SME

Aktivity, ktoré vám zmenia životné tempo

Brdárka (Zdroj: Peter Dobrovský)
Aktivity, ktoré vám zmenia životné tempo

Na Slovensku sú komunity, kde sa dá okúsiť alternatívny život. Nie každý však považuje opravovanie hradu či pobyt v prírode za oddych.

Tento článok bol publikovaný v turistickom sprievodcovi Slovensko, novinke z produkcie vydavateľstva denníka SME.

„Všetci sa niekam ženú, stále nie sú spokojní a vždy im niečo chýba. Ale sú aktivity, ktoré ľuďom umožnia zastaviť sa, viac si vychutnávať život a pritom podporovať remeslá a tvorivosť,“ povedal Manik, ktorý sa dobrovoľníctvu a komunitám venuje intenzívne od roku 2009.

Ukážkovým príkladom je komunita Zaježka v osade Zaježová, ktorá sa nachádza približne 15 kilometrov juhozápadne od Zvolena.

Tvorí ju 20 rodín a mnohé z nich sa snažia priblížiť tradičnému spôsobu života a prispievať k fungovaniu ekoobce.

Ako sme sa dozvedeli od Miroslava Kašiaka z občianskeho združenia Pospolitosť pre harmonický život, ktoré pôsobí v Zaježovej, ich úsilie bolo odmenené v roku 2009 prestížnym ocenením Ecovillage Excellence Award, ktoré udeľuje Global Ecovillage Network. Členovia komunity majú svoj vlastný život, no zapájajú sa aj do spoločných projektov, napríklad vypomáhajú v miestnej škôlke a málotriedke.

„Ekokomunitu Sekier, gazdovstvo na laze v Zaježovej, spravujú dobrovoľníci, ktorí sem prichádzajú na niekoľko mesiacov s cieľom osvojiť si základné remeslá a zručnosti našich predkov. Pracujú na poli, starajú sa o kozy a sliepky,“ povedala Hana Schneiderová, správkyňa gazdovstva.

Zahraniční dobrovoľníci do 30 rokov na gazdovstvo prichádzajú vďaka programu Erasmus +. „Ľudí zo Zaježovej som si obľúbil, lebo máme veľa spoločného,“ hovorí Pierre Alexandre Le Bouëc z Francúzska, ktorý istý čas žil na gazdovstve Sekier.

Život v súlade s prírodou

Komunita Brdárka neďaleko Rožňavy sa usiluje o spôsob života šetrný k životnému prostrediu. Uprednostňujú skromnosť pred konzumom. Obyvatelia komunity sú ekologickí a podporujú rozvoj remesiel. Žijú v súlade s myšlienkou permakultúry, ktorá spočíva v harmonickom prepojení architektúry s obnoviteľným modelom poľnohospodárstva v súlade s prírodou.

„Pokúšame sa citlivo využívať výdobytky modernej doby spôsobom čo najmenej narúšajúcim prírodu a životné prostredie,“ hovorí Marcel Antal z o.z. Alter Nativa, ktoré koordinuje činnosť komunity Brdárka.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C49BA na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M49BA na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Čítajte ďalej

Nemohla chodiť do kuchyne ani na záchod. Ako vyzerá týranie u nás

Väčšina prípadov partnerského násilia zostáva skrytá.

Európska kampaň Zastavte domáce násilie proti ženám v roku 2007 priblížila osudy týraných žien. Na snímke Shehas, ktorá po pobyte v útulku začína odznova v novom byte.

Mysteriózna nákaza mladých študentiek. Čo za ňou stálo?

Epidémia mala stovky obetí. Jej pôvodcom však nebol vírus ani baktéria.

Školáčky zo západného brehu Jordánu žijú v nepokojnej oblasti. Vypätá situácia mala vplyv aj na šírenie epidémie, ktorú nazvali dženínsky syndróm.

Spomienky na atómové peklo. Ľudia zmizli bez stopy, ďalší zhoreli na popol

Tých, ktorí prežili výbuch atómovej bomby v Hirošime a Nagasaki, nazývajú v japončine Hibakuša.

Hirošimský prefektúrny palác pre výstavu produktov krátko po výbuchu bomby v roku 1945.

Prespíme tretinu života. Stále nevieme, prečo vlastne

Zlého spánku sa dnes už nemusíme báť, hovorí somnológ Viliam Donič.

V poruchami spánku nám už dnes odborníci dokážu poradiť.