Z hradu sa ozýva hlasná hudba a spev, fakle pomaly zhasínajú, víno tečie potokom. Veliteľ Jánossy odišiel na svadbu na Gemer a myši majú hody. Hradná posádka sa bujaro zabáva.
Do krčahov im lahodný mok dolieva zajatec Aethiops, veru na nich nešetrí. Jedným okom pritom sleduje, či sú ešte vojaci schopní stáť na nohách.
Dobre je, zaspávajú, preletelo zradcovi hlavou. Vedel, ako to na hrade chodí, keď je pán preč, preto odkázal sečianskemu begovi Hamzovi, ktorý dlho túžil po panstve, kde je na hornom hrade nestrážené okienko, ktorým zvykol vyhadzovať odpadky.
Hudba dohrala, do hradu cez okno vtrhol nepriateľ. Písal sa rok 1554, Fiľakovský hrad, perla Uhorska, sa stal majetkom Turkov. Začala sa skaza mesta, vraždenie a plienenie. Alebo nie?
Dobová pohľadnica. (zdroj: z knihy Krajina hradov (Iges, 2010))Turci priniesli kúpele
Otváracie hodiny a vstupné
Od 15. marca do 31. októbra je múzeum otvorené denne od 10.00 do 18.00 hodiny, mimo sezóny od 8.00 do 16.00 h. Návštevníci vo veku do 7 rokov a nad 70 rokov majú vstup na hrad zdarma, návštevníci od 7 do 26 a od 62 do 69 rokov zaplatia 1,50 eura a návštevníci od 27 do 61 rokov zaplatia za vstup 3 eurá.
Aj toto je jeden z príbehov, ktoré sa po stáročia tradujú a opisujú zlomovú chvíľu dovtedy nedobytnej pevnosti Fiľakovo, ktorá strážila pred nájazdmi Turkov.
Nikto Fiľakovčanom spod rúk neušiel, každý nájazd signalizoval hrad Šalgó Šomoške, tá Fiľakovu. Vojaci boli pripravení a zmietli nepriateľa z povrchu zemského.
Víno, veľké pokušenie Fiľakovčanov, spôsobilo pád mesta. Ak si však niekto myslí, že sa to skončilo apokalypsou, je ďaleko od pravdy.
Ako uvádza Jozef Drenko vo svojej publikácii venovanej Fiľakovu, Turci po obsadení mesta opevnili jeho múry a začali ho zveľaďovať.
Pod vedením Mustafu Sokoliho vybudovali džamíju s minaretom, turecké kúpele, vysadili majestátne záhrady plné ovocia a kvetov. V meste našli miesto na vybudovanie stajní pre karavány, obchody, remeselné dielne, zdokonalili hradný vodovod, studňu a cisternu.
Ľudia sa stali tovarom
Okolité usadlosti však tureckou idylkou nežili, museli platiť Fiľakovskému sandžaku dane. Ak tak neurobili, bolo zle. V roku 1580 rebelovala napríklad Dobšiná, ktorá dane nezaplatila. Beg ju najprv napomenul, no trpezlivosť mu čoskoro došla.
