceré medzinárodné testovania ukázali, že slovenské školstvo práve v podpore tejto oblasti zaostáva. A potrebuje zásadnú reformu. Lenže, uvedomujú si to aj Slováci?

Čo si skutočne o školách myslia, zisťovala v septembrovom prieskume na vzorke 1009 respondentov agentúra Focus pre organizáciu MESA10. Analytici MESA10, ale aj ďalší poprední odborníci z iných inštitúcií následne tieto údaje podrobili analýze.

A prišli na to, že v našej spoločnosti fungujú mýty, ktoré sú nepravdivé alebo dávno prekonané.

Za socializmu boli lepšie školy

Mýtus číslo jeden, ktorý je medzi Slovákmi zakorenený, je, že za socializmu boli lepšie školy. Myslí si to až 63 percent opýtaných, najviac je tento názor rozšírený medzi staršími ľuďmi, so stredoškolským vzdelaním bez maturity a priaznivcami Smeru-SD.

Toto presvedčenie sa pritom nedá celkom overiť, nakoľko nejestvujú celoštátne porovnania vedomostí a zručností, ktoré by porovnávali žiakov v dlhšom horizonte.

„V niektorých oblastiach, napríklad v poskytovaní bezplatných pomôcok a učebníc, môžeme tvrdiť, že situácia bola pred rokom 1989 porovnateľne lepšia než v súčasnosti, o mnohých iných určite nie,“ hovorí Renáta Králiková z MESA10.

V minulosti pôsobila aj ako poradkyňa bývalej premiérky Ivety Radičovej pre školstvo. Teraz vedie v MESA10 projekt, ktorého cieľom je presvedčiť verejnosť o potrebe zásadných zmien v školskom systéme a vypracovať návrhy na riešenie problémov.

Ako pripomína R. Králiková, pred rokom 1989 sa napríklad takmer vôbec nekládol vo vyučovaní dôraz na rozvoj schopnosti diskutovať a argumentovať či na ľudskoprávne a demokratické povedomie alebo prácu s informačnými technológiami. Aj keď je v týchto smeroch stále čo zlepšovať, vzdelávanie v týchto a mnohých iných oblastiach od roku 1989 výrazne pokročilo.

Mýty o školách sa týkajú už predškolských zariadení. Hoci majú mnohí rodičia vlastnú skúsenosť s neprijatím dieťaťa do škôlky, prevláda názor (až 72,8 percenta), že všetci predškoláci majú rovnakú možnosť chodiť do materskej školy. Nie je to pravda.

Predškoláci sú síce prijímaní prednostne, výrazným problémom ostávajú nedostatočné kapacity materských škôl, v roku 2015 bolo celkovo 13 482 nevybavených žiadostí o miesto. Na Slovensku prejde predškolskou prípravou v materskej škole 84 percent zo všetkých prvákov na základných školách.

„Sú oblasti, kde je viditeľný veľký dopyt a chýbajú kapacity. Najviac v Bratislave, Senci a Košiciach,“ spresňuje analytička SGI Martina Kubánová. Medzinárodné údaje podľa nej ukazujú, že Slovensko zaostáva v účasti detí na predškolskom vzdelávaní.

Kým priemer EÚ je 94 percent, na Slovensku je to len 77 percent. Zaostávame v podpore jeho dostupnosti, a to aj voči susedným krajinám. Poľsko, Maďarsko a Česko garantujú voľné miesta pre všetky deti v príslušnom veku, Slovensko nie.

V krajine sa síce veľa hovorí o integrácii ľudí s postihnutím, ale v prieskume Focusu väčšina uviedla, že takéto deti (napríklad so zrakovým, telesným, sluchovým alebo mentálnym postihnutím) by sa mali vzdelávať v samostatných triedach, lebo je to pre všetkých lepšie.

Súhlasí s tým 60,5 percenta, najviac zástancov takejto separácie je medzi priaznivcami SME RODINA Borisa Kollára a SMK.

Možnosť navštevovať bežnú triedu blízko bydliska a byť medzi rovesníkmi je pritom dôležitým krokom pre rovnocenné zaradenie sa do spoločnosti a ostatným deťom dáva šancu byť empatickými a vedieť pomáhať iným. V tom je Slovensko opäť pozadu v porovnaní s inými európskymi štátmi.

Spolu s Litvou a Škótskom patríme medzi tri európske krajiny, kde diagnostikujú najviac detí s rôznymi špeciálnymi potrebami.

„Závažné však je, že kým v Litve a Škótsku 90 percent týchto diagnostikovaných detí chodí do bežných tried, na Slovensku podľa údajov Európskej agentúry pre rozvoj špeciálneho a inkluzívneho vzdelávania z roku 2012 je to menej ako polovica,“ vraví analytička MESA10 Miroslava Hapalová.

Elita sa má vzdelávať osobitne

Mnohé základné školy u nás vytvárajú elitné triedy pre deti, ktoré sú akademicky šikovnejšie. Zároveň časť takýchto detí odchádza po piatom ročníku zo základnej školy na osemročné gymnáziá.

Ako potvrdil prieskum Focusu, až 76,3 percenta Slovákov sa domnieva, že šikovné a nadané deti sa lepšie rozvíjajú vo výberových školách. Tento predsudok je najviac zakorenený u respondentov s vysokoškolským diplomom.

Rôzne štúdie zo zahraničia pritom dokazujú, že to tak nie je.

Výskum z estónskych škôl napríklad demonštruje, že skorá selekcia detí do elitných škôl dokonca spôsobuje klesajúce študijné výsledky.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C4RQM na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C4RQM na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Už ste čítali?