Bola vôbec Trójska vojna? Čo hovoria texty a čo archeológia

Je to možno najslávnejší antický príbeh. No otázkou stále zostáva, či sa naozaj odohrala.

Vojna o Tróju patrí k najslávnejším príbehom v dejinách. (Zdroj: WIKIMEDIA/CC)

T rójska vojna je dodnes asi jeden z najznámejších príbehov zachovaných z antického obdobia. Ospieval nám ju Homér vo svojich dielach Ílias a Odysea v 8. storočí pred n. l.

Máme však aj iné, i keď horšie zachované zdroje, patriace do tzv. epického cyklu, ktoré vznikli asi o niečo neskôr, v 7. alebo 6. storočí pred n. l.

Pri väčšine z nich sa však domnievame, že vychádzajú z tzv. orálnej tradície a ich pôvod je ešte predhomérsky. Inými slovami, Homér síce tomuto príbehu dal zovretú hexametrickú formu, nebol ale jeho pôvodným autorom.

Zaujímavé na tom je, že z pohľadu archeológov sa v Homérovej verzii síce zrkadlia elementy z jeho vlastnej doby, tzv. geometrického obdobia, oveľa viac ale z obdobia, ktoré mu predchádzalo, tzv. protogeometrického (11. – 10. storočie pred n. l.).

Daktoré siahajú dokonca až do neskorej doby bronzovej (17. – 12. storočie pred n. l.).

Aby to ale nebolo „jednoduché“, spomínajú sa dokonca dve trójske vojny! Jedna tá, ktorá je všeobecne známa, s príbehom o Paridovi a Helene, ale aj ďalšia, odohrávajúca sa o niekoľko generácií skôr a súvisiaca s príbehom o Argonautoch a tzv. návratom Heraklových synov.

Vzhľadom na to, že grécke mytologické príbehy majú istú genealogickú postupnosť, tak „prostým“ odpočítaním generácií sa dá dopočítať, že Homérova trójska vojna by sa mala odohrať niekedy okolo roku 1180 pred n. l. a tá staršia asi 200 – 250 rokov pred ňou.

Literárnym a historickým údajom sa venujú iné príspevky, je však potrebné poznamenať, že tieto „historické“ údaje nie sú súdobé, ale pochádzajú až z oveľa neskorších zdrojov.

Na tomto mieste by sme sa preto radi zamerali na to, čo nám o Tróji a možnej trójskej vojne hovoria archeologické pramene.

Čo vieme o samotnej Tróji?

Bude to možno pre čitateľov trochu sklamaním, ale my dodnes s istotou nevieme, kde staroveká Trója ležala a či vôbec existovala!

Všetko čo vieme, je to, že pahorok Hisarlik, ktorý identifikoval s homérskou Trójou ako prvý kartograf Franz Kaufer v roku 1793 a vo veľkom štýle ju vykopali Heinrich Schliemann a Wilhelm Dörpfeld medzi rokmi 1870 až 1894, je s určitosťou antickým mestom Ilion.

To máme potvrdené zachovanými nápismi. Zároveň vieme, že spomenuté grécko-rímske mesto Ilion, ktorého počiatky siahajú zhruba do 9. storočia pred n. l., malo byť postavené na ruinách Homérom ospievanej Tróje.

O tom v antike nikto nepochyboval, čo dokazuje aj dlhý zoznam naozaj významných hostí, ktorí sa tu zastavili, či už cielene, alebo cestou niekam inam. Vymenujme len tých asi najvýznamnejších: perzský kráľ Xerxes tiahnuci proti Grékom a Alexander Veľký tiahnuci proti Peržanom.

Rímski vojvodovia Sulla a Caesar ním tiež len prechádzali, no neskorší rímski cisári ako Augustus, Nero, Hadrianus či Caracalla, Konštantín a Julián ho navštívili čiastočne cielene, keďže iuliovsko-claudiovská dynastia odvádzala svoj pôvod od trójskeho hrdinu Aenea.

Pre prehľadnosť treba pripomenúť, že spomenutý Hisarlik, identifikovaný s Trójou, leží v dnešnom severozápadnom Turecku.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: história


Článok je zaradený aj do ďalších tém História

Už ste čítali?