Mohli sme byť čučoriedkovou veľmocou

Hoci sú naším typickým lesným ovocím, boli to americkí plantážnici, kto začal s ich šľachtením a pestovaním

(Zdroj: SITA/AP)

Naše staré mamy z podhorských oblastí si ešte pamätajú, ako nazbierali za deň aj sto kilogramov lesných čučoriedok. Možno si spomenú aj na to, koľko halierov za kilogram tohto vzácneho ovocia dostali od konzervárne v Oravskom Podzámku.

Výrobky sa počítali na vagóny, zber lesného ovocia prebiehal v celej oblasti Liptova, Oravy a Gelnice, píše sa v kronike závodu Semenoles, ktorý v štyridsiatych rokoch vybudoval spracovňu v Oravskom Podzámku ako svoju pridruženú výrobu.

Potom prišli sedemdesiate roky a začali sa šíriť zvesti, že naše čučoriedky sú kontaminované ťažkými kovmi. „Ťažko povedať, či to bola pravda, faktom ostáva, že objednávky zo zahraničia sa stopli,“ spomína bývalý pracovník Výskumného ústavu trávnatých porastov a horského poľnohospodárstva SAV Daniel Šimala, ktorý sa celý život venuje čučoriedkam.

Dnes je výmera lesných čučoriedok výrazne zdecimovaná, nedá sa porovnávať so situáciu spred päťdesiatich rokov. V dôsledku zásahov človeka do prírody, ako sú výruby, výsadby a rekultivácie lesných porastov, nie je modrých bobúľ dosť ani pre lesnú zver, nieto pre zberačov a čučoriedkový horský turizmus.

Nevydala sa, nedostala plantáž

Čučoriedka je fenomén. Patrí medzi najzdravšie plodiny na svete a ako funkčnej potravine jej odborníci predpovedajú skvelú budúcnosť. Veľké jablká a hrušky už nie sú pre ľudí zaujímavé, hitom je drobné ovocie, tvrdia pestovatelia.

Produkcia čučoriedok na celom svete presiahla v roku 2014 podľa spoločnosti U. S. Highbush Blueberry Council, ktorá sa venuje propagácii čučoriedkového priemyslu, päťstotisíc ton.

Práve v USA a Kanade sa nachádzajú obrovské plantáže, kam pestovatelia musia počas kvitnutia privážať úle so včelami a denný zber sa počíta na tony. Tu sa tiež začalo so šľachtením.

Jednou z prvých propagátoriek pestovania čučoriedok bola koncom 19. storočia Elisabeth Cole White, dcéra plantážnika z New Jersey. Pokúšala sa domestifikovať divožijúce čučoriedky a stala sa prvou ženou, ktorá získala členstvo v Americkej čučoriedkovej asociácii.

Po smrti svojho otca zdedila rozsiahle plantáže, paradoxne, jej mladšia sestra, na rozdiel od nej bola totiž vydatá. Na Elisabethinu prácu sa nezabudlo, nadviazal na ňu botanik Frederick Vernon Coville a v roku 1906 vyšľachtil prvú odrodu Rubel.

Čučoriedky, ktoré dnes kupujeme v obchodoch, pochádzajú z odrôd vyšľachtených v USA z pôvodných amerických druhov (u nás sa nevyskytujú) a s našimi lesnými čučoriedkami nemajú veľa spoločného.

Plody sú oveľa väčšie, nefarbia, nevyteká z nich šťava a majú mierne odlišnú chuť. Určené sú na priamu konzumáciu alebo zamrazovanie, môžete ich skladovať v chladničke, niektoré odrody vydržia v chlade aj niekoľko týždňov bez straty živín a vitamínov.

Skúša aj Chorvátsko

„Nutrične sú lesné čučoriedky hodnotenejšie, ale ten rozdiel nie je až taký výrazný,“ hovorí Daniel Šimala. Lesné čučoriedky sú podľa neho vhodné len na priemyselné spracovanie, do jogurtov, na výrobu džemov a kompótov.

V minulosti ich využívali vinári na zafarbenie vína a textilný priemysel na farbenie látok. Pestovať na plantážach sa nedajú, napríklad aj preto, že pre svoj rast vyžadujú symbiózu s nižšími hubami.

Podľa Šimalu by bolo riešením raz za tri roky vypaľovať lesné porasty čučoriedok, zvýšilo by to ich produktivitu, rodia totiž len mladé výhonky. Ak rastlinu nespasie dobytok alebo ju neskosíte, prípadne ju neošľahá zimný vietor, zostarne, vyrastie do výšky a prestane rodiť.

„Dopyt po čučoriedkach je obrovský, uspokojuje sa dovozom,“ hovorí Šimala. Slovenský trh zásobujú najmä Ukrajina a Poľsko, ktoré sa stalo za posledných pár desaťročí jedným z najväčších producentov čučoriedok v Európe. Jeho plantáže sa rozprestierajú na ploche sedemtisíc hektárov.

„Záujem o pestovanie čučoriedok prejavilo v posledných rokoch aj Chorvátsko, Srbsko a vo veľkom sa na tento obchod vrhli Turci,“ dodáva Šimala. Pestovať čučoriedky plánujú na hranici s Gruzínskom, kde postupne menia čajovníkové plantáže za čučoriedkové. Ak by sa im darilo, rozlohou by pravdepodobne predbehli v pestovaní aj Čínu.

Na Slovensku máme podmienky

Keby ste ochutnali zemplínske čučoriedky, žasli by ste. A ak tie z Krivej na Orave, už by ste nikdy nechceli dovezené.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Už ste čítali?