A ké slovo by ste priradili k prívlastku kosovský? Väčšina by asi odpovedala „separatisti“ či „teroristi“.
Aj na webe by ste našli charakteristiku, ktorá hovorí, že súčasné Kosovo je chudobnou krajinou s obrovskou kriminalitou a že je jedným zo stredísk medzinárodného obchodu s drogami a bielym mäsom.
Kosovo nie je pre nás bežnou turistickou destináciou, len málo Slovákov vie mediálny imidž tejto krajiny porovnať s vlastnými skúsenosťami.
Aj to je určite dôvod, prečo s takou ľahkosťou, prakticky bez diskusie, prijímame rozhodnutia našich politikov týkajúce sa tejto krajiny.
Už cesta taxíkom z moderného letiska naznačuje, že situácia v tejto spoločnosti nie je celkom štandardná.
Šofér pri jazde nepočúva ľahkú hudbu, ale prenos z rokovania parlamentu.
Aktuálnu vlnu napätia vyvoláva prerokovávanie dohody s Čiernou Horou o vytýčení vzájomnej hranice, jej schválenie sa snaží opozícia prekaziť, a to aj slzným plynom v parlamente.
„Keď ide o hranice, je to vždy emocionálne,“ hovorí o nálade v spoločnosti Besa Luzha, riaditeľka Chopin Piano Festu v Prištine.
Z jej rozprávania je jasné, že nejde len o pár dedín či o metodiku vytyčovania hraníc.
O vážnosti situácie svedčí aj to, že len pred niekoľkými dňami ktosi na sídlo televízie v centre hlavného mesta hodil granát. Podobný incident, akurát pred budovou parlamentu, sa stal aj pred troma týždňami.
