Kto sú dediči najväčších obchodných impérií na Slovensku

Najvplyvnejší biznismeni začali budovať firmy pred štvrťstoročím. Teraz musia myslieť na deti.

Ilustračné foto. (Zdroj: Archív SME - Pavol Funtál)

Autor:Ivan Haluza / Trend

N ajväčší slovenskí biznismeni o svojich nástupcoch s médiami nehovoria s nadšením. Otvorenejší boli pred Trendom iba niektorí.

Viacerí zapájanie detí do podnikania označili za súkromnú záležitosť. S novinármi nechcelo hovoriť ani viacero reprezentantov novej generácie. Príčin je viacero.

Syna všetci porovnávajú s úspešným otcom.

Stanislav Šumský

Synov a dcéry bohatých otcov vyhľadáva skôr bulvár, aby ukázal, s kým chodia či akým autom jazdia, a tak sú k médiám zdržanlivejší. 

Vplyvné rodiny nechcú o nových generáciách obsiahlejšie hovoriť aj preto, že samy ešte nevedia, či sa nástupníctvo vôbec podarí.

Viacerí noví možní lídri domáceho biznisu, ktorí sa už zaúčajú vo firmách otcov, sa odmietli zhovárať s tým, že treba ešte pár rokov počkať. Až keď v otcovej firme dokážu niečo naozaj väčšie. 

Štartovaciu líniu vďaka veľkým majetkom otcov majú síce ich deti lepšiu ako iní rovesníci, no sú aj pod veľkým psychickým tlakom okolia.

„Syna všetci porovnávajú s úspešným otcom a len čakajú, kedy sklame,“ hovorí šéf oddelenia transakčného poradenstva poradenskej spoločnosti KPMG Stanislav Šumský. 

Napriek tomu sa Trend predsa len pokúsil zostaviť mozaiku, ako by mohol vyzerať prechod najväčších domácich firiem na novú generáciu. Niektoré rodiny sa predsa len porozprávali. A o tom, ako riešia nástupníctvo ďalšie, sa dozviete od blízkych ľudí z biznisu. 

Biznis nad rodinou

Existujú tri spôsoby, ako môže starnúci otec naložiť s dlho budovaným biznisom. Tie má na výber nielen majiteľ silného impéria s množstvom firiem od realít cez finančníctvo až k priemyslu či obchodu, ale aj majiteľ jediného podniku z úzko špecializovanej brandže. 

Ak otec v rodine nevidí nasledovníka, ktorý by zvládol prevziať dohľad nad firmou, môže ju predať a rodine nechať peniaze. Táto možnosť je však na Slovensku ešte menej obľúbená než na Západe. Na predávajúceho je nahliadané tak, že biznis už nezvláda, a preto ho predáva. 

Druhou možnosťou je previesť na deti iba vlastníctvo firmy, aby si ju kontrolovali len ako investori. Každodenné riadenie nechá otec na skúsených manažéroch, ktorých si sám vychoval. 

Poslednou a medzi otcami najviac cenenou cestou je previesť na deti nielen majetok firmy, ale aj jej výkonné vedenie.

Deti vtedy nechodia len na predstavenstvá a dozorné rady podniku, ale v ňom aj pracujú. Stratégie podniku deti vtedy samy tvoria a neschvaľujú iba to, s čím prídu platení manažéri. 

S. Šumský si myslí, že napriek tomu netreba zaznávať ani predaj firiem. „Otcovia môžu s firmami naložiť veľmi dobre, aj keď pre ne nájdu nového investora, ktorý ich posunie ďalej. Kľúčové nie je nechať firmu deťom, ale zabezpečiť pre firmu kontinuitu, aby ďalej produkovala a vytvárala hodnoty,“ hovorí. Priveľmi optimistickí milionári Na Slovensku väčšinou predávajú firmy skôr menší podnikatelia.

Majitelia väčších skupín ich chcú zvyčajne ponechať v rukách nasledovníkov. Z nedávneho prieskumu J&T Banky medzi jej slovenskými a českými klientmi s majetkom nad jeden milión dolárov vyplynulo, že väčšina z nich už uvažuje o ďalšej generácii.

Až 46 percent si nástupcu vychováva spomedzi detí a ďalších osem percent chce rodinnú firmu zveriť externému manažmentu. Žiadneho nástupcu si zatiaľ nevychováva 28 percent milionárov banky a 18 percent na otázku o nástupníctve nereagovalo vôbec. 

Z prieskumu tiež vyplynulo, že napriek zložitosti nástupníctva sa ho slovenskí a českí milionári zvlášť neobávajú.

Nepodarenú výmenu generácií označilo za vážnu hrozbu pre udržanie majetku v rukách rodiny iba 14 percent respondentov. Oveľa viac sa obávajú zlého fungovania štátu, neefektívneho riadenia EÚ či výkyvov na kapitálovom trhu. 

Celosvetovo na druhú generáciu úspešne prejde len tretina a na tretiu generáciu dokonca len pár percent rodinných firiem. A tak sa skôr zdá, že klienti banky rizika nástupníctva úplne nedoceňujú.

„Biznismeni sa nástupníctvom síce zaoberajú, ale jasné rozhodnutie, kto a ako ich vlastne nahradí, odkladajú. Žiaľ, niekedy sa stáva, že neopatrne vstúpia do vozovky alebo sa sily náhle vytratia, a nástupníctvo nie je pripravené,“ upozorňuje partner právnickej kancelárie Havel, Holásek & Partners pre oblasť nástupníctva David Neveselý. 

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Slovensko



Už ste čítali?