MALI SME SA BRÁNIŤ?

Bunkre opäť ožívajú. Vďaka nadšeniu i detskému dobrodružstvu

Potom, čo petržalské pevnosti navždy opustili vojaci, vracajú sa do nich zvedavci či turisti.

V okolí bunkra BS-4 Lány sa každý rok bojuje na podujatí s príznačným názvom Mobilizácia. (Zdroj: DANA LACOVÁ)

Miroslav Košírer si sediac pred najväčším petržalským bunkrom s označením BS-8 Hřbitov pripáli cigaretu, keď mu

zazvoní mobilný telefón. Zástupca jednej z bratislavských škôl ohlasuje návštevu stovky stredoškolákov. „Minule to bolo perfektné,“ hovorí mužský hlas v telefóne a  Košírer spokojne pokyvuje hlavou.

Deti láka tajomno

Dva objekty z niekdajšej pevnostnej línie v Bratislavskom predmostí sa už premenili na múzeum a v budúcnosti môžu pribudnúť ďalšie. Pár desiatok metrov od rakúskej hranice na kraji Petržalky najskôr obnovili historický vojenský cintorín padlých v prvej svetovej vojne. „Chodil som sledovať práce na jeho renovácii, keď som si všimol, že kúsok od neho stojí zasypaný bunker. Nazrel som okienkom dnu a zbadal som tam nejakých chalanov, ako si opekajú klobásky a varia heroín,“ vysvetľuje bratislavský reportér. Keď sa mu podarilo vypudiť narkomanov a bezdomovcov, myšlienka premeniť zanedbaný bunker na atraktívne miesto (nielen) pre milovníkov histórie, začala naberať reálne kontúry.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Svetlá nad bunkrami pripomenú mobilizáciu 1938

Inicioval založenie občianskeho združenia Zachráňme petržalské bunkre a nasledovali stovky bezplatne odpracovaných hodín, množstvo vynaloženého úsilia i peňazí.

Dnes je v okolí bunkra malý oddychový areál, kam si zájdu rodiny na opekačku a mnohí – či už zo zvedavosti alebo zámerne – nazrú aj do útrob bunkra. „Najmä deti bývajú nadšené. Počúvam ich pred dverami, ako tam stoja v očakávaní niečoho tajomného,“ dodáva s úsmevom Košírer. V bunkri ich čakajú dobové fotografie, zbrane či vojenské uniformy, figurína československého vojaka Beleša, rádiostanica... Košírer sa pri zháňaní dobových artefaktov nezastavil v roku 1938, ale šiel aj ďalej, takže pre mladých návštevníkov je bunker malou interaktívnou učebnicou našich novodobých dejín.

Cudzinci sú nadšení

Výstrely z guľometov, výkriky ranených, výbuchy granátov. Kto sa uplynulý víkend ocitol v Bratislave na Viedenskej ceste v blízkosti hraničného priechodu Berg, bol svedkom bojových ukážok členov klubov vojenskej histórie s názvom Mobilizácia 2016. Podujatie mala na svedomí nadšenci z občianskeho združenia Múzeum petržalského opevnenia.

Partia mladíkov premenila neďaleký bunker BS-4 Lány na dobové múzeum. Ide presne o ten bunker, pred ktorým zachytil fotograf Adolfa Hitlera počas jeho inšpekčnej cesty v Petržalke 25. októbra 1938.

„Vyrastali sme tam ako chalani, hrali sa v okolí bunkrov na vojakov   a prežívali úžasné dobrodružné detstvo. Popri tom sme sa začali zaujímať aj o ich históriu a osudy. Neskôr sa naše cesty rozišli, ale keď sme raz stretli pri pive a nadávali na to, ako nič nefunguje, ktosi povedal, že treba začať od seba. Tak sme sa pustili do renovácie bunkra,“ opisuje pohnútky partie nadšencov predseda OZ MPO Martin Kubala.

Ešte pred piatimi rokmi bol bunker v dezolátnom stave. „Bol taký zarastený, že ho takmer nebolo vidieť. Vnútri bola asi 30-centimetrová vrstva blata a množstvo odpadkov. Z pôvodného vybavenia tam zostali akurát zárubne, všetko ostatné vzali zlodeji,“ opisuje Kubala.

Mladí muži si dali za cieľ vrátiť bunkru pôvodnú podobu z predvojnového obdobia. Najskôr bolo treba upratať, oškrabať steny, vymaľovať... „Pomáha nám odborná literatúra najmä z Česka, kde už má renovácia bunkrov hraničného opevnenia dlhoročnú tradíciu,“ hovorí Kubala.

Hoci trochu odrezaný od sveta, mimo dosahu liniek MHD, bunker púta značnú pozornosť. „Zastavia sa u nás náhodní cyklisti, ale aj cielení návštevníci. Štvrtinu z nich tvoria cudzinci Francúzi, Španieli, Američania, Nemci, či Rakúšania. Sú z toho hotoví. A kvitujú, že sme sa do niečoho takého pustili,“ dodáva Kubala.

 

 


Už ste čítali?