SME

Únos a štátne znásilnenia. Prečo si Rimania museli ukradnúť cudzie ženy

Únos Sabínok. (Zdroj: Pietro da Cortona / WIKIEMDIA / CC)
Únos a štátne znásilnenia. Prečo si Rimania museli ukradnúť cudzie ženy

Rimania sa rozhodli vyriešiť problém ohrozujúci ich budúcnosť. Kráľ Sabínov sa nakoniec stal aj rímskym kráľom.

Autor: Tomáš Klokner / Historická Revue

P očiatky Ríma sú naplnené mnohými príbehmi a legendami, ktorými rímski historici nahradili nejasnosti pri opise najstarších rímskych dejín.

Niektoré z nich obsahujú aspoň povestné zrnko historickej pravdy, iné sú jasným výmyslom bez vecného základu.

Medzi najstaršie legendy patrí aj príbeh, ktorý na jednej strane svojráznym spôsobom odráža vzťah medzi Rimanmi a ich susedmi Sabínmi, na druhej strane poukazuje na prvotné problémy nového mesta.     

Základný problém – nedostatok žien

Rozhodol sa počkať a pripraviť plán na razantnejšie vyriešenie problému – únos cudzích žien.  

Romulov motív na únos žien

Podľa legiend o prvom rímskom kráľovi Romulovi sa Rím začal krátko po svojom založení zapĺňať prisťahovalcami zo susedných kmeňov.

Medzi nimi boli slobodní i neslobodní, majetní i chudobní, zločinci i slušní ľudia. Niektorí to vnímali ako krátkodobé dobrodružstvo, iní to považovali za šancu na nový začiatok.

Romulus si všimol, že iba máloktorý prisťahovalec mal ženu a celkovo v novom národe prevažovali muži. Zmocnila sa ho tak obava o budúcnosť mesta.

Nedostatok žien sa pokúsil vyriešiť najprv diplomaticky. Keďže noví obyvatelia Ríma nemali právo uzatvárať manželstvá so susedmi, vyslal poslov do susedných obcí, aby im navrhol spojenectvo s Rímom a tým získal právo uzatvárať s nimi manželstvá.

Predstavitelia okolitých kmeňov však túto ponuku odmietli, pretože novým národom pohŕdali a zároveň sa tiež obávali rýchleho vzostupu Ríma, čo považovali za ohrozenie svojich pozícií.

Odmietnutie niesol Romulus len veľmi ťažko, ale svoje rozhorčenie nedal najavo. Rozhodol sa počkať a pripraviť plán na razantnejšie vyriešenie problému – únos cudzích žien.  

Po objavení oltára nejakého božstva skrytého pod zemou neďaleko závodnej dráhy (Circus maximus) dal Romulus rozhlásiť, že pri ňom vykoná veľkolepú obetu, usporiada závody a zábavu pre všetok ľud. Tieto hry sa mali konať na počesť Neptúna a nazval ich Consualia.

Osobitne si dal záležať na tom, aby sa správa o plánovanej akcii dostala aj medzi okolité kmene. Slávnosť bola pripravená na tie časy veľkolepo, čo zodpovedalo Romulovmu plánu prilákať veľké množstvo záujemcov.

Zišlo sa mnoho ľudí, najviac z blízkeho okolia, z miest Caenina, Crustumerium a Antemnae. S deťmi a manželkami prišli vo veľkom počte aj Sabíni, početný a bojovný národ, ktorý sa považoval za potomkov kolonistov z gréckej Sparty.

Od Rimanov sa im dostalo pohostinného prijatia. Keď uvideli nové mesto, jeho hradby a množstvo príbytkov, netajili obdiv nad rýchlym vzostupom rímskej obce. 

Pasca na Sabínov

Počas slávnosti sa všetci prítomní nechali uniesť jej nádherou a svoj zrak upierali na aktuálne dianie.

Jedine Rimania nejavili záujem o hry, hľadeli iba na Romula a čakali na vopred dohodnuté znamenie na začatie akcie. Na znamenie sa rozbehli vpred a schmatli Sabínky, Sabínov však nechali tak a nebránili im v odchode. V závislosti od konkrétnych prameňov sa počet unesených žien líši.

Niektoré správy hovoria o 30 Sabínkach, iné o vyše 500 či dokonca takmer 700 ženách. Podľa rímskych historikov väčšinu žien uniesli náhodne, podľa toho, ktorá sa komu dostala do rúk.

Práve táto náhodnosť výberu poukazuje na skutočnosť, že tvrdenia o únose takmer výhradne slobodných Sabínok, ktorým sa neskoršie generácie rímskych historikov pokúšali zmierniť závažnosť tohto činu, nemôžu byť pravdivé. Veď o tom, ktorá žena bola vydatá a ktorá nie, Rimania nemali ako vedieť. 

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C498R na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C498R na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Balkánsky mäsiar dostal doživotie. Mladič stále rozdeľuje Srbov aj Bosniakov

Niektorí ho považujú za vojnového hrdinu, iní za kriminálnika. Rozsudok ich názor nezmení.

Generál armády Republiky srbskej Ratko Mladič pred prečítaním verdiktu.

Na ceste k slobode mnohí padli na kolená

Ak sa slobody teraz vzdáme, tak neistota a cena, ktorú zaplatila celá generácia, ostane stratená.

Ilustračné foto

Prečo by sa mali Slováci začať báť Čechov Plus

Slovensko bude musieť vynaložiť viac úsilia a vynaliezavosti, aby ho Brusel v zhluku „podivných“ demokracií na východ od Nemecka rozpoznal

Dvojica Zeman - Babiš formuje osud Česka, no nepriamo ovplyvní aj Slovensko.

Demonštrovať proti komunistom prišla v minisukni. Bála sa až na druhý deň Foto

Študenti v Bratislave v roku 1989 predbehli pražskú novembrovú demonštráciu o jeden deň. Sledovala ich polícia aj televízia.

Po brutálne potlačenej demonštrácii v Prahe v novembri 1989 to v aule Univerzity Komenského v Bratislave vrelo a študenti čakali v rade na mikrofón.

Chcete dožiť v hospici? Pripravte si osemnásť eur na deň Plus

Boli sme medzi ľuďmi, ktorí umierajú. Ostávalo im pár dní života, iným už horela sviečka.

Nitriansky hospic Dom pokoja a zmieru u Bernadetky je jeden z mála hospicov na Slovensku, ktorý s týmto úmyslom aj navrhli. Je zasadený do parku a zvonka pôsobí ako dovolenková destinácia, nie ako miesto, kde sa prichádza umierať.

Prvý koniec Československa: 1938-39

Nepriateľskí susedia a nenásytné menšiny. To bola príčina konca prvej československej republiky.

Príslušníci nemeckej menšiny v Československu strhávajú hraničné označenia po podpise Mníchovskej dohody v roku 1938.