Horká príchuť cukru: z ľudí urobili bezcenný tovar

Obchod s čiernymi otrokmi patrí medzi najväčšie ľudské tragédie. Jeho obeťou sa stali milióny Afričanov zo subsaharskej Afriky.

Ilustrácia. (Zdroj: WIKIMEDIA/CC)

J e to jedna z najväčších tragédií v ľudských dejinách. Tragédia, ktorá stála milióny ľudských životov, milióny pre predsudok, či život človeka nie je rovnakej ceny - obchod s otrokmi.

Na tomto obchode sa podieľali mnohé obchodné spoločnosti Portugalska, Španielska, Anglicka, Francúzska, ale aj spoločnosti štátov ako Dánsko, Holandsko alebo Švédsko, či neskôr Spojené štáty americké. Novoveký obchod s otrokmi pritom nebol len záležitosťou európskych, poprípade amerických dejín.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Snáď najviac sa tento obchod dotkol afrického kontinentu a Afričanov samotných. Je preto dôležité chápať ho ako významnú súčasť afrických dejín.

Za všetko môže cukor?

Vďaka dobrodružným objavným plavbám Portugalcov a Španielov v 15. a 16. storočí sa Atlantický oceán stal novým obrovským obchodným priestorom.

Do konca 15. storočia dovážali námorníci do Portugalska stovky otrokov ročne. 

zrod "moderného" otroctva

Významnými artiklami tzv. trojuholníkového obchodu medzi Európou, Afrikou a novoobjavenou Amerikou sa stali napríklad cukor, kakao, tabak, zlato, bavlna, striebro, ale aj novodobý obchod s ľuďmi.

Otroctvo existovalo v subsaharskej Afrike stáročia pred príchodom Európanov. Čierni otroci sa odtiaľto vyvážali krížom cez Saharu do islamských štátov pri Stredozemnom mori, ale aj na východ Afriky k pobrežiu Indického oceána.

Zakladanie európskych plantáží v Amerike však začalo v západnej Afrike úplne novú éru obchodovania. Znie to možno neuveriteľne, ale práve spomínaný sladký cukor dramaticky zasiahol do dejín Afriky a života jej obyvateľov.

V roku 1441 mladý portugalský kapitán Antam Gonçalvez viedol skupinu deviatich ozbrojených mužov na západoafrické pobrežie k rieke Rio d´Ouro, kde zabili štyroch Afričanov a zajali desať ďalších, ktorých následne odviezli do Lisabonu.

Úspech ich výpravy vzbudil taký záujem, že ďalší obchodníci požiadali portugalského princa Henricha Moreplavca (1394 – 1460) o licencie na obchod s Afrikou.

Viedlo to k tomu, že do konca 15. storočia dovážali námorníci do Portugalska stovky otrokov ročne. Vídať „čiernych sluhov“ v uliciach Lisabonu či v iných mestách Pyrenejského polostrova tak nebolo v druhej polovici 15. storočia nič výnimočné. 

Na plavbách okolo západného pobrežia Afriky sa Portugalci vyhýbali nebezpečnej pevnine a svoje obchodné stanice zakladali na ostrovoch ako sú dnešné Kapverdy alebo Svätý Tomáš.

Po čase na nich objavili vhodné podmienky na pestovanie cukrovej trstiny a práve na ostrove Svätý Tomáš založili v roku 1471 prvú skutočnú kolóniu, do ktorej z africkej pevniny doviezli otrokov na farmárske práce. Po roku 1532 už začali pravidelne dovážať Afričanov aj na ďaleké plantáže do Brazílie a Karibiku.

Portugalci v Brazílii aj Španieli v Mexiku síce zotročovali domáce indiánske populácie, avšak po čase sa ukázalo, že Indiáni nie sú dostatočne odolní voči novým epidémiám dovezených z Európy. K tomu sa množili rebélie a celé kmene utekali do amerického vnútrozemia.

Navyše od začiatku 16. storočia mnohí kresťanskí misionári čoraz viac obhajovali domorodých Indiánov ako ľudí, čo majú dušu a sú rovnocenní s „bielym mužom“. Asi najznámejším obhajcom práv Indiánov bol španielsky dominikánsky mních Bartolomé de las Casas (1474 – 1566).

Pôsobil na karibských ostrovoch a vo svojich prácach, ako napríklad Stručná správa o pustošení krajín Indických alebo Indiáni, ktorých sme zotročili, upozorňoval na vymieranie celých indiánskych populácií. Paradoxne však obhajoval dovoz čiernych otrokov z Afriky, ako náhradu za indiánsku prácu.

Afričania sa naozaj ukázali ako výnimočne odolní voči európskym epidémiám a ich dovoz a otrocká práca boli v konečnom dôsledku výhodnejšie ako práca platených európskych kolonistov.

Las Casas sa neskôr dozvedel o otrokárskych vojnách v Afrike, aj o podmienkach otrokov počas prepravy cez Atlantik. Svoje myšlienky oľutoval a uznal, že zotročenie Afričanov tiež odporuje „božím“, aj španielskym zákonom.

Avšak v polovici 16. storočia transatlantický obchod nabral nové rozmery a dopyt po otrokoch z Afriky bol už nezastaviteľný.

Francúzsky obchod s otrokmi

Ako fungoval obchod s otrokmi cez Atlantik, sa dá dobre ilustrovať na príklade Francúzska. Jeho rozrastajúce sa plantáže na karibských ostrovoch, ako Saint Domingue alebo Martinique, potrebovali stále viac a viac pracovných síl.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Už ste čítali?