Ako naštvať Smer aj SNS: RTVS má konečne správy, za ktoré sa nemusíme hanbiť

V čase, keď sa politici hádajú, kto bude mať vplyv na RTVS, televízia dokazuje, že ako verejnoprávne médium má zmysel.

Ilustračné foto. (Zdroj: SME - Gabriel Kuchta)

Autori: Zuzana Petková, Patrik Garaj / Trend

Keď sa pred štyrmi rokmi menilo vedenie RTVS, bolo spravodajstvo verejnoprávnej televízie na dne. V hlavnom vysielacom čase si večer správy zaplo necelých 150-tisíc divákov. A ani tí vysielaným informáciám neverili. Televízii sa roky nedarilo zbaviť mečiarovského dedičstva, keď mali správy pachuť manipulácie. 

Dnes sa počet ľudí, ktorí sledujú hlavné Správy RTVS, zvýšil takmer na dvojnásobok a stále rastie. Na vysokej úrovni je aj počúvanosť rozhlasových, spravodajských a publicistických relácií, ktoré pripravuje tím Rádiožurnálu. 

Vek 27 a 28 je síce krásny, ale nemáš ešte toľko skúseností a sieť kontaktov.

Juraj Fellegi, vedúci vydania Správ

RTVS má napriek rezervám konečne dobré správy. V Británii či susednej Českej republike je normálne očakávať, že verejnoprávnemédiá poskytujú pri informovaní kvalitu. Slováci na tento štandard neboli zvyknutí. 

Zmeny vidno po necelých štyroch rokoch pôsobenia súčasného manažmentu aj v iných oblastiach. V spravodajstve sú však najvýraznejšie.

„Nárast sledovanosti nie je napriek, ale naopak vďaka kvalite a informačnej hodnote,“ tvrdí riaditeľ RTVS Václav Mika. Dokladá to faktom, že dôveryhodnosť spravodajstva rástla ešte dynamickejšie ako počet divákov. 

Kým v roku 2012 považovalo správy za objektívne len 11 percent respondentov, v súčasnosti je to podľa výskumu Medianu vyše 23 percent, čo radí RTVS na druhé miesto spomedzi televízií.

Prvenstvo si udržiava komerčná Markíza. V. Mika pripomína, že spravodajstvo je jediným spoločným programovým útvarom v rámci RTVS. „Preto aj trendy výkonnosti a dôveryhodnosti správ patria obom médiám, rozhlasu aj televízii,“ dodal.

Názor odborníka

Žáner televízneho spravodajstva s pridanou verejnoprávnou funkciou postavilo aktuálne vedenie opäť na nohy.

Okrem technologického a vizuálneho pokroku vidno aj stúpajúce sebavedomie spravodajského tímu.

Kvalitu limituje nedostatok skúsených novinárov. Treba uznať, že elévi pracujú vo vysokom tempe, ale aj tak bude dlhšie trvať, kým získajú potrebný nadhľad nad politikou i svojou profesiou.

V oblasti publicistiky sa stále nezlepšili televízne Správy a komentáre, naopak rozhlasová publicistika „K veci“ sa približuje verejnoprávnemu poslaniu, pýtať sa priamo a jasne, a to v záujme informovania verejnosti.

Vymenili techniku aj ľudí

Čo sa stalo, že spravodajstvo odrazu zmenilo kurz?

Vedúci vydania Správ v televízii Juraj Fellegi hovorí, že zmien, ktoré so sebou priniesol nový tím pred takmer štyrmi rokmi, bolo viacero.

„Zásadnejším spôsobom sa zmenil technický proces. Keď sme začínali, redaktori behali s páskami zo strižne do newsroomu a späť,“ spomína J. Fellegi. Zastarané technológie odčerpávali reportérom aj technickému personálu čas a energiu. 

„Starodávne“ pásky už dávnejšie nahradili novými technologickými postupmi. „Nie sme síce japonský verejnoprávny vysielateľ, ktorý je 15 rokov pred všetkými, ale máme štandard,“ prirovnáva J. Fellegi RTVS k japonskej televízii NHK, ktorá má, mimochodom, rozpočet okolo miliardy dolárov. 

Výrazne sa zmenilo aj zloženie redakcie. Napríklad z 22 pôvodných členov domácej redakcie v Bratislave zostalo sedem. Prijali nových, ale nie na všetky miesta. Teraz má J. Fellegi v Bratislave k dispozícii sedemnásťčlenný tím. Niektorým nepredĺžili zmluvy, iní odišli sami. 

Hoci nový tím je podľa vedenia dynamickejší, J. Fellegi vidí rezervy. Priemerný vek spravodajcu verejnoprávnej televízie je menej ako 30 rokov.

Televízii sa nepodarilo pritiahnuť skúsenejších reportérov, podľa J. Fellegiho aj preto, že je ich na trhu nedostatok. Vníma to ako mierny hendikep, ktorý napríklad vidno na slabšej investigatíve alebo na príspevkoch, ktoré si vyžadujú hlbšiu analýzu.

„Vek 27 a 28 je síce krásny, ale nemáš ešte toľko skúseností a sieť kontaktov, aby si dokázal ísť do hĺbky a mal dostatok tipov,“ vysvetľuje J. Fellegi. Na Slovensku je tradícia, že dobrý novinár sa na redaktorskom mieste v televízii dlho neohreje.

Keď nadobudne skúsenosti, neraz odchádza robiť hovorcu do štátnej správy alebo komerčnej sféry.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa preplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom SME1 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa preplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom SME1 na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: RTVS



Už ste čítali?