SME

Únos a štátne znásilnenia. Prečo si Rimania museli ukradnúť cudzie ženy

Únos Sabínok. (Zdroj: Pietro da Cortona / WIKIEMDIA / CC)
Únos a štátne znásilnenia. Prečo si Rimania museli ukradnúť cudzie ženy

Rimania sa rozhodli vyriešiť problém ohrozujúci ich budúcnosť. Kráľ Sabínov sa nakoniec stal aj rímskym kráľom.

Autor: Tomáš Klokner / Historická Revue

P očiatky Ríma sú naplnené mnohými príbehmi a legendami, ktorými rímski historici nahradili nejasnosti pri opise najstarších rímskych dejín.

Niektoré z nich obsahujú aspoň povestné zrnko historickej pravdy, iné sú jasným výmyslom bez vecného základu.

Medzi najstaršie legendy patrí aj príbeh, ktorý na jednej strane svojráznym spôsobom odráža vzťah medzi Rimanmi a ich susedmi Sabínmi, na druhej strane poukazuje na prvotné problémy nového mesta.     

Základný problém – nedostatok žien

Rozhodol sa počkať a pripraviť plán na razantnejšie vyriešenie problému – únos cudzích žien.  

Romulov motív na únos žien

Podľa legiend o prvom rímskom kráľovi Romulovi sa Rím začal krátko po svojom založení zapĺňať prisťahovalcami zo susedných kmeňov.

Medzi nimi boli slobodní i neslobodní, majetní i chudobní, zločinci i slušní ľudia. Niektorí to vnímali ako krátkodobé dobrodružstvo, iní to považovali za šancu na nový začiatok.

Romulus si všimol, že iba máloktorý prisťahovalec mal ženu a celkovo v novom národe prevažovali muži. Zmocnila sa ho tak obava o budúcnosť mesta.

Nedostatok žien sa pokúsil vyriešiť najprv diplomaticky. Keďže noví obyvatelia Ríma nemali právo uzatvárať manželstvá so susedmi, vyslal poslov do susedných obcí, aby im navrhol spojenectvo s Rímom a tým získal právo uzatvárať s nimi manželstvá.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Predstavitelia okolitých kmeňov však túto ponuku odmietli, pretože novým národom pohŕdali a zároveň sa tiež obávali rýchleho vzostupu Ríma, čo považovali za ohrozenie svojich pozícií.

Odmietnutie niesol Romulus len veľmi ťažko, ale svoje rozhorčenie nedal najavo. Rozhodol sa počkať a pripraviť plán na razantnejšie vyriešenie problému – únos cudzích žien.  

Po objavení oltára nejakého božstva skrytého pod zemou neďaleko závodnej dráhy (Circus maximus) dal Romulus rozhlásiť, že pri ňom vykoná veľkolepú obetu, usporiada závody a zábavu pre všetok ľud. Tieto hry sa mali konať na počesť Neptúna a nazval ich Consualia.

Osobitne si dal záležať na tom, aby sa správa o plánovanej akcii dostala aj medzi okolité kmene. Slávnosť bola pripravená na tie časy veľkolepo, čo zodpovedalo Romulovmu plánu prilákať veľké množstvo záujemcov.

Zišlo sa mnoho ľudí, najviac z blízkeho okolia, z miest Caenina, Crustumerium a Antemnae. S deťmi a manželkami prišli vo veľkom počte aj Sabíni, početný a bojovný národ, ktorý sa považoval za potomkov kolonistov z gréckej Sparty.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Od Rimanov sa im dostalo pohostinného prijatia. Keď uvideli nové mesto, jeho hradby a množstvo príbytkov, netajili obdiv nad rýchlym vzostupom rímskej obce. 

Pasca na Sabínov

Počas slávnosti sa všetci prítomní nechali uniesť jej nádherou a svoj zrak upierali na aktuálne dianie.

Jedine Rimania nejavili záujem o hry, hľadeli iba na Romula a čakali na vopred dohodnuté znamenie na začatie akcie. Na znamenie sa rozbehli vpred a schmatli Sabínky, Sabínov však nechali tak a nebránili im v odchode. V závislosti od konkrétnych prameňov sa počet unesených žien líši.

Niektoré správy hovoria o 30 Sabínkach, iné o vyše 500 či dokonca takmer 700 ženách. Podľa rímskych historikov väčšinu žien uniesli náhodne, podľa toho, ktorá sa komu dostala do rúk.

Práve táto náhodnosť výberu poukazuje na skutočnosť, že tvrdenia o únose takmer výhradne slobodných Sabínok, ktorým sa neskoršie generácie rímskych historikov pokúšali zmierniť závažnosť tohto činu, nemôžu byť pravdivé. Veď o tom, ktorá žena bola vydatá a ktorá nie, Rimania nemali ako vedieť. 

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C498R na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M498R na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Čítajte ďalej

Keď tyranosaurus cerí zuby z obývačky

Fosílie dražia ako umenie, veda trpí.

Odliatky kostry tyranosaura Stana boli od 90. rokov vystavené vo viacerých múzeách v Európe. Tentoraz však predali vzácnu originálnu kostru, ktorá významne prispela k poznaniu o tyranosauroch.

Nemohla chodiť do kuchyne ani na záchod. Ako vyzerá týranie u nás

Väčšina prípadov partnerského násilia zostáva skrytá.

Európska kampaň Zastavte domáce násilie proti ženám v roku 2007 priblížila osudy týraných žien. Na snímke Shehas, ktorá po pobyte v útulku začína odznova v novom byte.

Mysteriózna nákaza mladých študentiek. Čo za ňou stálo?

Epidémia mala stovky obetí. Jej pôvodcom však nebol vírus ani baktéria.

Školáčky zo západného brehu Jordánu žijú v nepokojnej oblasti. Vypätá situácia mala vplyv aj na šírenie epidémie, ktorú nazvali dženínsky syndróm.

Spomienky na atómové peklo. Ľudia zmizli bez stopy, ďalší zhoreli na popol

Tých, ktorí prežili výbuch atómovej bomby v Hirošime a Nagasaki, nazývajú v japončine Hibakuša.

Hirošimský prefektúrny palác pre výstavu produktov krátko po výbuchu bomby v roku 1945.

Kokaín, korupcia aj škandály. Prvá republika nebola dokonalá, ale otvorila nám okná do Európy

Rozhovor s historikom Romanom Holecom o mýtoch spojených s Československom

S prvou republikou sa nám spája doba elegancie, prosperity a pohody. Nie vždy to bola pravda.