SME

Máme svoj národný kameň: Slovenský opál má väčšiu hodnotu ako zlato

Slovenské banské múzeum v Banskej Štiavnici (Zdroj: Archív -turistický sprievodca Slovensko)
Máme svoj národný kameň: Slovenský opál má väčšiu hodnotu ako zlato

Vezmite si helmu a sfárajte do bane. Na Slovensku sa ťažili drahé kovy aj vzácne kamene. V Dubníku je najstaršia opálová baňa na svete.

Tento článok bol publikovaný v turistickom sprievodcovi Slovensko, novinke z produkcie vydavateľstva denníka SME.

B anská Štiavnica bola vďaka baníctvu jedným z najbohatších miest Uhorska. Hoci sa už v tomto malebnom mestečku drahé kovy neťažia, banícka tradícia tu dýcha na každom rohu a bane sa tešia veľkej návštevnosti turistov.

Štiavnica však zďaleka nie je jediným slovenským vychýreným banským mestom.

Ťažba a spracovanie drahých kovov boli zdrojom bohatstva v mnohých regiónoch, čo sa odrazilo aj na dobovej architektúre a niekdajších technických výdobytkov, ktoré môžeme obdivovať dodnes.

Mestá s prezývkami

Najviac sa baníctvu darilo na strednom Slovensku. Niektoré z miest boli prezývané podľa kovov, ktoré sa v ich okolí ťažili. Kremnicu volali Zlatá Kremnica, Štiavnica bola Strieborné mesto a Banská Bystrica mala prívlastok medená.

Banská Štiavnica a jej okolie ponúkajú najväčšiu koncentráciu pamiatok spojených s baníctvom. Nielen bane a štôlne sú pozostatkom ťažby kovov. Aj tajchy, umelé vodné nádrže v okolí mesta, ktoré sa dnes využívajú na rekreáciu, boli v minulosti vytvorené na banícke účely.

Turistický sprievodca je dostupný v kníhkupectvách a online aj v našom e-shope.

Energetický potenciál vody, ktorá sa v nich zhromažďovala, sa využíval na pohon banských zariadení. Vďaka miere zachovania mesta i jeho okolia bola Banská Štiavnica s okolím v roku 1993 zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Súčasťou územia v zozname UNESCO je aj obec Hodruša-Hámre. Prostredná štôlňa hodrušskej Bane Všetkých svätých sa využívala od polovice 14. storočia až do roku 1950 a ponúka návštevníkom unikátny pohľad do dávnej minulosti.

Banské mestá majú obrovský potenciál pritiahnuť turistov a neustále sa usilujú zlepšovať svoju propagáciu. Občianske združenie Terra Montanae vytvorilo Barborskú cestu, pomenovanú podľa patrónky baníkov.

Poznávacia trasa má 180 kilometrov a prechádza cez Banskú Bystricu, Kordíky, Španiu Dolinu, Staré Hory, Kremnicu, Sklené Teplice, Banskú Štiavnicu, Zvolen a ďalšie miesta s tisícročnou históriou ťažby a spracovania drahých kovov a razenia mincí. Združenie Terra Montanae tvrdí, že turistický potenciál tejto banskej oblasti ešte zďaleka nie je naplnený.

Rozprávačmi sú baníci

Zatiaľ čo pamiatky na strednom Slovensku odhaľujú dávnu históriu baníctva a hutníctva, baňa Cigeľ, v ktorej sa ťažilo hnedé uhlie a dnes je z nej Hornonitriansky banský skanzen, ukazuje modernejšie spôsoby ťažby.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Ako sa varilo v stredoveku? Kaviár prasatám, namiesto vody víno Foto

Stredoveká kuchyňa bola sladko-kyslá. Keď bolo treba, pozlátený páv chrlil oheň a mäsové guľky vyzerali ako pomaranče.

Stredoveké stravovanie je zaujímavé aj tým, že sa v ňom zrkadlí sociálny status. Už pri stole bolo na prvý pohľad jasné, kto kam patrí.

Sloboda a solidarita Richarda Sulíka. Ako sa to začalo a kam to speje Plus

Richard Sulík nie je fašista, hovorí politológ Pavol Baboš. Má však sklon k fašizoidnému mysleniu.

Richard Sulík.

Ako vznikal štátny znak. Pozrite si doteraz skryté socialistické návrhy Foto

Prečo je slovenským štátnym symbolom biely dvojkríž na modrom trojvrší, a nie Kriváň alebo návrh Vincenta Hložníka? A prečo je rozdiel, či ho nosíte na zelenom podklade, alebo na dizajnérskych kúskoch.

Biela, modrá, červená. Biely dvojkríž na modrom trojvrší. Oficiálny znak Slovenska.

Príbeh muža, ktorého život závisí od kocky

Od štyroch rokov má problém s rozhodovaním, bál sa ľudí, a tak si vytvoril vlastný systém, ktorý mu ukazuje, kedy má jesť, piť, čo si má obliecť alebo kúpiť.

Ľubomír Závada

Spoveď skinheada: Kopali sme ho do rebier. Do chrbta. Do hlavy

Príbeh Christiana Piccioliniho vychádza v slovenčine. Obrazy zachytené v jeho knihe sa nás bytostne týkajú - také násilie sa deje aj u nás.

Ako paradajky stratili svoju chuť a ako im ju vrátime späť

Šľachtitelia chceli červenšie a odolnejšie paradajky, no zabudli na chuť.

Sú pevné, červené, veľké, no chýba im chuť - paradajky zo supermarketu.