1. Kto rozpráva príbeh
Autori radi volia rozprávača autorského, čiže vševedúceho, ktorý dokáže erudovane komentovať duševné pohnútky každého hrdinu, a preto o postavách hovorí v tretej osobe. Týmto spôsobom sa veľmi obratne odviazal G. R. R. Martin v Piesni ľadu a ohňa.
Chcete napísať dobrú knihu? Pripravili sme návod Čítajte Personálny rozprávač je jednou z postáv, ktorá ukazuje na ostatné prstom vašej predstavivosti. Pri ňom tiež používate slovko „on“ (alebo „ona“), ale predstavíte ho v celej šírke a hĺbke jeho vnútorného aj vonkajšieho života. Ostatné postavy už predstavíte a opíšete z jeho pohľadu.
Obľúbeným je priamy rozprávač, pretože rozpráva svoj vlastný príbeh v prvej osobe. Čitateľ sa s ním môže priamo stotožniť a podieľať sa na jeho radostiach a bolestiach, preto mu je bližší a uveriteľnejší.
Rozprávač akoby spoza oka kamery je neosobným pozorovateľom a komentátorom udalostí. Nie je ťažké uhádnuť, z akého druhu umenia tento prvok vošiel do literatúry.
V jednom texte je, samozrejme, možné meniť rozprávačov, striedať uhly pohľadu, ale je vhodné triezvo prehodnotiť, či príliš veľa rozprávačov váš text neroztriešti a nespraví ho nezrozumiteľným.
Záleží len na vás, kto príbeh rozpovie. Môže to byť vaša upratovačka, elfský princ alebo, ak to dokážete, kôň, mačka či plniace pero.
Buďte však opatrní, najmä pri priamom rozprávačovi – ak váš hlavný hrdina nie je nemŕtvy alebo reštartovateľný, nepíšte o jeho smrti v prvej osobe. Príbeh by mal predsa len rozprávať niekto, kto nejakým spôsobom dokáže prežiť.
2. Hrdina
Pôsobivosť príbehov je založená na osudoch postáv. V príbehu sú práve hrdinovia tým, s čím sa môže čitateľ stotožniť, aby vo svojich predstavách prežíval napísané udalosti. Je teda vo vašom záujme urobiť hrdinu životaschopným, v y rozhodujete o tom, koľko sa čitateľ o ňom dozvie.
Vy určujete jeho vek, vzhľad, telesnú stavbu, pôvod, sociálne postavenie, vzťahy, priateľov, povolanie, rodinu, charakter, mentalitu, farbu hlasu či osobné vlastnosti. Vy mu dáte životný cieľ, (napríklad hodiť zázračný prsteň do sopky). Ak sa vám to podarí, hrdina začne vo vašej fantázii žiť a „konať samostatne“.
3. Hrdina potrebuje konflikt
Pri odkrývaní povahy hrdinu poslúžia ostatné postavy. Postavte ho do situácie, ktorá ho podnieti, aby sa pokúsil realizovať svoj životný sen alebo aby si tento sen bránil (napríklad ho nechajte narodiť sa do kasty bojovníkov a urobte ho hendikepovaným zatratencom, ale s geniálnym strategickým myslením).
Iné figúrky mu pomáhajú alebo naopak jeho úsilie všelijako maria (pošlú ho do vyhnanstva). A hľa, zrodí sa prepotrebný konflikt, ktorý, ak uspejete, udrží čitateľa bdelého až do konca vašej knihy.
Nesnažte sa silou-mocou moralizovať. Poslaním umenia nie je riešiť problémy, ale ukázať spôsoby, akými je možné sa na problémy pozerať a ako sa proti nim postaviť. Čo je správne a čo nie, by malo byť zreteľné z rozmanitých postojov vašich postáv.
