A j 30. september 1938 pripadol na piatok. Tak ako teraz.
“Nikdy sa na Slovensku toľko nemanifestovalo ako v roku 1938. Posielali sa rezolúcie prezidentovi a vláde vyzývajúce na obranu.
„
Britský premiér Neville Chamberlain mával na letisku v londýnskom Hestone pred nadšeným davom kúskom papiera a hovoril o mieri. V tom istom čase si tisíce českých a slovenských vojakov vypočuli z úst svojich veliteľov nečakanú správu.
Vojna, na ktorú sa chystali, nebude. Môžu ísť domov. Mnohí boli sklamaní, nahnevaní a zúrili, iní to prijali s úľavou.
Prečo sa Česi a Slováci v septembri 1938 nepostavili Hitlerovi na odpor? Akú by mala československá armáda v roku 1938 proti nepriateľskej presile (Nemcov, ale aj Poliakov a Maďarov) šancu? A má zmysel sa na to po bezmála 80 rokoch ešte pýtať?
Podľa spisovateľa Jiřího Macouna považujú Česi prijatie Mníchovskej dohody z roku 1938 dodnes za najväčšiu potupu českej alebo československej štátnosti. „Zdôrazňujem potupu, nie porážku, lebo prehrať sa dá aj so cťou,“ prízvukuje Macoun.
Áno, v Česku predstavuje rok 1938 dodnes traumu. A u nás?
Na predvojnovú Československú republiku a jej osudy sa spomína pomenej. Podľa historikov neprávom.
Dramatické okamihy roku 1938 sa predsa bytostne týkali všetkých obyvateľov republiky vrátane takmer 2,5 milióna Slovákov.
