Čo sú tromfy poslednej diktatúry Európy

Bielorusko nemá more, vysoké hory ani mimoriadne pamiatky, jazda mierne zvlnenou krajinou je však pre cyklistov ideálna a ukrýva skvosty

Bicyklovanie po Bielorusku je radosť aj vďaka širokým a pomerne prázdnym cestám. (Zdroj: AUTOR)

Posledná diktatúra Európy. Toto nelichotivé označenie nosí krajina, kde nám doklady kontrolujú mladé hraničiarky, čo výzorom i chôdzou pripomínajú skôr modelky než strážkyne hraníc.

Majú vysoké čižmy, krátke sukne i elegantne nasadenú čiapku, policajtky sa navyše usmievajú a hoci nevedia po anglicky, ochotne radia, ako vyplniť turistickú imigračnú kartu. Akoby sa chcel Lukašenkov režim od prvého dojmu prezentovať v čo najlepšom svetle.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Pevnosť - hrdina

Brest, pohraničné mesto, patrí hneď k najzaujímavejším bieloruským mestám. Už z poľského Terespolu vidieť vysoký obelisk, ktorý sa k nebu týči zo stredu jednej z najvýznamnejších bieloruských pamätihodností – Brestskej pevnosti, nesúcej čestný titul „Pevnosť-hrdina“.

Keď 22. júna 1941 zaútočilo nacistické Nemecko na Sovietsky zväz, prvé boje sa odohrávali aj v priestoroch opevneného komplexu. Informačné tabule píšu o odhodlaní obrancov, no o tom, že Brest patril ešte necelé dva roky predtým Poliakom a Sovieti mesto získali až na základe spojeneckého paktu s Hitlerom, už nie.  

Návštevníci vchádzajú do areálu pevnosti cez obrovskú bránu v tvare hviezdy, zážitok umocňujú propagandistické piesne z čias Veľkej vlasteneckej vojny a betónové monumenty sovietskych vojakov vysoké niekoľko desiatok metrov.

Nielen Rusko, ale aj Bielorusko si pripomína 71. výročie od veľkého víťazstva Červenej armády. Prístrešky na autobusových zastávkach po celej krajine zdobia namaľované výjavy spred viac než siedmich desaťročí, vodiči majú na spätných zrkadlách uviazané takzvané Georgijevské stužky – čierno-oranžové symboly porážky nacizmu.

Rodičia počas návštevy pevnosti hrdo fotografujú svoje ratolesti v malých uniformách krasnoarmejcov, do reči sa dávame aj s dvojicou mladomanželov z Minska, ktorí si do Brestu urobili krátky výlet. Diana fotografuje svojho milého pred tankom T-34, Valerij si dokonca za malú sumu požičal repliku tankistickej uniformy.

Prvý Lenin

Cestovateľ sa v krajine s minimálnou mierou kriminality do napätých situácií často nedostane, no neplatí to, ak si chcete bicykle prepraviť vlakom.  

Putovanie totiž mienime začať na opačnom konci Bieloruska, vo Vitebsku, a hoci sme si na prepravu bicyklov kúpili lístky, personál vagónov iba krúti hlavou. Súpravy nočných spojov pozostávajú výlučne z lôžkových vozňov, každý má svoje uniformované sprievodkyne dozerajúce na poriadok.

Ženy nás prísne kontrolujú, komandujú, hrozia okamžitým vystúpením. Keď napokon ustúpime, bicykle rozoberieme a jednotlivé časti uložíme presne tam, kde chceli, naraz sú veľmi milé a priateľské.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: SME Plus


Článok je zaradený aj do ďalších tém Víkend

Už ste čítali?