SME

Sagan je top ambasádor Slovenska vo svete. Kto sú ďalší známi Slováci?

Sagan zarobil viac, než 100 000 eur. (Zdroj: SITA/AP)
Sagan je top ambasádor Slovenska vo svete. Kto sú ďalší známi Slováci?

Slovensko dalo svetu viacero významných osobností. Dá sa medzi nimi nájsť kráľ Madagaskaru, vynálezca padáka či tvorca GPS navigácie.

Tento článok bol publikovaný v turistickom sprievodcovi Slovensko, novinke z produkcie vydavateľstva denníka SME.

Až do prvej svetovej vojny bolo Slovensko súčasťou Uhorska. Z tohto dôvodu sa mnohé významné osobnosti, hoci sa narodili na Slovensku, považovali skôr za Maďarov.

Jedným z nich bol aj romantický skladateľ Franz Liszt, o ktorého pôvode sa diskutuje dodnes.  Niektoré významné slovenské osobnosti nikdy neprekročili slovenské hranice, no nájde sa mnoho takých, ktorí úspechy dosiahli až po tom, ako emigrovali.

Dali sme svetu gitaru či padák

Začiatkom 20. storočia Slovensko na poli vedy a výskumu zaostávalo za zvyškom Európy. Považovalo sa skôr za agrárnu krajinu. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo viacerí vynálezcovia dosiahli úspech až potom, ako odišli do zahraničia. Jedným z nich bol Štefan Banič, rodák zo Smoleníc (1870 – 1941). V roku 1907 odišiel do Ameriky, kde v priebehu šiestich rokov dokončil prototyp padáka, ktorý údajne aj sám vyskúšal. V roku 1914 si ho nechal v Spojených štátoch amerických patentovať. Z rovnakého regiónu pochádza rodina Jána Dopjeru, ďalšieho významného Slováka (1893 – 1988), ktorý bol  neskôr známy ako John Dopyera. Narodil sa a vyrastal v Dolnej Krupej neďaleko Trnavy. Jeho rodina emigrovala do Kalifornie v roku 1908. Tam sa z neho neskôr stal muzikant a začal vyrábať strunové nástroje.

Počas svojho života si nechal patentovať asi 40 vynálezov vrátane elektrických huslí. Zároveň vyrobil niekoľko gitár s elektrickým snímačom, ktoré sú považované za prvé priemyselne vyrobené elektrické gitary. Jedným z najvýznamnejších vynálezov, ktoré vytvoril koncom 20. rokov, bola rezofonická gitara nazývaná Dobro. V Západoslovenskom múzeu v Trnave dnes turisti nájdu expozíciu Dvorana slávy Dobra a navštíviť môžu aj medzinárodný festival Dobrofest, venovaný tomuto významnému hudobníkovi a jeho vynálezu.

Významným vynálezcom 20. storočia bol aj priekopník bezdrôtového prenosu, rímskokatolícky kňaz Jozef Murgaš (1864-1929), ktorý bol v Spojených štátoch amerických známy aj ako reverend Joseph Murgas. Narodil sa v Tajove, odkiaľ v tridsiatich dvoch rokoch emigroval do Wilkes-Barre, mestečka v Pensylvánii. Začiatkom 20. storočia vytvoril revolučný tónový systém, čím vylepšil princíp bezdrôtového telegrafického prenosu, vynájdený Guglielmom Marconim a Thomasom A. Edisonom. Údajne uskutočnil prvý rádiový prenos hovoreného slova.

Len málo ľudí vie, že svet je vďačný Slovákom aj za klasické mechanické perá. Ako prvý s nimi prišiel v roku 1906 rodák z Liptovského Mikuláša Slavoljub Eduard Penkala (1871-1922), ktorý po štúdiách v Drážďanoch prežil väčšinu svojho života v Záhrebe. 

Aj dnes na amerických univerzitách pôsobí mnoho významných slovenských vedcov. Jedným z nich je mikrobiológ Ján Vilček. Narodil sa v roku 1933 v Bratislave, kde vyštudoval medicínu. V roku 1965 emigroval do Spojených štátov amerických. Tu sa neskôr zamestnal na lekárskej fakulte na Newyorskej univerzite ako odborný asistent mikrobiológie. Výsledky jeho práce významne prispeli k liečbe artritídy a chronických zápalových autoimunitných ochorení. Za svoju prácu získal viacero významných ocenení vrátane Národnej medaily za technológie a inovácie, ktorú mu v januári 2013 osobne odovzdal prezident Barack Obama.

Slovenskí vedci dosiahli významné úspechy aj na popredných európskych univerzitách. Napríklad rodák z Liptovského Mikuláša Aurel Stodola (1859-1942) sa považuje za priekopníka na poli termodynamiky. Počas svojho pôsobenia na Vysokej škole technickej v Zürichu napísal teóriu parných a plynových turbín a v spolupráci s chirurgom Ferdinandom Sauerbruchom skonštruoval v roku 1915 pohyblivú umelú ruku.

Na rozdiel od týchto vedcov Vojtech Zamarovský (1919 – 2006), ktorý sa stal známym vďaka faktografickým dielam o starovekých civilizáciách, nikdy neopustil Československo. Svoje rodné mesto Zamarovce pri Trenčíne opustil až v roku 1946, keď sa presťahoval do Prahy. Napísal spolu 14 kníh a už prvá z nich s názvom Za siedmimi divmi sveta, ktorú vydal v roku 1960, sa v Československu stretla s veľkým úspechom.

Ďalším, ktorý sa narodil aj zomrel na Slovensku, je Ján Bahýľ (1856-1915). Bol vynálezcom vrtuľníka, pričom svoj prvý patent v tejto oblasti mal zapísaný už v roku 1895. Zaujme aj príbeh Františka Jozefa Tučeka (1915-1977), nášho prvého ekológa. Zaoberal sa vzťahmi organizmov a životného prostredia v období, keď sa ešte o ekológii v našich končinách ani nechyrovalo. Napriek tomu, že mal len základné vzdelanie, jeho prácu citovali svetoví vedci. 

Turistický sprievodca je dostupný v kníhkupectvách a online aj v našom e-shope.

Významní štátnici

V kronikách významných cestovateľov a objaviteľov nájdete len málo Slovákov. Jednou z výnimiek je však Móric Beňovský (1746 – 1786), ktorý sa narodil vo Vrbovom neďaleko Piešťan. Počas svojho krátkeho života navštívil štyri kontinenty a istý čas bol kráľom na Madagaskare.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Bea Johnson: Toaletný papier je jediná jednorazová vec, čo doma používame Foto

Autorka bestselleru o živote bez odpadu sa smeje, keď spomína na svoje pokusy umývať si vlasy sódou bikarbónou a octom a zväčšovať si pery žihľavou.

V tejto dóze má Bea Johnson odpad, ktorý ich rodina doma vytvorila za celý minulý rok. Okrem iného sú v ňom štetiny zo zubných kefiek, balón od susedov, čo pristál u nich na záhrade, náplasť či pohľadnica na fotopapieri.

Baby friendly pôrodnice porušujú vlastné pravidlá. Nik ich nekontroluje Plus

Namiesto materského mlieka umelé, namiesto kontaktu separácia. Aj takto u nás vyzerajú nemocnice, ktoré majú titul “priateľská k deťom”.

Režisér Natálky: Študenti nespoznávajú Husáka, ale na Tisa sa ozvú viacerí

O Natálku je taký záujem, že ju nestíhajú hrať ani odpovedať na e-maily. Aj preto vzniká nová inscenácia.

Matúš Bachynec

Tiso a jeho politický katolicizmus Plus

Tiso bol ničiteľom slovenskej štátnosti, zbabelým farárkom, ako o ňom hovoril Hitler, a ostáva záhadou, prečo sa ľudácke legendy o jeho údajnom martýrstve dostali do takého širokého povedomia.

Arcibiskup Sokol slúžil omšu za Jozefa Tisa

Vydatá a zamestnaná. Treba ju prepustiť, tak o ženách rozmýšľal Slovenský štát Plus

Byť manželkou, matkou a zároveň ženou v práci nebolo pred 80 rokmi také časté ako dnes. Historička Eva Škorvanková vysvetľuje prečo.

Eva Škovranková pôsobí na Katedre všeobecných dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Neurológ: Sociálne siete škodia mozgu, IQ sa znižuje

Moji rodičia riešili, či pôjdu do plynovej komory. Moderný človek rieši, či má kúpiť nový iPhone teraz, alebo na budúci rok, hovorí český profesor z Yalovej univerzity.

Neurológ z Yalovej univerzity Martin Jan Stránsky.