Naučte sa žonglovať. Omladnete

Nenáročná zábava s loptičkami dokázateľne podporuje rozvoj mozgu.

Žonglér Martin Herian si loptičky vyhadzuje od deviatich rokov. Dnes sa žonglovaniu venuje profesionálne. (Zdroj: archív M.H./Monika Bucharová)

Len si tak vyhadzovať loptičky do vzduchu. Kdekoľvek a kedykoľvek. Pokojne aj v pauze na pracovisku, počas dlhej cesty autom na odpočívadle alebo namiesto rannej rozcvičky. Prehadzovať si jednu, dve, tri či štyri loptičky z dlane do dlane a tešiť sa z márnej kratochvíle, čo zdanlivo neprináša viac úžitku, než len samotnú zručnosť, ktorú si tým cibríme. Veď čo je na tom, dokáže to predsa každé decko, hrať sa takto s loptičkami.

Ibaže ak je reč o žonglovaní, dobrou správou je, že tomuto prastarému artistickému umeniu sa môže venovať skutočne každý bez ohľadu na vek či fyzickú kondičku. Uchopiť predmet do dlaní a vyhadzovať si ho do vzduchu môže navyše pri pravidelnom cvičení prinášať množstvo zdravotných benefitov. Ešte lepšou správou totiž je, že ak sa žonglovaniu budeme štyri- či päťkrát v týždni venovať aspoň polhodinku denne, spomalíme tým starnutie či dokonca priamo omladneme. Ukázali to viaceré štúdie uskutočnené posledné desaťročia.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Súhra mysle a tela

Človek žonglujúci je priam opakom moderného človeka sedavého, ktorý len uprene hľadí do monitora, šija mu tuhne a v žilách koluje málo okysličená krv. Pravidelné rytmicky synchronizované pohyby rúk pri vyhadzovaní a chytaní loptičiek, naopak, mozog prekrvujú, lepšie je tak zásobený kyslíkom a živinami. Žonglovanie je skvelý tréning mozgu. Zlepšuje schopnosť sústrediť sa, reakčnú rýchlosť, orientáciu v priestore aj senzomotoriku. Vďaka rovnomernému zaťaženiu svalov a pohybového ústrojenstva sa zvyšuje pohyblivosť a výdrž.

Hoci najsilnejšie sa mozog rozvíja v detstve, štúdia z Oxfordskej univerzity okolo neurovedkyne Heidi Johansenovej-Bergovej ukázala, že žonglovanie podporuje harmonický obojstranný rozvoj mozgu aj v dospelosti, podnecuje nové prepojenia v jeho rôznych častiach a zlepšuje schopnosť učiť sa. Stimuluje tiež rast sivej mozgovej kôry a v neposlednom rade výrazne zlepšuje neostré periférne videnie. Skrátka, nie je to len tak.

Žonglovali už aj starí Egypťania

Svetoznámy žonglér Dave Finnigan v knihe Zen v žonglérskom umení navyše píše aj o meditatívnom aspekte žonglovania: "Keď už s ľahkosťou ovládneme nový krok a spoľahneme sa pri ňom na zákonitosti fyziky a periodický rytmus vzorca, podľa ktorého loptičky vyhadzujeme, postupne sa dopracujeme k zvláštnej forme kontemplácie." Uvoľníme sa z emočných stresov a starostí každodennosti, vyladíme sa a budeme fit. Kto žongluje, má skrátka viac zo života.

Vedeli to už v starom Egypte, odkiaľ sa dochovali najstaršie zobrazenia žonglérov. V 15. hrobke Beni Hasan neznámeho princa z čias okolo roku tisíc osemsto pred naším letopočtom pochádza nástenná maľba štyroch žonglujúcich žien. Princovi posmrtne dopriali obrázok žonglérok pravdepodobne preto, aby si ani v záhrobí nemusel upierať pohľad na výnimočne zábavné umenie. V Aténskom múzeu sa tiež nachádza socha žongléra z antického Grécka.

Cez stredoveké pouličné kaukliarske umenie sa žonglovanie uchytilo aj na šľachtických dvoroch a neskôr, koncom osemnásteho storočia sa stalo súčasťou prvých cirkusov.


Už ste čítali?