Báthoryčka si krvavé kúpele užívala aj na Beckove

Ak ste ešte neboli na hrade Beckov, možno vás tam prilákajú povesti o hradnom pánovi či sokoliarske vystúpenia

Beckov na starej pohľadnici. (Zdroj: Z knihy Krajina hradov (Iges, 2011))

Mocný pán Stibor sa práve so sprievodom vracal z poľovačky. Vysilená družina potrebovala načerpať čerstvé sily, a tak sa utáborila oproti mohutnému bralu, ktoré nezastavané vyčnievalo z húštiny.

O tomto osudovom dni hovorí aj stará povesť, ktorú si ľudia stáročia rozprávajú, keď hovoria o tom, ako vyrástol hrad Beckov.

Celý sprievod sa snažil po namáhavej poľovačke rozveseliť pána rozličnými vtipmi a líškaním, no najlepšie sa to darilo dvornému bláznovi Beckovi. Pri jeho žartoch Stibor nebol schopný zachovať vážnu tvár. „Pýtajte si, čo len chcete, všetko vám splním,“ vyzval v nečakane dobrej nálade členov družiny, ktorí sa len s údivom na seba pozerali. „Tam na tom brale, tam mi dajte postaviť hrad,“ smelo zaznelo z úst dvorného šaša.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Celý sprievod sa rozosmial nad opovážlivou prosbou, no smiech im zamrzol na perách, keď Stibor hromovým hlasom zvolal: „Nech sa tak stane.“

Hrad, ktorý onedlho nechal postaviť, navyše nebol len taký hocijaký, svojou nádherou mohol konkurovať ktorémukoľvek v krajine. Aj jeho samotného tak ohúril, že ho chcel od Becka dostať späť. Ponúkol mu zaň toľko zlatých dukátov, koľko Becko vážil. Ten však, aby neobišiel „naľahko“, sa pred vážením tak vykŕmil, že sa dukáty ledva vmestili do vreca, v ktorom ich chcel odniesť a ďalšou jeho podmienkou bolo, že hrad bude už navždy niesť jeho meno.

Nedobytná pevnosť

Bralo, na ktorom sa kamenný hrad Beckov týči už od polovice 13. storočia, vo svojej monumentálnosti nijako nezaostáva za Devínom či Strečnom. Pri ceste Považím pri Novom Meste nad Váhom je jeho silueta neprehliadnuteľná.

Smerom k údoliu Váhu vytvára bralo kolmé steny, vysoké až 60 metrov a pre obyvateľov dediny Beckov, na ktorú hrad z výšky dozerá, je každodenný výhľad von oknom krajší ako z rozprávky.

Stačí trochu predstavivosti a z prázdnych okien akoby sa vykláňal jeden z rytierov, pod hradom zas ľudí zabáva dvorný šašo Becko, podľa ktorého hrad nesie svoje meno. Staré dokumenty však prekvapia aj ďalším názvom, ktorý hradu prischol - Bludište.

„Názov Blundix – Bludište odvodzovali niektoré pramene od zložitého usporiadania jeho objektov a priestorov, ktoré malo zvyšovať obranyschopnosť voči dobyvateľom. V súčasnosti sa ako pôvod názvu uvádza ťažko priechodné okolie s ramenami a meandrami Váhu, ktoré tiež komplikovalo prístup k hradu,“ vysvetľuje programový manažér Záujmového združenia Hrad Beckov Jozef Pamětický.

Nepriatelia sa veru zakaždým zapotili, keď hrad chceli dobyť, no práve vďaka kombinácii jeho polohy a premyslenému systému opevnení sa to nikomu za celé tie dlhé roky nikdy nepodarilo. Na rozdiel od iných slovenských hradov nebol dobytý ani Tatármi, ani Turkami, hovorí Pamětický.

Prečítajte si tiež:Prečítajte si tiež: Hrad Ľubovňa dostali Poliaci do zálohy dočasne. Držali ho 360 rokov

Inšpirácia talianskymi majstrami

„Najvýznamnejšie obdobie z hľadiska rozvoja hradu sa začalo rokom 1388, keď uhorský kráľ Žigmund Luxemburský za verné služby daroval hrad šľachticovi poľského pôvodu Stiborovi zo Stiboríc.

Stibor bol jedným z najvplyvnejších kráľových poradcov a vlastnil na Slovensku okolo dvadsať hradov,“ spomína na míľniky dávnej histórie Pamětický.

Pán z Beckova a celej rieky Váh, aj tak si rád pyšný Stibor vravieval. Mal na to právo.

Za jeho éry Beckov prežíval vrcholný rozkvet. Stibor z neho urobil honosné sídlo, hodné mena najmocnejšieho uhorského oligarchu vtedajšej doby.

Keďže mal styky aj s benátskym dóžom, pozval si z Talianska viacerých staviteľov, kamenárov a maliarov, ktorí hrad prestavali v grandióznom renesančnom štýle s ponechaním viacerých pôvodných gotických prvkov.

Viac informácii a tipov pre cestovanie po Slovensku nájdete v turistickom sprievodcovi Slovensko, novinke z produkcie vydavateľstva denníka SME.

Tak sa Beckov stal jedným z prvých hradov v krajine, ktorý dokumentuje počiatky renesančnej architektúry.

Jednotlivé budovy hradu skrášľovali skulptúry a talianske komíny s plastickou výzdobou, renesančné okná aj freskovitá výzdoba s poľovníckou témou, ktorou sa Stibor pýšil na stenách rytierskej siene. Vylepšená freskami svätých bola aj hradná kaplnka.

Kliatba starého sluhu

Okrem veľkých zásluh, ktoré sa hradnému pánovi pripisujú, sa však traduje aj ďalšia povesť, ktorá dobré svetlo o ňom trochu zatieňuje, hoci nad jej pravdivosťou dnes mnohí len nesúhlasne kývnu rukou.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Víkend


Článok je zaradený aj do ďalších tém SME Plus

Už ste čítali?