Pred nimi mier, za nimi vojna. Žijú s Islamským štátom za chrbtom

Kurdov je asi štyridsať miliónov. Prežili násilnú arabizáciu, genocídu Saddáma Husajna, občiansku vojnu a teraz chcú naspäť to, čo im mocnosti odopreli

Relatívny pokoj v Irbile. (Zdroj: Matúš Krčmárik)

Keď Alah vytvoril tieto hory, hory plakali, veľmi plakali. „Kto sa bude o nás starať? Vytvoril si nás plné snehu a také prázdne,“ hovorili. „Nikto nepríde,“ báli sa.

Potom im Alah ukázal Kurdov. „Títo ľudia sú zúfalí, nepoznajú liek na svoju situáciu. Ostanú s vami a postarajú sa o vás,“ odkázal im. Hory čakali a hory plakali. Tak sme sa ocitli v týchto horách.

Kde sa tu vzali Kurdi a kto vlastne tí Kurdi sú? Otázky, na ktoré vo filme Jedna sezóna v Hakkari takto odpovedá lesná víla, si v reálnom svete nekladie mnoho ľudí.

Prevláda romantizovaný obraz hrdého horského národa, ktorý si stáročia chráni svoje územie na pomedzí súčasného Turecka, Sýrie, Iraku a Iránu. Najväčšieho národa (Kurdov je asi 40 miliónov) na svete, ktorý nikdy nedostal svoj vlastný štát, len územie s vyprahnutými horami, kde neprší aj niekoľko mesiacov.

Bránia domovinu

Irbil jeseň 2016. Prilietame na letisko s novým moderným terminálom. Bezpečnostné kontroly sa zásadne neodlišujú od tých, ktoré poznajú Európania. Ani vízová procedúra nie je komplikovaná, stačí jedna pečiatka a víza na tridsať dní sú v pase. Vitajte na území Iraku. Vlastne irackého Kurdistanu alebo len krátko Kurdistanu.

Sme menej ako sto kilometrov od Mosulu, mesta, kde Islamský štát pred dvoma rokmi vyhlásil samozvaný kalifát. Odvtedy odtiaľ prichádzajú správy o hromadných verejných popravách, státisícoch utečencov a zavádzaní prísneho práva šaría.

Ďalej sa už nedostal, zastavili ho kurdské milície, pešmergovia. Tí stále stoja na fronte, mnohí už nedostávajú plat, no neutekajú. Nemajú inú možnosť, bránia svoju domovinu.

Územie na severe krajiny sa od zvyšku odlišuje v mnohom. Národnostne, prevahu majú Kurdi, a nie Arabi. Nábožensky, vo väčšine Iraku dominuje šiitský islam, medzi Kurdmi sunnitský. Politicky. Kurdi majú na severe krajiny svoju autonómiu a sú prakticky nezávislí od centrálnej vlády v Bagdade.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Relatívny pokoj

Kým väčšina Iraku sa stále nespamätala z vojny, ktorú spustil spojenecký zásah proti Saddámovi Husajnovi, potom pokračovala náboženským konfliktom a teraz vrcholí bojom proti Islamskému štátu, Kurdistan má za sebou desaťročie relatívneho pokoja.

Preto je aj ekonomicky inde ako zvyšok krajiny. Pred desiatimi rokmi prijal neoliberálne zákony, ktoré otvorili ekonomiku. Na naplnenie sna o novom Dubaji, teda obchodnom centre Blízkeho východu, to zatiaľ síce nestačí, no stavebný boom posledných rokov vidno.

V Irbile sa reklamy na moderné nákupné centrá striedajú s výškovými budovami, z ktorých mnohé ešte nie sú dokončené. Klesla cena ropy, boom sa spomalil.

Príchod zahraničných investorov však vidno. Láka ich kombinácia blízkosti Turecka, relatívneho pokoja a voľné štátne prostriedky na investície z predaja ropy.

Večná citadela

Na obrovskom stožiari veje veľká kurdská vlajka so slnkom na červeno-bielo-zelenom pozadí. Turisti tu nie sú, len pešmergovia, ktorí strážia pamiatky. Možno aj preto, že aj v septembri je na poludnie 38 stupňov, žiadne oblaky na dohľad. Miestni sa upokojujú, v lete teploty atakovali päťdesiatku. V zime pritom v Kurdistane aj nasneží.

Prevláda tu pocit prázdna, pohody. Citadela pritom stojí nad rušnou polmiliónovou metropolou, je jej pýchou a symbolom kurdského vzdoru. Navonok vyzerá ako opustené staré mesto. Veľmi staré, prvé dôkazy o osídlení tejto oblasti pochádzajú ešte z piateho tisícročia pred naším letopočtom, ľudia tu boli zrejme ešte dávnejšie.

Ide o jedno z najdlhšie trvalo osídlených miest na svete. Aj teraz, keď sa jej veľká časť rekonštruuje, tam ostáva žiť niekoľko rodín, tradíciu netreba porušiť.

Citadela bola významnou ešte v asýrskom období, neskôr bola centrom Médskej ríše, ktorá sa potom stala súčasťou Perzskej ríše. Tú Alexander Macedónsky porazil v roku 331 pred naším letopočtom v bitke pri Gaugamele, takisto kúsok od súčasného Irbilu.

Citadela v 13. storočí, teda v čase, keď bolo súčasné územie Iraku súčasťou moslimského kalifátu, odolala prvým mongolským nájazdom, no keď už padol aj Bagdad, padol v roku 1258 aj Irbil. Citadela prežila. Ako symbol kurdskej nezlomnosti. Teraz sa väčšina života v hlavnom meste odohráva pod ňou.

Silný čaj a silná viera

Keď Irbil prerástol múry starého mesta, vznikol tam v 13. storočí miestny bazár. Spleť úzkych chodieb s rôznym tovarom. Od šatiek cez korenie, oblečenie, topánky až po LCD televízory a generátory elektriny. Chodby nemajú žiadny systém, ako by ich umiestňovali a spájali náhodne.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Víkend



Už ste čítali?