SME

Máme svoj národný kameň: Slovenský opál má väčšiu hodnotu ako zlato

Slovenské banské múzeum v Banskej Štiavnici (Zdroj: Archív -turistický sprievodca Slovensko)
Máme svoj národný kameň: Slovenský opál má väčšiu hodnotu ako zlato

Vezmite si helmu a sfárajte do bane. Na Slovensku sa ťažili drahé kovy aj vzácne kamene. V Dubníku je najstaršia opálová baňa na svete.

Tento článok bol publikovaný v turistickom sprievodcovi Slovensko, novinke z produkcie vydavateľstva denníka SME.

B anská Štiavnica bola vďaka baníctvu jedným z najbohatších miest Uhorska. Hoci sa už v tomto malebnom mestečku drahé kovy neťažia, banícka tradícia tu dýcha na každom rohu a bane sa tešia veľkej návštevnosti turistov.

Štiavnica však zďaleka nie je jediným slovenským vychýreným banským mestom.

Ťažba a spracovanie drahých kovov boli zdrojom bohatstva v mnohých regiónoch, čo sa odrazilo aj na dobovej architektúre a niekdajších technických výdobytkov, ktoré môžeme obdivovať dodnes.

Mestá s prezývkami

Najviac sa baníctvu darilo na strednom Slovensku. Niektoré z miest boli prezývané podľa kovov, ktoré sa v ich okolí ťažili. Kremnicu volali Zlatá Kremnica, Štiavnica bola Strieborné mesto a Banská Bystrica mala prívlastok medená.

Banská Štiavnica a jej okolie ponúkajú najväčšiu koncentráciu pamiatok spojených s baníctvom. Nielen bane a štôlne sú pozostatkom ťažby kovov. Aj tajchy, umelé vodné nádrže v okolí mesta, ktoré sa dnes využívajú na rekreáciu, boli v minulosti vytvorené na banícke účely.

Turistický sprievodca je dostupný v kníhkupectvách a online aj v našom e-shope.

Energetický potenciál vody, ktorá sa v nich zhromažďovala, sa využíval na pohon banských zariadení. Vďaka miere zachovania mesta i jeho okolia bola Banská Štiavnica s okolím v roku 1993 zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Súčasťou územia v zozname UNESCO je aj obec Hodruša-Hámre. Prostredná štôlňa hodrušskej Bane Všetkých svätých sa využívala od polovice 14. storočia až do roku 1950 a ponúka návštevníkom unikátny pohľad do dávnej minulosti.

Banské mestá majú obrovský potenciál pritiahnuť turistov a neustále sa usilujú zlepšovať svoju propagáciu. Občianske združenie Terra Montanae vytvorilo Barborskú cestu, pomenovanú podľa patrónky baníkov.

Poznávacia trasa má 180 kilometrov a prechádza cez Banskú Bystricu, Kordíky, Španiu Dolinu, Staré Hory, Kremnicu, Sklené Teplice, Banskú Štiavnicu, Zvolen a ďalšie miesta s tisícročnou históriou ťažby a spracovania drahých kovov a razenia mincí. Združenie Terra Montanae tvrdí, že turistický potenciál tejto banskej oblasti ešte zďaleka nie je naplnený.

Rozprávačmi sú baníci

Zatiaľ čo pamiatky na strednom Slovensku odhaľujú dávnu históriu baníctva a hutníctva, baňa Cigeľ, v ktorej sa ťažilo hnedé uhlie a dnes je z nej Hornonitriansky banský skanzen, ukazuje modernejšie spôsoby ťažby.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Bea Johnson: Toaletný papier je jediná jednorazová vec, čo doma používame Foto

Autorka bestselleru o živote bez odpadu sa smeje, keď spomína na svoje pokusy umývať si vlasy sódou bikarbónou a octom a zväčšovať si pery žihľavou.

V tejto dóze má Bea Johnson odpad, ktorý ich rodina doma vytvorila za celý minulý rok. Okrem iného sú v ňom štetiny zo zubných kefiek, balón od susedov, čo pristál u nich na záhrade, náplasť či pohľadnica na fotopapieri.

Baby friendly pôrodnice porušujú vlastné pravidlá. Nik ich nekontroluje Plus

Namiesto materského mlieka umelé, namiesto kontaktu separácia. Aj takto u nás vyzerajú nemocnice, ktoré majú titul “priateľská k deťom”.

Zabudnite na Pentagon ako ho poznáte. Čas dílerov sa končí Plus

V apríli sa začne veľká rekonštrukcia dvoch najproblematickejších vchodov. Obyvatelia veria, že vďaka nej dílerov vytlačia z domu.

Režisér Natálky: Študenti nespoznávajú Husáka, ale na Tisa sa ozvú viacerí

O Natálku je taký záujem, že ju nestíhajú hrať ani odpovedať na e-maily. Aj preto vzniká nová inscenácia.

Matúš Bachynec

Tiso a jeho politický katolicizmus Plus

Tiso bol ničiteľom slovenskej štátnosti, zbabelým farárkom, ako o ňom hovoril Hitler, a ostáva záhadou, prečo sa ľudácke legendy o jeho údajnom martýrstve dostali do takého širokého povedomia.

Arcibiskup Sokol slúžil omšu za Jozefa Tisa

Vydatá a zamestnaná. Treba ju prepustiť, tak o ženách rozmýšľal Slovenský štát Plus

Byť manželkou, matkou a zároveň ženou v práci nebolo pred 80 rokmi také časté ako dnes. Historička Eva Škorvanková vysvetľuje prečo.

Eva Škovranková pôsobí na Katedre všeobecných dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.