SLOVENSKÍ AMERIKÁNI

Slovákom stačil aj dolár a pol. Budovali mocnú Ameriku

Do roku 1920 sa v Amerike usadilo okolo pol milióna Slovákov. Postavili si vlastné školy, kostoly a burcovali krajanov v Európe

Do roku 1920 prišlo do Ameriky odhadom 750 000 Slovákov, tretina sa však vrátila domov. (Zdroj: FOTO - ELLIS ISLAND MUSEUM)

Žili skromne, tvrdo pracovali a chlapi aj veľa pili, hovorí o slovenských vysťahovalcoch, ktorí na prelome 19. a 20. storočia v hojnom počte zamierili do Ameriky, historik Marián Mark Stolárik z Ottawskej univerzity.

Do Ameriky zamierilo najskôr niekoľko slovenských dobrodruhov. Kedy nabralo vysťahovalectvo do Ameriky masový charakter?

Po americkej občianskej vojne, v 70. rokoch 19. storočia. V Uhorsku, najmä na území dnešného východného Slovenska, bola veľká bieda zapríčinená vysokým prírastkom obyvateľstva a nedostatkom práce. V Amerike sa zasa naplno rozbiehala industrializácia a bol veľký dopyt po lacnej pracovnej sile. Boli tu síce štyri milióny Írov, ale tí už nechceli pracovať v oceliarňach či uholných baniach za nízku mzdu a začali sa organizovať v odboroch, čo sa zamestnávateľom nepáčilo. Tak poslali do Európy agentov, aby zohnali nových robotníkov.

Ako takéto verbovanie prisťahovalcov vyzeralo?

V Anglicku, vo Francúzsku či v Nemecku už agenti nepochodili. Vysťahovalectvo zo západnej Európy upadalo, ale vo východnej časti starého kontinentu, kde ešte priemyselná revolúcia celkom neprepukla, boli ľudia ochotní vycestovať za zárobkom. Americkí kapitalisti platili dolár a päťdesiat centov na deň. V Amerike to bol mizerný plat, aj Íri už chceli dva doláre na deň, ale pre našincov to boli slušné peniaze. V Uhorsku zarobili v prepočte len tridsať centov. Agenti im často kúpili šifkartu – lístok na loď, ktorý stál 80 dolárov. Po príchode si ho približne za pol roka odpracovali a potom už zarábali pre seba. Po čase písali domov, aby prišli aj ďalší. Alebo sa vrátili domov a druhýkrát už odcestovala početnejšia skupina. Hovoríme tomu reťazová imigrácia.

Slováci boli väčšinou agrárne založení, napriek tomu odišli pracovať do Ameriky do tovární a baní. Nerobilo im problémy sa preorientovať?

Nie, oni neprišli do Ameriky farmárčiť, ale prácou vo fabrikách si našetriť peniaze, vrátiť sa s nimi domov a tu si kúpiť pôdu, aby sa z nich stali majetnejší sedliaci. To bola ich prvotná motivácia. Americká verejnosť ich počínanie sledovala s nevôľou. Volali ich Birds of passage (Prelietaví vtáci). Niektorí – tak ako obaja moji starí otcovia – boli v Amerike aj dva- či trikrát. V prvej vlne vysťahovalectva sa jedna tretina Slovákov vrátila domov a dve tretiny sa rozhodli usadiť v Amerike. Farmárčiť už ani nebolo kde, lebo v tom čase už dobrá pôda nebola – niekoľko desiatok rokov predtým ju Američania rozdávali prisťahovalcom takmer zadarmo, až kým sa územie nezaľudnilo.

Prečítajte si tiež:Prečítajte si tiež: Prišiel ako chlapec z Prešova, Amerika milovala jeho hlas

Dá sa odhadnúť počet Slovákov, ktorí sa na prelome 19. a 20. storočia za oceán vysťahovali?

Ale naozaj iba odhadnúť. Do roku 1899 v USA nerozlišovali prisťahovalcov podľa národnosti alebo etnickej príslušnosti, ale podľa krajiny, z ktorej pochádzali. Slovákov teda dovtedy registrovali ako Maďarov, resp. Uhrov (Hungarians) alebo Rakúšanov (Austrians). Od roku 1899 začali imigrační úradníci registrovať prisťahovalcov podľa materinského jazyka a od v roku 1910 bolo toto kritérium prvýkrát súčasťou amerického sčítania ľudu. Zásluhu na tom mali aj lídri amerických Slovákov, ktorí lobovali vo Washingtone u prezidenta Williama Howarda Tafta. Najpresnejšie údaje máme zo sčítania ľudu v roku 1920, keď sa k slovenskému pôvodu prihlásilo v Amerike 619 000 ľudí. V roku 1930 už figurovali v sčítaní ako Čechoslováci. Vysťahovalectvu do Ameriky sa venovali v minulosti slovenskí demografi. Ján Svetoň odhadol, že odišlo 750 000 Slovákov, ale tretina sa vrátila. Takže v Amerike sa usadilo približne pol milióna Slovákov. Po roku 1920 sa už výrazne sprísnili podmienky imigrácie do Ameriky, najmä z východnej Európy, jednotlivým krajinám pridelili kvóty. 

Vstupnou bránou do nového sveta bol ostrov Ellis Island v New Yorku. Ako vyzeral prijímací proces?

Prijímací proces sa začal už v európskom prístave v Hamburgu alebo v Liverpoole, kde úradník zaevidoval každého emigranta. Zoznam odovzdal kapitánovi lode, ktorý ho posunul ďalej úradom. Ellis Island nebol jediným vstupným miestom pre imigrantov, ale tadiaľto ich prešlo najviac. Prisťahovalci sa tu podrobili predovšetkým dôkladnej lekárskej kontrole. Američania sa veľmi báli zavlečenia chorôb. Skúmali najmä, či prišelci netrpia na tuberkulózu alebo trachom (infekčné ochorenie oka). Chorých zadržali v karanténe a keď sa nevyliečili, poslali ich loďou naspäť. Kto prešiel, pripli mu na šaty papierik s nápisom ďalšej stanice – Pittsburgh, Cleveland alebo podobne, kam cestovali imigranti vlakom.

Aký mali Slováci dojem z nového sveta?

Prvý dojem bol zvyčajne pozitívny. Najmä potraviny boli v Amerike v porovnaní s Európu veľmi lacné.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C49J2 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C49J2 na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Už ste čítali?